NP Slovenský kras

Turistický informačný portál NP Slovenský kras

Všeobecné informácie


Menu: Úvod / Aktuality NP Slovenský kras

Základné informácie

NP Slovenský kras je najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe.

Zádielska dolina

Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou.

Na tomto území je najbohatší výskyt panónskeho rastlinstva.

Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Slovenský kras.

Jaskyňa Domica

Časť chráneného územia sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, Bodvianskej pahorkatine, Rožňavskej kotline, Volovských vrchoch a Revúckej vrchovine.

Na juhu siaha až po hranicu s Maďarskom.

Dĺžka územia v smere sever-juh je asi 32 km, v smere západ-východ 72 km.

Najvyšším vrchmi sú Matesova skala (925 m n.m.) a Jelení vrch (947 m n.m.), najnižšie miesto pri Hrhove má nadmorskú výšku asi 190 m.

Veľký Hájsky vodopád – jeseň

Územie bolo kedysi mohutnou tabuľou mierne sa zvažujúcou na juh.

Vodná erózia vytvorila hlboké kaňony, čím vznikli viaceré planiny.

Najzápadnejšia je planina Koniar, ktorá na juhozápade prechádza do miernej pahorkatiny.

Morfologicky veľmi výrazná je Plešivská planina, ktorú na západe ohraničuje Štítnický potok a na východe a juhu rieka Slaná.

Táto rieka vytvorila hlboký kaňon a oddelila od Plešivskej planiny najmohutnejšiu z planín – Silickú, ktorá vo východnej časti susedí
s planinou Horný vrch (severne od Borčianskej brázdy) a Dolný vrch (južne od Borčianskej brázdy).

Zadielská planina – Horné lúky

Borčianska planina patrí medzi najmenšie planiny Slovenského krasu a je súčasťou planiny Horný vrch (severovýchodná časť planiny).

Najvýchodnejšími častiami územia sú Zádielska a Jasovská planina, ktoré susedia s Turnianskou kotlinou.

Územie NP Slovenský kras je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977).

V Slovenskom krase sa nachádza okolo 1000 jaskýň a priepastí.

Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ochrana územia

Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha.

Turniansky hrad, fotograf: , Örs Orosz (Gombaszögi Nyári Tábor)

V roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií.

Slovenský kras bol vyhlásený za národný park v roku 2002.

Jeho rozloha je 34 611 ha.

Na jeho území je vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií, 17 národných prírodných pamiatok.

Národné prírodné rezervácie:

Prírodné rezervácie:

Národné prírodné pamiatky:

Vodstvo

Na území NP Slovenského krasu prakticky neexistuje povrchový odtok vody.

Hrhovské rybníky – pohľad na Planinu Horný vrch

Zrážková voda presakuje cez pôdu a systémom puklín sa dostáva do podzemných dutín, čím vznikajú vyvieračky (Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Buzgó, Zádielská, Brzotínska, Vidovská, Hučiaca, Slavecká a iné).

Chránené územie odvodňuje rieka Slaná s prítokom Štítnik, Muráň a Turňa s viacerými menšími prítokmi.

Nachádza sa tu niekoľko neveľkých vodných nádrží, napríklad  Hrhovké rybníky, Hrušovské rybníkyTurniansky rybník, Brzotínske rybníky, Jasovské rybníky a silne zamokrené plochy sú v údolí Štítnického potoka.

Autor fotografie: Peter senior Adamčík
Autor fotografie: Peter senior Adamčík

Z vodopádov sa tu nachádzajú len dve a to Hájske vodopády a Hrhovský vodopád.

Krasové priehradky na potoku Buzgó sa nachádzajú neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka pri vstupnom portály do Krásnohorskej jaskyne, na severnom svahu Silickej planiny v NP Slovenský kras.

Nachádzajú sa tu aj dve krasové jazierka (Silické jazierkoLúčanské krasové jazierko ).

