Menu: Úvod / Aktuality NP Slovenský kras

Zabudnite na preplnené Tatry: Slovenský kras je tajuplný raj, ktorý musíte zažiť!

Zabudnite na preplnené tatranské štíty a vstúpte do sveta, ktorý berie dych svojím tajuplným podzemím a monumentálnymi kaňonmi. Slovenský kras predstavuje fascinujúce kráľovstvo vápencových planín, kde príroda po tisícročia hlboko v útrobách zeme aj na jej povrchu pretvárala krajinu do podoby, akú nenájdete nikde inde v strednej Európe.

Tento jedinečný kút prírody ponúka dokonalé dobrodružstvo pre každého objaviteľa, od rodín s deťmi až po náročných turistov.

Čím je Slovenský kras výnimočný a prečo láka tisíce cestovateľov?

Ak človek hľadá najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, potom sa nachádza na správnom mieste. Národný park Slovenský kras je práve týmto vyhľadávaným bodom na mape. Táto chránená lokalita je celosvetovo známa sústavou rozsiahlych náhorných planín, ktoré od seba oddeľujú hlboké údolia.

Územie vyniká neobyčajným bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a nesmierne pestrou faunou. Na tomto výnimočnom priestranstve sa zároveň zaznamenáva najbohatší výskyt panónskeho rastlinstva.

Kde presne sa Národný park Slovenský kras nachádza na mape Slovenska?

Orograficky patrí toto chránené územie do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské rudohorie a celku Slovenský kras. Časť chráneného územia sa rozprestiera v Juhoslovenskej kotline, Bodvianskej pahorkatine, Rožňavskej kotline, Volovských vrchoch a Revúckej vrchovine.

Na juhu siaha táto oblasť až po štátnu hranicu s Maďarskom.

Dĺžka územia v smere sever-juh predstavuje asi 32 kilometrov, pričom v smere západ-východ dosahuje rozmer 72 kilometrov. Ak turisti plánujú horský výstup, potom ich určite zaujme informácia, že najvyšším vrchom krajiny je Jelení vrch s nadmorskou výškou 947 metrov nad morom a Matesova skala merajúca 925 metrov nad morom.

Naopak, najnižšie položené miesto pri obci Hrhov dosahuje nadmorskú výšku približne 190 metrov nad morom.

Ktoré monumentálne doliny a hlboké tiesňavy musíte v Slovenskom krase navštíviť?

Medzi najvýznamnejšie krasové kaňony celého územia jednoznačne patrí Zádielska dolina a susedná Hájska dolina. Zádielska tiesňava, vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, ohromuje turistov svojimi mohutnými skalnými stenami a ikonickým skalným útvarom Cukrová homoľa. Táto lokalita slúži ako dôležité útočisko pre chladnomilné horské druhy rastlín a živočíchov, ktoré tu prežívajú vďaka klimatickej inverzii.

Hneď v susedstve sa tiahne malebná Hájska dolina, ktorá spája obce Háj a Hačava. Tento krasový kaňon je vyhľadávaný najmä vďaka výskytu unikátnych penovcových útvarov, hustých lesov a divej prírody, pričom ponúka o niečo pokojnejšiu alternatívu pre pešiu turistiku i cykloturistiku. Obe tieto významné doliny predstavujú kľúčové turistické magnety celého regiónu.

Ako vznikol unikátny reliéf s planinami a hlbokými kaňonmi?

Pôvodne bolo toto rozsiahle územie mohutnou celistvou tabuľou, ktorá sa mierne zvažovala smerom na juh. Dlhodobá vodná erózia neskôr vytvorila hlboké doliny, tiesňavy a kaňony, čím vznikli viaceré samostatné planiny. Najzápadnejšie situovaná je planina Koniar, ktorá na juhozápade plynule prechádza do miernej pahorkatiny.

