Borčianska planina (Borčianska brázda)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Objavte skrytý klenot Slovenského krasu!

Túžite po dobrodružstve bez davov turistov? Borčianska planina vás očarí svojou divokou prírodou, strmými svahmi a úchvatnými výhľadmi z masívu Havranej skaly.

Preskúmajte jedinečné krasové útvary a navštívte Marciho jaskyňu, ktorá sa pýši najvyššie položeným vchodom v celom Slovenskom krase.

Okrem mrazivej krásy Ľadovej jaskyne tu navyše odhalíte tajomstvá histórie na mieste starovekého hradiska kyjatickej kultúry. Zbaľte si batoh a objavte toto magické miesto, kde sa príroda dokonale spája s minulosťou!

Čo je Borčianska planina a prečo by som ju mal navštíviť?

Borčianska planina patrí medzi najmenšie planiny Slovenského krasu. Je súčasťou planiny Horný vrch (severovýchodná časť planiny) a jej časti zvanej Borčianska brázda.

Táto brázda je výrazná a relatívne úzka zníženina pretiahnutého tvaru, s plochým dnom, obmedzená na všetkých stranách vyšším reliéfom.

Kde sa presne Borčianska planina nachádza?

Borčianska planina sa rozprestiera severovýchodne od obce Bôrka. V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Ako je veľká a aké sú jej hranice?

Územie planiny je veľké približne 10 km². Zo severnej a východnej strany je od Zádielskej planiny oddelená Blatnickou dolinou, ktorá sa napája na Zádielsku dolinu.

Od planiny Horného vrchu z juhu je plošina oddelená Baksovou dolinou.

Dolina potoka Čremošná tvorí ohraničenie planiny pozdĺž celej západnej strany.

Svahy planiny sú veľmi strmé. Východnú hranicu planiny vytvára masív Havranej skaly (770 m n. m.), výrazný skalný útvar ponúkajúci krásne výhľady do okolia.

Z akých hornín je Borčianska planina vytvorená?

Územie planiny je prevažne budované triasovými wettersteinskými vápencami (centrálna a južná časť). Severné partie ako aj stráne dolín nekrasových potokov sú tvorené polohami pieskovcov a sivozelených bridlíc, odzrkadľujúce prítomnosť rudohoria.

Morfologické prvky planiny určuje litologický podklad a vzťah podložných nepriepustných vrstiev k nadložným vápencom. Kým v južnej časti sú polohy vápencov pomerne mocné, smerom na sever vyznievajú.

Táto vlastnosť má najväčší dopad na dimenzie závrtov, ktoré sa na planine vyskytujú len minimálne. Závrt je povrchová krasová forma, ktorá vzniká zrútením stropu podzemných dutín alebo intenzívnym rozpúšťaním horniny smerom do hĺbky.

Prečo je závrtov málo?

Pretože na severe, kde vápence vyznievajú, nie je dostatočná hrúbka vápenca na to, aby sa v ňom mohli vytvoriť podzemné dutiny vedúce k vzniku závrtov. Nepriepustné podložie je príliš blízko a „bráni“ rozvoju hlbšieho krasu.

Prečo sú malé?

Aj tam, kde sa závrty vyskytnú (pravdepodobne v južnejšej, „mocnejšej“ časti), ich veľkosť (dimenzie) je obmedzená celkovou menšou hrúbkou vápencového pokryvu v porovnaní s inými krasovými oblasťami.

Čo môžem na planine vidieť za prírodné zaujímavosti?

Borčianska planina je krajinársky pôsobivá a na krasové formy bohatá. Jej najvyššie položeným miestami sú tu vrch Dvorník (932 m n.m.) a Matesova skala (925 m n.m.).

Najvyššie položeným vrchom v Slovenskom krase je Jelení vrch (947 m n.m.).

Napriek značnej nadmorskej výške neponúka samotný vrchol ucelenejšie výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať najmä susedné vrchy Slovenského krasu a severným smerom susedné Volovské vrchy.

Na svahu Ostrého kopca (895 m n.m.) sa nachádza Marciho jaskyňa s najvyššie položeným vchodom zo všetkých jaskýň v Slovenskom krase.

Ďalšími významnými jaskyňami sú Snežná diera a Ľadová jaskyňa, ktoré sa nachádzajú pod masívnymi Sovími bralami prudko spadajúcimi do Šajbovej doliny. Vchod do Ľadovej jaskyne leží len pár metrov od starej banskej cesty.

Sú tu nejaké chránené územia alebo historické pamiatky?

Áno, nachádzajú sa tu národné prírodné rezervácie – Havrania skala a západná časť Zádielskej tiesňavy. Na nevýrazný planinovom vrchu Havrania skala (770 m n.m.) sa nachádzalo strategicky veľmi výhodne situované hradisko ľudu kyjatickej kultúry.

