Menu: Úvod / Aktuality NP Slovenský kras

Základné informácie pre turistov: Čím je Slovenský kras výnimočný?

Ak hľadáte najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, potom ste na správnom mieste. Národný park Slovenský kras je práve tým miestom. Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou. Na tomto území je zároveň najbohatší výskyt panónskeho rastlinstva.

Kde presne sa Národný park Slovenský kras nachádza? 

Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Slovenský kras. Časť chráneného územia sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, Bodvianskej pahorkatine, Rožňavskej kotline, Volovských vrchoch a Revúckej vrchovine. Na juhu siaha až po hranicu s Maďarskom. Dĺžka územia v smere sever-juh je asi 32 km, v smere západ-východ 72 km. Ak plánujete výstup, potom vás zaujme, že najvyšším vrchom je Jelení vrch (947 m n.m.) a Matesova skala (925 m n.m.), pričom najnižšie miesto pri Hrhove má nadmorskú výšku asi 190 m.

Ako vznikol unikátny reliéf s planinami a kaňonmi?

Pôvodne bolo územie bolo kedysi mohutnou tabuľou mierne sa zvažujúcou na juh. Vodná erózia vytvorila hlboké kaňony, čím vznikli viaceré planiny. Najzápadnejšia je planina Koniar, ktorá na juhozápade prechádza do miernej pahorkatiny. Morphologicky veľmi výrazná je Plešivská planina, ktorú na západe ohraničuje Štítnický potok a na východe a juhu rieka Slaná. Táto rieka vytvorila hlboký kaňon a oddelila od Plešivskej planiny najmohutnejšiu z planín – Silickú planinu, ktorá vo východnej časti susedí s planinou Horný vrch (severne od Borčianskej brázdy) a Dolný vrch (južne od Borčianskej brázdy).

Akú rozlohu majú ostatné planiny? Borčianska planina patrí medzi najmenšie planiny Slovenského krasu a je súčasťou planiny Horný vrch (severovýchodná časť planiny). Najvýchodnejšími časťami územia sú Zádielska a Jasovská planina, ktoré susedia s Turnianskou kotlinou.

Prečo je Slovenský kras chránený a aký má status?

Územie NP Slovenský kras je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977). Jeho výnimočnosť potvrdzuje aj fakt, že v Slovenskom krase sa nachádza okolo 1000 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ako prebiehala ochrana územia Národný park Slovenský kras?

Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha. V roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií. Slovenský kras bol vyhlásený za národný park v roku 2002. Jeho rozloha je 34 611 ha. Na jeho území je vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií, 17 národných prírodných pamiatok.

• Národné prírodné rezervácie: Domické škrapy, Brzotínske skaly, Drieňovec, Havrania skala, Hrušovská lesostep, Jasovské dubiny, Kečovské škrapy, Pod strážnym hrebeňom, Turniansky hradný vrch, Zádielska tiesňava.

• Prírodné rezervácie: Gerlašské skaly, Kráľova studňa, Palanta, Pod Fabiankou, Sokolia skala, Zemné hradisko.

• Národné prírodné pamiatky (vrátane jaskýň): Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Drienovská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Kunia priepasť, Milada, Obrovská priepasť, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, jaskyňa Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Snežná diera, Skalistý potok, Zvonivá jama.

Ako to funguje s vodou v krase? Existujú tu jazerá a vodopády?

Pre kras je typické, že na území NP Slovenského krasu prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez pôdu a systémom puklín sa dostáva do podzemných dutín, čím vznikajú vyvieračky (napríklad Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Buzgó, Zádielská, Brzotínska, Vidovská, Hučiaca, Slavecká a iné). Chránené územie odvodňuje rieka Slaná s prítokom Štítnik, Muráň a Turňa s viacerými menšími prítokmi.

Nachádza sa tu niečo pre milovníkov vody? 

Áno, nachádza sa tu niekoľko neveľkých vodných nádrží, napríklad Hrhovké rybníky, Hrušovské rybníky, Turniansky rybník, Brzotínske rybníky, Jasovské rybníky a silne zamokrené plochy sú v údolí Štítnického potoka. Z vodopádov sa tu nachádzajú len dve: Hájske vodopády a Hrhovský vodopád. Hneď za obcou Silica juhovýchodným smerom sa nachádza prírodne jazierko o rozlohe približne 2,45 ha nazývané Farárova jama.

Aké unikátne prírodné úkazy nájdete v Slovenskom krase?