Morfologicky veľmi výrazná je Plešivská planina, ktorú na západnej strane ohraničuje Štítnický potok a na východe i juhu ju lemuje rieka Slaná. Práve táto rieka vytvorila hlboký kaňon a oddelila od Plešivskej planiny najmohutnejšiu z miestnych planín – Silickú planinu. Silická planina vo svojej východnej časti priamo susedí s planinou Horný vrch (nachádzajúcou sa severne od Borčianskej brázdy) a Dolný vrch (ležiacou južne od Borčianskej brázdy).

Na Slovensku existujú práve 2 skutočné kaňony a nachádzajú sa výlučne v Národnom parku Slovenský kras. Prvý je Kaňon Slanej, ktorý je približne 8,5 km dlhé údolie vytvorené riekou Slaná medzi obcami Brzotín a Plešivec.

Druhý je Kaňon Štítnika, ktorý sa stretáva s kaňonom Slanej pri obci Plešivec, čo z nich robí jedinečné geologické útvary na celom Slovensku.

Akú rozlohu majú ostatné planiny v tejto chránenej oblasti?

Borčianska planina patrí medzi najmenšie planiny, ktoré Slovenský kras ukrýva, a tvorí integrálnu súčasť severovýchodnej časti planiny Horný vrch. Najvýchodnejšími časťami celého chráneného územia sú Zádielska planina a Jasovská planina, ktoré bezprostredne susedia s Turnianskou kotlinou.

Prečo je Slovenský kras prísne chránený a aký má medzinárodný status?

Územie, ktoré zaberá Národný park Slovenský kras, je historicky úplne prvou biosférickou rezerváciou na celom území Slovenska, a to už od roku 1977. Jeho globálnu výnimočnosť potvrdzuje aj fakt, že sa tu nachádza približne 1000 jaskýň a hlbokých priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú preto právom zapísané do prestížneho zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ako historicky prebiehala legislatívna ochrana prírody v tomto národnom parku?

Právna ochrana časti tohto územia je legislatívne zabezpečená od 31. augusta 1973, kedy bola oficiálne vyhlásená Chránená krajinná oblasť Slovenský kras s pôvodnou výmerou 36 165,57 hektára. V roku 1977 bol tento unikátny komplex ako vôbec prvý na Slovensku úspešne zaradený do prestížnej medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci svetového programu UNESCO Človek a biosféra. Patrí tak medzi jednu zo štyroch biosférických rezervácií v celej krajine.

Slovenský kras bol následne vyhlásený za národný park v roku 2002, pričom jeho súčasná rozloha je 34 611 hektárov. Na jeho chránenom území je v súčasnosti vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 17 národných prírodných pamiatok.

Ktoré konkrétne rezervácie a pamiatky chránia toto územie?

• Národné prírodné rezervácie: Domické škrapy, Brzotínske skaly, Drieňovec, Havrania skala, Hrušovská lesostep, Jasovské dubiny, Kečovské škrapy, Pod strážnym hrebeňom, Turniansky hradný vrch a svetoznáma Zádielska tiesňava.

• Prírodné rezervácie: Gerlašské skaly, Kráľova studňa, Palanta, Pod Fabiankou, Sokolia skala a historické Zemné hradisko.

• Národné prírodné pamiatky (vrátane jaskynných systémov): Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Drienovská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Kunia priepasť, Milada, Obrovská priepasť, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, jaskyňa Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Snežná diera, Skalistý potok a Zvonivá jama.

Ako funguje s vodou v krase a existujú tu povrchové jazerá alebo vodopády?

Pre tento špecifický typ krajiny je charakteristické, že na území, ktoré spravuje Národný park Slovenský kras, prakticky vôbec neexistuje stály povrchový odtok vody. Všetka zrážková voda okamžite presakuje cez pôdu a prostredníctvom zložitého systému puklín sa rýchlo dostáva do hlbokých podzemných dutín. Týmto procesom následne vznikajú výdatné vyvieračky, medzi ktoré patrí napríklad Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Buzgó, Zádielská, Brzotínske, Vidovská, Hučiaca, Slavecká a mnohé iné. Celé toto chránené územie efektívne odvodňuje rieka Slaná s prítokmi Štítnik, Muráň a Turňa, ktoré dopĺňa niekoľko menších vodných tokov.