Jazierko Farárova jama

Hneď za obcou Silica juhovýchodným smerom sa nachádza prírodne jazierko o rozlohe približne 2,45 ha nazývané Farárova jama.

Geológia

Na geologickej stavbe územia Slovenského krasu sa podieľali najmä druhohorné horniny.

Krásnohorská jaskyňa a návštevníci

Treťohorné a štvrtohorné sedimenty sú v kotlinách.

Najspodnejšiu časť územia tvoria pestré pieskovcovo-bridličnaté súvrstvia spodného triasu (vápence a dolomity).

Mladšie vápence wettersteinského typu sú mimoriadne vhodné pre vznik povrchových i podzemných krasových javov ako sú škrapy, závrty, kaňony, ponory, vyvieračky, jazerá, priepasti a jaskynné systémy.

Vstupný portál do jaskyne

Jaskyne vznikli rozpúšťacou (korozívnou) a vymieľacou (erozívnou) činnosťou podzemných vôd.

Krasovým zvetrávaním dostalo celé územie jedinečný svojráz, ktorým sa odlišuje od ostatných krasových území.

Proces krasovatenia sa urýchlil aj odlesnením vápencových planín.

Mnoho závrtov má priemer až 100 metrov a na ich dnách sú skryté ústia priepastí.

Zbojnícka jaskyňa

Najvzácnejšie sprístupnené jaskyne v NP sú Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Mnoho podzemných priestorov je ešte verejnosti neprístupných (Ardovská, Silická ľadnicaDrienovská, Brzotínska a iné jaskyne).

Charakteristické sú aj zvislé jaskyne a priepasti (Malá ľadnica, Bezodná priepasť, Brázda, Silická ľadnica, Zvonica, Zombor, Diviačia priepasť a iné).

Babská diera

Zaujímavý je výskyt červeno sfarbených pôd, ktoré sú produktom zvetrávania v starších geologických dobách.

Sú to pôdy zo skupiny terra calcis (červenica) a terra fusca.

V štvrtohorách na vápencoch ojedinele vznikli rendziny.

Maštaľná jaskyňa – Autor fotografie: Andrea Miškufová

Vyskytujú sa aj illimerizované pôdy.

Fauna

Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú vývoj a rozšírenie živočíšstva, v ktorom možno pozorovať miešanie horských, lesostepných a stepných druhov.

DSC03136
Jašterica zelená

Napríklad na teplých južných stráňach Zádielskej doliny žije jašterica zelená a v nižších polohách jašterica živorodá.

Zádielska dolina je najbohatšou lokalitou mäkkýšov v SR.

Z hmyzu sú v NP najviac zastúpené motýle, napríklad jasoň červenooký a lišaj smrtihlav.

Z plazov okrem spomínaných jašteríc sa tu vyskytuje aj jašterica múrová a vzácne krátkonôžka štíhla.

Z vtákov má v Slovenskom krase severnú hranicu svojho rozšírenia strnádka cia.

Hniezdia tu mnohé druhy dravého vtáctva, ako sú sokol myšiar, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a iné.

Ďalej sú tu skaliar pestrý, bocian čierny a biely, dudok obyčajný, murárik červenokrídly, orešnica perlavá, haja tmavá, krkavec čierny, myšiak hôrny, orol skalný, výr skalný, sova dlhochvostá, sova obyčajná a iné.

Z drobných cicavcov sa vyskytujú plch hôrny, plch záhradný a plšík lieskový, z netopierov ucháč sivý, podkovár veľký a podkovár južný.

Na planinách často vidieť sysľa a ježa bledého.

Pri potokoch a riečkach žije vzácne vydra riečna.

Zo šeliem je prítomný rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna a kuna skalná. Osobitné živočíšstvo je v jaskyniach, priepastiach a vyvieračkách.

Flóra

Teplomilnú vegetáciu NP Slovenský kras spestrujú horské a vysokohorské druhy viazané na vápencové podložie.

Zastúpené sú tu druhy prealpínske, dealpínske, kacifilné, xerotermné, endemické a reliktné.