Slovenský kras nie je len o temných jaskyniach a prepastiach. Na jeho povrchu ožívajú dva jedinečné geologické divy, pri ktorých voda, kameň a život tvoria dokonalú symfóniu. Týmito zázrakami sú krasové priehradky a penovcové jazierka, ktorých ukážkový príklad nájdete na potoku Buzgó. Oba tieto úkazy sa nachádzajú na povrchu.

Kde sa nachádzajú tieto krasové priehradky?

 Krasové priehradky na potoku Buzgó sa nachádzajú neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka pri vstupnom portály do Krásnohorskej jaskyne, na severnom svahu Silickej planiny v NP Slovenský kras.

Nachádzajú sa tu aj krasové jazierka ?

V národnom parku Slovenský kras sa nachádzajú dve významné krasové jazierka. Najväčšie z nich je Silické jazierko, nazývané aj Jašteričie jazierko, s rozlohou približne 1,20 ha. Leží na Silickej planine a je v pokročilom štádiu zániku, keďže pravidelne vysychá a postupne zarastá. Druhým je menšie Lúčanské krasové jazierko na planine Horný vrch, ktoré zaberá plochu asi 0,17 ha. To je napájané blízkym prameňom, no aj jeho vodná hladina kolíše. Obe jazierka vznikli prirodzeným upchaním krasových závrtov ílovitou zeminou. Predstavujú cenné biotopy pre vzácne druhy mäkkýšov, obojživelníkov a hmyzu. Ich existencia je však do budúcnosti neistá kvôli prirodzenému procesu zarastania a vysychania.

Ako vznikli jaskyne a aké sú tie najvzácnejšie?

Ak vás láka podsvetie, potom vás zaujíma geológia. Na geologickej stavbe územia Slovenského krasu sa podieľali najmä druhohorné horniny. Treťohorné a štvrtohorné sedimenty sú v kotlinách. Najspodnejšiu časť územia tvoria pestré pieskovcovo-bridličnaté súvrstvia spodného triasu (vápence a dolomity). Mladšie vápence wettersteinského typu sú mimoriadne vhodné pre vznik povrchových i podzemných krasových javov ako sú škrapy, závrty, kaňony, ponory, vyvieračky, jazerá, priepasti a jaskynné systémy. Jaskyne vznikli rozpúšťacou (korozívnou) a vymieľacou (erozívnou) činnosťou podzemných vôd. Krasovým zvetrávaním dostalo celé územie jedinečný svojráz, ktorým sa odlišuje od ostatných krasových území. Proces krasovatenia sa urýchlil aj odlesnením vápencových planín. Mnoho závrtov má priemer až 100 metrov a na ich dnách sú skryté ústia priepastí.

Ktoré jaskyne môžem navštíviť? 

Najvzácnejšie sprístupnené jaskyne v NP sú Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Mnoho podzemných priestorov je ešte verejnosti neprístupných (Ardovská, Silická ľadnica, Drienovská, Brzotínska a iné jaskyne). Charakteristické sú aj zvislé jaskyne a priepasti (Malá ľadnica, Bezodná priepasť, Brázda, Zvonica, Zombor, Diviačia priepasť a iné).

Čo je zaujímavé na pôdach? 

Zaujímavý je výskyt červeno sfarbených pôd, ktoré sú produktom zvetrávania v starších geologických dobách. Sú to pôdy zo skupiny terra calcis (červenica) a terra fusca. V štvrtohorách na vápencoch ojedinele vznikli rendziny. Vyskytujú sa aj illimerizované pôdy.

Akú zvieratá a rastliny tu turista uvidí?

Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú výskyt živočíšstva, v ktorom možno pozorovať miešanie horských, lesostepných a stepných druhov. Napríklad na teplých južných stráňach Zádielskej doliny žije jašterica zelená a v nižších polohách jašterica živorodá. Zádielska dolina je najbohatšou lokalitou mäkkýšov v SR. Z hmyzu sú v NP najviac zastúpené motýle, napríklad jasoň červenooký a lišaj smrtihlav. Z plazov okrem spomínaných jašteríc sa tu vyskytuje aj jašterica múrová a vzácne krátkonôžka štíhla.

Akí vtáci tu hniezdia? 

Z vtákov má v Slovenskom krase severnú hranicu svojho rozšírenia strnádka cia. Hniezdia tu mnohé druhy dravého vtáctva, ako sú sokol myšiar, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a iné. Ďalej sú tu skaliar pestrý, bocian čierny a biely, dudok obyčajný, murárik červenokrídly, orešnica perlavá, haja tmavá, krkavec čierny, myšiak hôrny, orol skalný, výr skalný, sova dlhochvostá, sova obyčajná a iné.

A cicavce? 