Nachádza sa v tejto suchej oblasti niečo pre skutočných milovníkov vody?

Áno, prekvapivo sa tu nachádza niekoľko neveľkých, no malebných vodných nádrží. Turisti tu môžu obdivovať Hrhovské rybníky, Hrušovské rybníky, Turniansky rybník, Brzotínske rybníky či Jasovské rybníky. Silne zamokrené a močaristé plochy sa nachádzajú aj v údolí Štítnického potoka.

Pokiaľ ide o hučiace vodopády, v celom regióne sa nachádzajú len dva, a to populárne Hájske vodopády a impozantný Hrhovský vodopád. Hneď za obcou Silica smerom na juhovýchod môžu návštevníci objaviť aj prírodné jazierko s rozlohou približne 2,45 hektára, ktoré nesie názov Farárova jama.

Aké unikátne prírodné úkazy nájdete na povrchu Slovenského krasu?

Národný park Slovenský kras ani zďaleka nie je len o tajuplných jaskyniach a hlbokých priepastiach. Na jeho slnečnom povrchu ožívajú dva absolútne jedinečné geologické divy, pri ktorých formovaní voda, kameň a divoký život tvoria dokonalú symfóniu. Tými nevídanými zázrakmi sú prírodné krasové priehradky a unikátne penovcové jazierka, ktorých ukážkový príklad môžu cestovatelia obdivovať priamo na potoku Buzgó. Oba tieto fascinujúce úkazy sa nachádzajú priamo na povrchu krajiny.

Kde presne sa nachádzajú tieto vzácne krasové priehradky?

Spomínané krasové priehradky na potoku Buzgó sa nachádzajú v tesnej blízkosti malebnej obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Ležia priamo pri vstupnom portáli do známej Krásnohorskej jaskyne, na severnom svahu Silickej planiny, ktorú chráni Národný park Slovenský kras.

Nachádzajú sa na planinách aj trvalé krasové jazierka?

V Národnom parku Slovenský kras sa nachádzajú dve vedecky významné krasové jazierka. Najväčšie z nich je malebné Silické jazierko, ktoré je v regióne známe aj pod názvom Jašteričie jazierko, s celkovou rozlohou približne 1,20 hektára. Toto jazierko leží na Silickej planine a momentálne sa nachádza v pokročilom štádiu svojho prirodzeného zániku, keďže pravidelne vysychá a postupne zarastá vegetáciou.

Druhým fenoménom je menšie Lúčanské krasové jazierko situované na planine Horný vrch, ktoré zaberá plochu približne 0,17 hektára. To je síce neustále napájané blízkym prameňom, no aj jeho vodná hladina počas roka výrazne kolíše. Obe tieto vodné plochy vznikli prirodzeným upchaním hlbokých krasových závrtov nepriepustnou ílovitou zeminou. Predstavujú mimoriadne cenné biotopy pre vzácne druhy lokálnych mäkkýšov, obojživelníkov a hmyzu, avšak ich existencia je do budúcnosti neistá kvôli prirodzenému procesu sukcesie, zarastania a vysychania.

Ako presne vznikli tunajšie jaskyne a aká je ich geologická história?

Ak vás neodolateľne láka tajuplné podsvetie, potom vás nepochybne zaujme tunajšia geológia. Na zložitej geologickej stavbe celého územia sa podieľali najmä druhohorné horniny, pričom mladšie treťohorné a štvrtohorné sedimenty vypĺňajú najmä priľahlé kotliny. Najspodnejšiu časť územia tvoria pestré pieskovcovo-bridličnaté súvrstvia spodného triasu, nad ktorými sa nachádzajú čisté vápence a dolomity.