Treťohorným reilktom je kandík psí zub.

Endemitom Slovenského krasu je rumenica turnianska, hloh domický, ostrevka Heuflerova, mukyňa rakúska Haszlinského, zbehovec Laxmannov, zanoväť ležatá a ďalšie.

Vzácne tu rastie treťohorný relikt škuma vlasatá.

Z glaciálnych reliktov je to astra alpínska a dvojštítok hladkoplodý, z xerotermných druhov hlaváčik jarný, z xerofytných tu rastú poniklec veľkokvetý a poniklec otvorený, včelník rakúsky, kosatec nízky, kosatec trávolistý, kavyľ vláskovitý, višňa mahalebka a iné.

Horské druhy sú najmä v Zádielskej doline a na Gerlašských skalách.

Z chránených druhov sa vyskytujú soldanelka uhorská, kortúza Matthiolova, jelení jazyk celolistý, klinček včasný, veternica lesná, zvonček karpatský, prilbica moldavská, plamienok alpínsky, prvosienka holá, šafran karpatský (Crocus heuffelianus) a iné.

Veľmi vzácna je nová lokalita šafrana Heuffelovho. Na mokrých stanovištiach rastie vzácny kosatec sibírsky.

Široká škála rastlinných spoločenstiev je viazaná na pestré stanovištia.

Floristicky najhodnotnejšie sú spoločenstvá drieňových dúbrav, vápencových skál, krasových stepí, ako aj lúčne a močiarne spoločenstvá.

V minulosti bolo celé územie pokryté lesmi. Pôvodné dubové a dubovo-hrabové lesy však vyťažili.

Na strmých sutinových stráňach rástli javorové, lipové a bukové lesy s dubom zimným.

Na výslnných kamenitých a suchých stráňach boli riedke lesy s dubom plstatým, niektoré sa zachovali dodnes.

Pôvodné lesy sú v hlbších roklinách, na dne závrtov a na severných svahoch planín.

Na južných úpätiach planín sú drieňové dúbravy, v ktorých vzácne rastie jaseň mannový, javor tatranský a tavoľník prostredný.

Klimatológia

Územie NP Slovenský kras sa nachádza v teplej klimatickej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým okrskom.

Jasovská planina

Najvyššie časti ochranného pásma sú pod vplyvom mierne chladnej klimatickej oblasti.

Údolné polohy v povodí Turne a Bodvy majú priemer zrážok za rok 600 – 630 mm, náhorné planiny okolo 700 mm, najvyššie časti územia viac ako 900 mm.

Ide o relatívne najteplejšie a najsuchšie územie u nás.

Priemerné teploty v zime sú tu okolo -3°C a v lete 21°C.

V lete časté nebezpečenstvo výskytu búrok!

Aktivity

NP Slovenský kras má bohatú sieť značených turistických trás rôznej obtiažnosti, od nenáročných niekoľkohodinových až po viacdňové prechody.

Organizuje sa tu aj množstvo turistických podujatí a turisticko-vzdelávacích exkurzií.

EduTrek Slovakia organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, na planine Plešiveckej, Borčianskej, Zádielskej, Jasovskej a Silickej, v Zádielskej tiesňave a v Kamenianskom krase. Viac info o EduTrek Slovakia: tu.

Stanovanie, bivakovanie a zakladanie ohňa je tu zakázané.

Vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody je horolezecká činnosť v NP Slovenský kras časovo obmedzená na obdobie od 1.8. do 31.1. a povolená v týchto lokalitách: Orlia bašta, Čertová stena, Pionierska veža, Masív zadného komína, Predná a zadná bašta, Oltár,Trojkráľový hrebeň, Uralová stena, Kozí chrbát, Prídavková veža, Stienka pod Sirotou, Vermoš , Marikina strecha, Cukrová homoľa a Mesačná stena.

Bližšie informácie je možné získať na : www.rozlomity.sk.

Videá

Translate » Prekladač