Borčianska planina (Borčianska brázda)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Čo je Borčianska planina a prečo by som ju mal navštíviť?

Borčianska planina patrí medzi najmenšie planiny Slovenského krasu. Je súčasťou planiny Horný vrch (severovýchodná časť planiny) a jej časti zvanej Borčianska brázda. Táto brázda je výrazná a relatívne úzka zníženina pretiahnutého tvaru, s plochým dnom, obmedzená na všetkých stranách vyšším reliéfom.

Kde sa presne Borčianska planina nachádza?

Borčianska planina sa rozprestiera severovýchodne od obce Bôrka. V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Ako je veľká a aké sú jej hranice?

Územie planiny je veľké približne 10 km². Zo severnej a východnej strany je od Zádielskej planiny oddelená Blatnickou dolinou, ktorá sa napája na Zádielsku dolinu. Od planiny Horného vrchu z juhu je plošina oddelená Baksovou dolinou. Dolina potoka Čremošná tvorí ohraničenie planiny pozdĺž celej západnej strany. Svahy planiny sú veľmi strmé. Východnú hranicu planiny vytvára masív Havranej skaly (770 m n. m.), výrazný skalný útvar ponúkajúci krásne výhľady do okolia.

Z akých hornín je Borčianska planina vytvorená?

Územie planiny je prevažne budované triasovými wettersteinskými vápencami (centrálna a južná časť). Severné partie ako aj stráne dolín nekrasových potokov sú tvorené polohami pieskovcov a sivozelených bridlíc, odzrkadľujúce prítomnosť rudohoria. Morfologické prvky planiny určuje litologický podklad a vzťah podložných nepriepustných vrstiev k nadložným vápencom. Kým v južnej časti sú polohy vápencov pomerne mocné, smerom na sever vyznievajú. Táto vlastnosť má najväčší dopad na dimenzie závrtov, ktoré sa na planine vyskytujú len minimálne. Závrt je povrchová krasová forma, ktorá vzniká zrútením stropu podzemných dutín alebo intenzívnym rozpúšťaním horniny smerom do hĺbky. Prečo je závrtov málo? Pretože na severe, kde vápence vyznievajú, nie je dostatočná hrúbka vápenca na to, aby sa v ňom mohli vytvoriť podzemné dutiny vedúce k vzniku závrtov. Nepriepustné podložie je príliš blízko a „bráni“ rozvoju hlbšieho krasu. Prečo sú malé? Aj tam, kde sa závrty vyskytnú (pravdepodobne v južnejšej, „mocnejšej“ časti), ich veľkosť (dimenzie) je obmedzená celkovou menšou hrúbkou vápencového pokryvu v porovnaní s inými krasovými oblasťami.

Čo môžem na planine vidieť za prírodné zaujímavosti?

Borčianska planina je krajinársky pôsobivá a na krasové formy bohatá. Jej najvyššie položeným miestom je Matesova skala (925 m n.m.), ktorá je po Jeleňom vrchu (947 m n.m.) druhým najvyšším vrchom v Slovenskom krase. Napriek značnej nadmorskej výške neponúka samotný vrchol ucelenejšie výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať najmä susedné vrchy Slovenského krasu a severným smerom susedné Volovské vrchy. Na svahu Ostrého kopca (852 m n.m.) sa nachádza Marciho jaskyňa s najvyššie položeným vchodom zo všetkých jaskýň v Slovenskom krase. Ďalšími významnými jaskyňami sú Snežná diera a Ľadová jaskyňa, ktoré sa nachádzajú pod masívnymi Sovími bralami prudko spadajúcimi do Šajbovej doliny. Vchod do Ľadovej jaskyne leží len pár metrov od starej banskej cesty.

Sú tu nejaké chránené územia alebo historické pamiatky?

Áno, nachádzajú sa tu národné prírodné rezervácie – Havrania skala a západná časť Zádielskej tiesňavy. Na nevýrazný planinovom vrchu Havrania skala (770 m n.m.) sa nachádzalo strategicky veľmi výhodne situované hradisko ľudu kyjatickej kultúry.

Kyjatická kultúra, alebo kyjatický typ, bola archeologická kultúra rozšírená na juhu stredného Slovenska, na Gemeri a v priľahlých oblastiach Maďarska v období od roku 1100 pred Kristom do približne 750/700 pred Kristom, teda v neskorej dobe bronzovej. Bola známa najmä výrobou bohato zdobených bronzových predmetov a keramiky s typickými rytými ornamentmi. Názov získala podľa náleziska v obci Kyjatice pri Rimavskej Sobote.