Mladšie čisté vápence takzvaného wettersteinského typu sú mimoriadne vhodné pre masívny vznik povrchových i podzemných krasových javov. Medzi ne radíme škrapy, závrty, hlboké kaňony, ponory, vyvieračky, jazierka, priepasti a rozsiahle jaskynné systémy. Samotné jaskyne tu vznikli dlhodobou rozpúšťacou (korozívnou) a mechanickou vymieľacou (erozívnou) činnosťou podzemných vodných tokov.

Vďaka krasovému zvetrávaniu dostalo celé územie jedinečný a neopakovateľný svojráz, ktorým sa zásadne odlišuje od ostatných krasových oblastí. Celý proces krasovatenia sa v minulosti urýchlil aj odlesnením rozsiahlych vápencových planín. Mnoho miestnych závrtov dosahuje priemer až 100 metrov a na ich tajomných dnách sú často skryté samotné ústia nebezpečných priepastí.

Ktoré tajuplné jaskyne môžem ako bežný turista osobne navštíviť?

Najvzácnejšie a pre verejnosť oficiálne sprístupnené jaskyne v národnom parku sú Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a svetový unikát Ochtinská aragonitová jaskyňa. Mnoho ďalších fascinujúcich podzemných priestorov je však pre verejnosť zatiaľ úplne neprístupných, pričom sem patrí Ardovská, Silická ľadnica, Drienovská, Brzotínska a iné jaskyne. Pre túto oblasť sú charakteristické aj nebezpečné zvislé jaskyne a priepasti, akými sú napríklad Malá ľadnica, Bezodná priepasť, Brázda, Zvonica, Zombor či Diviačia priepasť.

Čím sú výnimočné pôdy v tejto oblasti a čo je to červenica?

Z vedeckého hľadiska je nesmierne zaujímavý najmä častý výskyt netradične červeno sfarbených pôd. Tieto pôdy sú priamym produktom intenzívneho zvetrávania v starších geologických dobách. Ide o špecifické pôdy patriace do skupiny terra calcis (červenica) a terra fusca. V období štvrtohôr na čistých vápencoch ojedinele vznikli aj takzvané rendziny a miestami sa vyskytujú aj illimerizované pôdy.

Aké vzácne zvieratá a chránené rastliny môže turista počas túry uvidieť?

Pestré a kontrastné prírodné podmienky zásadne ovplyvňujú miestne živočíšstvo, v ktorom možno na každom kroku pozorovať fascinujúce miešanie horských, lesostepných a teplomilných stepných druhov. Napríklad na slnkom zaliatych južných stráňach divokej Zádielskej doliny žije chránená jašterica zelená, zatiaľ čo v chladnejších a nižších polohách sa vyskytuje jašterica živorodá. Zádielska dolina je navyše uznávaná ako najbohatšia lokalita výskytu mäkkýšov v celej Slovenskej republike.

Z ríše hmyzu sú v národnom parku najpočetnejšie zastúpené vzácne motýle, medzi ktorými vyniká chránený jasoň červenooký a lišaj smrtihlav. Z plazov sa okrem už spomínaných druhov na skalách často vyhrieva jašterica múrová a mimoriadne vzácne aj krátkonôžka štíhla.

Ktoré unikátne druhy vtákov hniezdia na skalných bralách?

Z ríše vtáctva má v Slovenskom krase svoju absolútnu severnú hranicu celkového európskeho rozšírenia strnádka cia. Na neprístupných skalách úspešne hniezdia mnohé vzácne druhy dravého vtáctva, ako sú sokol myšiar, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol krikľavý, orol kráľovský či hadiar krátkoprstý. Ďalej sa v tejto oblasti vyskytujú skaliar pestrý, bocian čierny, bocian biely, dudok obyčajný, murárik červenokrídly, orešnica perlavá, haja tmavá, krkavec čierny, myšiak hôrny, orol skalný, výr skalný, sova dlhochvostá a sova obyčajná.