Z drobných cicavcov sa vyskytujú plch hôrny, plch záhradný a plšík lieskový, z netopierov ucháč sivý, podkovár veľký a podkovár južný. Na planinách často vidieť sysľa a ježa bledého. Pri potokoch a riečkach žije vzácne vydra riečna. Zo šeliem je prítomný rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna a kuna skalná. Osobitné živočíšstvo je v jaskyniach, priepastiach a vyvieračkách.

Čo rastie v Slovenskom krase? 

Teplomilnú vegetáciu NP Slovenský kras spestrujú horské a vysokohorské druhy viazané na vápencové podložie. Zastúpené sú tu druhy prealpínske, dealpínske, kacifilné, xerotermné, endemické a reliktné. Treťohorným reilktom je kandík psí zub. Endemitom Slovenského krasu je rumenica turnianska, hloh domický, ostrevka Heuflerova, mukyňa rakúska Haszlinského, zbehovec Laxmannov, zanoväť ležatá a ďalšie. Vzácne tu rastie treťohorný relikt škuma vlasatá. Z glaciálnych reliktov je to astra alpínska a dvojštítok hladkoplodý, z xerotermných druhov hlaváčik jarný, z xerofytných tu rastú poniklec veľkokvetý a poniklec otvorený, včelník rakúsky, kosatec nízky, kosatec trávolistý, kavyľ vláskovitý, višňa mahalebka a iné. Horské druhy sú najmä v Zádielskej doline a na Gerlašských skalách.

Ktoré chránené rastliny tu nájdem? 

Z chránených druhov sa vyskytujú soldanelka uhorská, kortúza Matthiolova, jelení jazyk celolistý, klinček včasný, veternica lesná, zvonček karpatský, prilbica moldavská, plamienok alpínsky, prvosienka holá, šafran karpatský (Crocus heuffelianus) a iné. Veľmi vzácna je nová lokalita šafrana Heuffelovho. Na mokrých stanovištiach rastie vzácny kosatec sibírsky.

Aké sú tu lesy? 

Široká škála rastlinných spoločenstiev je viazaná na pestré stanovištia. Floristicky najhodnotnejšie sú spoločenstvá drieňových dúbrav, vápencových skál, krasových stepí, ako aj lúčne a močiarne spoločenstvá. V minulosti bolo celé územie pokryté lesmi. Pôvodné dubové a dubovo-hrabové lesy však vyťažili. Na strmých sutinových stráňach rástli javorové, lipové a bukové lesy s dubom zimným. Na výslnných kamenitých a suchých stráňach boli riedke lesy s dubom plstatým, niektoré sa zachovali dodnes. Pôvodné lesy sú v hlbších roklinách, na dne závrtov a na severných svahoch planín. Na južných úpätiach planín sú drieňové dúbravy, v ktorých vzácne rastie jaseň mannový, javor tatranský a tavoľník prostredný.

Aká je tu klíma? Kedy je najlepšie sem vyraziť?

Územie NP Slovenský kras sa nachádza v teplej klimatickej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým okrskom. Najvyššie časti ochranného pásma sú pod vplyvom mierne chladnej klimatickej oblasti.

Koľko tu spadne zrážok? 

Údolné polohy v povodí Turne a Bodvy majú priemer zrážok za rok 600 – 630 mm, náhorné planiny okolo 700 mm, najvyššie časti územia viac ako 900 mm. Ide o relatívne najteplejšie a najsuchšie územie u nás. Priemerné teploty v zime sú tu okolo -3°C a v lete 21°C.

Dôležité upozornenie pre turistov: V lete sú časté nebezpečenstvo výskytu búrok!

Čo všetko tu môžem robiť? Turistika, horolezectvo?

NP Slovenský kras má bohatú sieť značených turistických trás rôznej obtiažnosti, od nenáročných niekoľkohodinových až po viacdňové prechody. Organizuje sa tu aj množstvo turistických podujatí a turisticko-vzdelávacích exkurzií.

Je možné tu stanovať alebo robiť oheň? 

Dôležité je vedieť, že stanovanie, bivakovanie a zakladanie ohňa je tu zakázané.

A čo horolezectvo? 

Vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody je horolezecká činnosť v NP Slovenský kras časovo obmedzená na obdobie od 1.8. do 31.1. a povolená v týchto lokalitách: Orlia bašta, Čertová stena, Pionierska veža, Masív zadného komína, Predná a zadná bašta, Oltár, Trojkáľový hrebeň, Uralová stena, Kozí chrbát, Prídavková veža, Stienka pod Sirotou, Vermoš, Marikina strecha, Cukrová homoľa a Mesačná stena. Bližšie informácie je možné získať na : www.rozlomity.sk.