Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Planiny, kotliny a horské lúky
Všeobecné informácie
Orografický podcelok a geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu s rozlohou približne 50 km².
V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.
Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina s členitým povrchom.
Plošina je ohraničená veľmi strmými okrajmi, severnú a strednú časť planiny tvoria lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.
Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.
Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu.
Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.).
Na severe Plešiveckej planiny sa nachádza výhľadový skalný útvar Gerlašská skala (752 m.n.m.) .
Výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala (752 m n.m.) je súčasťou prírodnej rezervácie Gerlašské skaly.
Planina je bohatá na povrchové i podzemné krasové javy.
Vyznačuje sa veľkým množstvom závrtových depresí so škrapmi, škrapovými poľami a závrtmi (na 1 km2 je ich 10 až 15).
Najviac charakteristickým javom na Plešiveckej planine sú závrty, ktorých tu napočítali cez 800.
Najväčší závrt tzv. Hmlistý závrt leží pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 m pri hĺbke 50 m.
Množstvo závrtov (s priemerom až 100 m a hĺbkou 5-30m) má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda.
Plešivecká planina má dve poschodia.
Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny (vyššie poschodie planiny) na severe Plešiveckej planiny.
Je to planina na planine.
Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami.
Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť planiny a južné strmé svahy.
Listnaté lesy s prevahou duba zimného, miestami s bukom, lipou a javorom poľným sú na východných, západných a severných svahoch planiny.
Na južných kamenitých stráňach je dub plsnatý, drieň a iné teplomilné rastliny.
Typickým fenoménom tejto planiny je početný výskyt krasových priepastí.
Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí.
Prevládajú tu hlavne vertikálne korózne jaskyne a priepasti.
Západne od obce Slavec (Vidová) sa pri východnom okraji Plešiveckej planiny nachádza Diviačia priepasť.
Dosahuje hĺbku 123 m a predstavuje najhlbšiu priepasť Plešiveckej planiny.
Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie jaskyne na Slovensku.
Ďalšími významnými priepasťami sú Zvonivá jama, Jelenia priepasť, Vlčia priepasť, Zakliata priepasť, Veľká peňažnica a iné.
Nachádzajú sa tu aj menšie jaskyne, ktoré nie sú verejnosti prístupné.
Najznámejšie sú Brzotínska jaskyňa a Maštaľná jaskyňa.
Maštaľná jaskyňa je zatiaľ jediným známym archeologickým náleziskom na Plešiveckej planine.
Našli sa tu nálezy z mladšej doby kamennej, patriace do kyjatickej kultúry pred 3000 rokmi.
Bolo v nej nájdené jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej.
Z dôvodu nevyhnutnosti ochrany životného prostredia nie je jaskyňa sprístupnená a nevedie tadiaľ žiadna turistická trasa.
Navštíviť túto jaskyňu môžete s EduTrek Slovakia.
Druhou archeologicky významnou je jaskyňa Leontýna.
Najväčšia hustota jaskýň sa nachádza pod skalným útvarom Gerlašských skál, kde sa nachádza 17 jaskýň.
Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod leží v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom.
Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne.
Z ďalších významných jaskýň sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa.
Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a nestačia často ani pre zver.
Na planine je päť väčších krasových vyvieračiek, z ktorých asi najvýznamnejšia je Brzotínska vyvieračka (Gyepű).
Nachádzajú sa tu chránené územia PR Gerlašské skaly a NPR Diviačia priepasť.
Mimoriadne rozčlenenému krasovému povrchu tu oddávna prischlo prirovnanie – mesačná krajina.
Je tu aj najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama na Slovensku – Hmlistý závrt.
Z pamiatok sa tu nachádza Serényiho cisterna.
Technická pamiatka bola postavená v roku 1913 (stavba bola skolaudovaná 10.2.1914) ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.
Na vrchole a svahoch Ostrého vršku (775 m n.m.) bolo koncom II. svetovej vojny opevnené stanovisko maďarskej armády s bunkrom a opevnenými zákopmi.
Toto obranné stanovisko boli súčasťou obranného valu, ktorý vytvorili jednotky 1. maďarskej a 8. nemeckej armády.
Plešivecká planina neponúka veľa úkrytov, ktoré by umožňovali prenocovanie pod strechou.
Jednou z možností je prístrešok Ďulová, ktorý sa nachádza približne 50 m juhovýchodným smerom od rázcestníka Ďulová (505 m n.m.).
Druhou možnosťou je pamiatka Barkaiho chata.
V súčasnosti slúži celý objekt chaty ako ubytovacie zariadenie a je vo vlastníctve obce Plešivec.
Ako sa dostať na Plešiveckú planinu
Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí Plešivec (modrá), Slavec (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).
Navštíviť Plešiveckú planinu môžete aj na exkurzii s EduTrek Slovakia.
EduTrek Slovakia organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, na planine Plešiveckej, Borčianskej, Zádielskej, Jasovskej a Silickej, v Zádielskej tiesňave a v Kamenianskom krase.
Názov exkurzie: MESAČNOU KRAJINOU Plešiveckou planinou
Vzdelávacie exkurzie v NP Slovenský kras sú vykonávané na základe povolenia Okresného úradu v Košiciach, Odbor starostlivosti o životné prostredie: OU-KE-OSZP1-2019/018439 zo dňa 20.5.2019.
Kontakt
Mgr. Andrea Miškufová – EduTrek Slovakia
Mobil: +421 907 198 724
E-mail: edutrekslovakia@gmail.com
Web: www.krizomkrasom.sk
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Pamiatky na planine
Prírodné zaujímavosti na planine
Ubytovanie, stravovanie a služby
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