Aké cicavce obývajú tunajšie planiny a jaskynné systémy?

Z drobných lesných cicavcov sa tu bežne vyskytujú plch hôrny, plch záhradný a plšík lieskový. Miestne jaskyne sú domovom netopierov, medzi ktorými dominuje ucháč sivý, podkovár veľký a podkovár južný. Na otvorených trávnatých planinách môžu turisti často spozorovať sysľa pasienkového a ježa bledého. V blízkosti čistých potokov a riečok žije vzácna a chránená vydra riečna. Zo vzácnych šeliem je v hustých lesoch trvalo prítomný rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna a kuna skalná. Úplne osobitné a vysoko špecializované živočíšstvo sa viaže na tmavé prostredie jaskýň, priepastí a chladných vyvieračiek.

Čo všetko rastie v Slovenskom krase a ktoré endemity tu nájdeme?

Teplomilnú vegetáciu Národného parku Slovenský kras úchvatne spestrujú chladnomilné horské a vysokohorské druhy, ktoré sú striktne viazané na vápencové podložie. Bohato zastúpené sú tu druhy prealpínske, dealpínske, kalcifilné, xerotermné, endemické a reliktné. Vzácnym treťohorným reliktom je napríklad kandík psí zub.

Skutočným endemitom Slovenského krasu je svetoznáma rumenica turnianska, hloh domický, ostrevka Heuflerova, mukyňa rakúska Haszlinského, zbehovec Laxmannov či zanoväť ležatá. Vzácne tu rastie aj ďalší treťohorný relikt škuma vlasatá. Z glaciálnych ľadových reliktov tu prežíva astra alpínska a dvojštítok hladkoplodý. Z teplomilných xerotermných druhov tu kvitne hlaváčik jarný a z xerofytných druhov zasa poniklec veľkokvetý, poniklec otvorený, včelník rakúsky, kosatec nízky, kosatec trávolistý, kavyľ vláskovitý či divá višňa mahalebka. Typické horské druhy rastlín sú sústredené najmä v chladnej Zádielskej doline a na vysokých Gerlašských skalách.

Ktoré chránené a vzácne rastliny môžem obdivovať počas sezóny?

Z prísne chránených druhov rastlín sa tu vyskytujú soldanelka uhorská, kortúza Matthiolova, jelení jazyk celolistý, klinček včasný, veternica lesná, zvonček karpatský, prilbica moldavská, plamienok alpínsky a prvosienka holá. V jarnom období tu kvitne šafran karpatský a mimoriadne vzácna je vedecky nová lokalita šafrana Heuffelovho. Na trvalo mokrých stanovištiach zasa rastie vzácny kosatec sibírsky.

Aké typy lesov pokrývajú vápencové planiny a divoké rokliny?

Široká škála miestnych rastlinných spoločenstiev je striktne viazaná na pestré prírodné stanovištia. Floristicky najhodnotnejšie sú najmä unikátne spoločenstvá drieňových dúbrav, vápencových skál, krasových stepí, ako aj vzácne lúčne a močiarne spoločenstvá. V dávnej minulosti bolo celé toto územie kompletne pokryté hustými lesmi. Pôvodné dubové a dubovo-hrabové lesy však ľudia v minulých storočiach masívne vyťažili.

Na strmých sutinových stráňach pôvodne rástli javorové, lipové a bukové lesy s prímesou dubu zimného. Na výslnných, kamenitých a suchých stráňach sa zasa vyvinuli riedke lesy s teplomilným dubom plstatým, z ktorých sa niektoré fragmenty zachovali až dodnes. Skutočne pôvodné lesy sa dnes nachádzajú už len v hlbších roklinách, na samotnom dne hlbokých závrtov a na chladných severných svahoch planín. Na teplých južných úpätiach planín sa zasa nachádzajú vzácne drieňové dúbravy, v ktorých ojedinele rastie jaseň mannový, javor tatranský a tavoľník prostredný.