Kyjatická kultúra, alebo kyjatický typ, bola archeologická kultúra rozšírená na juhu stredného Slovenska, na Gemeri a v priľahlých oblastiach Maďarska v období od roku 1100 pred Kristom do približne 750/700 pred Kristom, teda v neskorej dobe bronzovej.

Bola známa najmä výrobou bohato zdobených bronzových predmetov a keramiky s typickými rytými ornamentmi. Názov získala podľa náleziska v obci Kyjatice pri Rimavskej Sobote.

Ako sa dostať na Borčiansku planinu?

Planinou prechádza zelená turistická trasa od rázcestíka Zádielska dolina až po vrch Osadník (1 185,6 m n. m.).

Dobrými východiskami na planinu sú obce Bôrka a Zádiel – Zádielska dolina.

Povesť o Sironi – strážkyni Borčianskej planiny

V časoch, keď na Havranej skale ešte stálo staré hradisko, žilo v podhradí dievča menom Sirona. Bola to najkrajšia dievčina v celom kraji, s očami hlbokými ako krasové jaskyne a hlasom, ktorý dokázal utíšiť aj divú zver. Osud k nej však nebol milosrdný.

Sirona ochorela na neznámu slabosť, telo jej chradlo a miestni vedmáci jej predpovedali skorú smrť. Nechcela zomrieť v tmavej chyži, a tak poslednými silami vyšla na strmé svahy Borčianskej planiny, aby naposledy uvidela slnko. Tam, vysoko na Ostrom kopci, jej dych vyprchal.

Planina však nenechala jej krásnu dušu len tak odísť. Samotný Duch lesa, dojatý jej čistotou a láskou k prírode, vdýchol slabnúcemu telu novú, večnú silu. Daroval jej nesmrteľnosť a premenil ju na lesnú bytosť – strážkyňu planiny a tajomstiev jej podzemia. Od tých čias Sirona neumiera, nestarne a jej hlavným útočiskom sa stala tajuplná jaskyňa s najvyššie položeným vchodom, ktorú dnes ľudia nazývajú Marciho jaskyňa.

Ako lesná víla s vencom z horských bylín stráži lesy a krasové zákutia. Keď na planine padne hustá hmla alebo zúri búrka, hľadá zblúdilých pútnikov. Nezáleží na tom, či je to stratený pastier alebo unavený hľadač pokladov – Sirona sa zjaví ako tichý tieň a odvedie ho do bezpečia jaskyne na svahu Ostrého kopca. Nikto však z jej kráľovstva neodíde len tak.

Každý zachránený s ňou musí stráviť jednu jedinú noc.

Keď v jaskyni vzbĺkne oheň, Sirona položí pred pocestného drevený pohár naplnený záhadným nápojom z tajných planinových bylín. Po prvom dúšku človeka nečaká spánok, ale očistec. Nápoj má magickú moc – prebudí svedomie a pred očami človeka sa v tú noc premietne každý jeden zlý skutok, ktorý kedy v živote spáchal.

Človek znovu prežíva muky tých, ktorým ublížil, vidí svoje klamstvá, sebeckosť a zradu. Mnohí v tú noc kričia od hrôzy a prelievajú horké slzy, zatiaľ čo Sirona ticho sedí obďaleč a jej smutné oči sledujú ich premenu.

Keď ráno prvé lúče slnka osvetlia vchod do jaskyne, kúzlo pominie. Človek sa prebúdza vyčerpaný, no s čistým štítom a hlbokou pokorou v srdci.

Sirona ho potom s úsmevom vyvedie na svetlo a ukáže mu bezpečnú cestu domov. Hovorí sa, že tí, ktorí prežili noc s touto lesnou bytosťou, sa vrátili do dedín ako úplne iní, lepší ľudia. Dodnes vraj táto tajuplná strážkyňa žije na Borčianskej planine a v hĺbke skál čaká na tých, ktorí stratili cestu – nielen v lese, ale aj v živote.

Nečakajte a vydajte sa na cestu!

Borčianska planina je dokonalým dôkazom toho, že tie najväčšie tajomstvá sa často ukrývajú na tých najmenších miestach. Či už vás láka nedotknutá príroda, mrazivé hlbiny jaskýň, alebo fascinujúca história kyjatickej kultúry, tento kút Slovenského krasu si vás úplne podmaní. Uniknite na chvíľu z kolobehu všedných dní a doprajte si turistiku, na ktorú budete ešte dlho spomínať. Objavte Borčiansku planinu skôr, než ju objavia ostatní – dobrodružstvo na vás čaká priamo za rohom!