Aká klíma tu panuje a kedy je najvhodnejší čas na návštevu?

Územie, ktoré zaberá Národný park Slovenský kras, sa z klimatického hľadiska nachádza v teplej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým okrskom. Iba najvyššie položené časti ochranného pásma sú trvalo pod priamym vplyvom mierne chladnej klimatickej oblasti.

Koľko zrážok tu ročne spadne a na čo si musí dať turista pozor?

Údolné polohy nachádzajúce sa v povodí riek Turňa a Bodva vykazujú priemerný úhrn zrážok za rok na úrovni 600 – 630 mm. Náhorné planiny zachytia ročne okolo 700 mm zrážok, zatiaľ čo najvyššie položené časti územia dosahujú viac ako 900 mm. V celoslovenskom meradle ide o relatívne najteplejšie a najsuchšie územie v krajine.

Priemerné teploty v zimnom období sa tu pohybujú okolo -3 °C, pričom v lete dosahujú v priemere príjemných 21 °C. Pre všetkých návštevníkov však platí dôležité upozornenie: v letných mesiacoch tu hrozí zvýšené a často nečakané nebezpečenstvo výskytu silných búrok!

Čo všetko môžem v krase robiť a aké sú možnosti pre turistiku či horolezectvo?

Národný park Slovenský kras disponuje mimoriadne bohatou a hustou sieťou spoľahlivo značených turistických trás rôznej náročnosti. Ponuka siaha od úplne nenáročných, niekoľkohodinových prechádzok vhodných pre rodiny až po fyzicky náročné, viacdňové prechody planín. V regióne sa pravidelne organizuje aj veľké množstvo hromadných turistických podujatí a zaujímavých turisticko-vzdelávacích exkurzií so sprievodcom.

Je v chránenom území povolené stanovať, bivakovať alebo zakladať oheň?

Pre každého návštevníka je pred vstupom do územia nesmierne dôležité vedieť, že voľné stanovanie, bivakovanie a akékoľvek zakladanie otvoreného ohňa je v celom národnom parku z dôvodu prísnej ochrany prírody prísne zakázané.

Za akých podmienok je tu povolené športové horolezectvo?

Vzhľadom na mimoriadne vysoký stupeň legislatívnej ochrany citlivej prírody je organizovaná horolezecká činnosť v Národnom parku Slovenský kras striktne časovo obmedzená, a to výhradne na obdobie od 1. augusta do 31. januára.

Tento šport je navyše legálne povolený len v týchto presne vymedzených skalných lokalitách: Orlia bašta, Čertová stena, Pionierska veža, Masív zadného komína, Predná a zadná bašta, Oltár, Trojkáľový hrebeň, Uralová stena, Kozí chrbát, Prídavková veža, Stienka pod Sirotou, Vermoš, Marikina strecha, Cukrová homoľa a Mesačná stena. Všetky bližšie a podrobné informácie o podmienkach lezenia môžu športovci získať na oficiálnom webe www.rozlomity.sk.

Prečo sa sem budete chcieť znova a znova vrátiť?

Národný park Slovenský kras predstavuje pre každého návštevníka nekonečnú studnicu prírodných divov, ktoré nedokážete plne absorbovať počas jedinej návštevy. Každé ročné obdobie tu navyše odhaľuje úplne inú tvár krajiny, od jarnej záplavy kvitnúcich endemitov až po tajomnú jesennú atmosféru hlbokých kaňonov. Kombinácia absolútneho ticha na opustených planinách a monumentálnej krásy podzemných priestorov UNESCO zanechá v každom srdci nezmazateľnú stopu. Cestovateľ tu nájde vytúžený únik od moderného zhonu a objaví čisté prepojenie s divokou, civilizáciou nedotknutou prírodou. Návšteva tohto výnimočného regiónu nie je len obyčajným výletom, ale hlbokým zážitkom, ktorý vás prinúti prehodnotiť krásy domoviny a naplánovať si ďalšiu expedíciu.