Silická planina

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Planiny, kotliny a horské lúky

Čo je Silická planina a prečo je výnimočná?

Silická planina je so svojou rozlohou 153 km² najrozsiahlejšou planinou na Slovensku. Táto planina je pomerne nezalesnená, ide o holú rovinu alebo náhornú plošinu. V zmysle geomorfologického členenia územie Silickej planiny patrí do oblasti Slovenského rudohoria, jeho celku Slovenský kras a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Aké sú prírodné hranice a geologické zloženie planiny?

Od Plešiveckej planiny ju na severozápade oddeľuje hlboké údolie Slanej, od planiny Dolný vrch ju oddeľuje dolina riečky Turňa, na západe je ohraničená Rimavskou kotlinou, zo severu jej ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a na východe je oddelená Jablonovským sedlom nazývaným aj ako Soroška. Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami.

Silická planina, (zdroj: www.eastern-slovakia.com)

Ktoré vrchy a skalné útvary ponúkajú najlepšie výhľady?

Najvyššie vrchy Malý vrch (679 m) a Drieňovec (676 m) sa nachádzajú na severe planiny, odkiaľ celková výška postupne klesá až na 450 m v priestore jaskyne Domica. Ďalším významným vrchom je výhľadová Dievčenská skala (660 m.n.m.). Ta ponúka výhľady na panorámu severnej časti Slovenského krasu a Volovských vrchov.

Na severozápadnom okraji Silickej planiny nad obcou Brzotín sa týčia zďaleka viditeľné Brzotínske skaly. Pre svoju výraznú krajinársku, geomorfologickú a biologickú hodnotu sú vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Súčasťou tohto mohutného skalného komplexu je aj výhľadová Brzotínska skala (598 m n.n.), ktorá ponúka jedinečný výhľad do okolia. V dolných častiach svahov Brzotínskych skál, presnejšie pod Malým vrchom (679 m n.m.), sa zachovali zrúcaniny stredovekého Brzotínskeho hrádku s viditeľnou priekopov. Ďalšími chránenými územiami sú PR Kráľová studňa, PR Pod Fabiankou a NPR Hrušovská lesostep.

Pohľad z vyhliadky Bzotinska skala – foto: Viktor Baláž KST Rožňava

Prečo je Silická planina rajom pre milovníkov krasu?

Silická planina má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. Je bohatá na povrchové aj podzemné krasové formy. Na Silickej planine je najviac krasových javov zo všetkých planín Slovenského krasu. Je posiata veľkým množstvom závrtov rôznej veľkosti a hĺbky. Hustota závrtov, ktoré majú priemer až 500m a hĺbku 20-50m, je okolo 35 na 1 km². Nachádzajú sa tu najkrajšie škrapové polia na Slovensku – Domické škrapy a Kečovské škrapy. Ide o ukážku dlhodobej činnosti človeka – postupné odstraňovanie pôvodných lesných porastov, čím došlo k odplaveniu pôdy a vzniku rozsiahleho krasového územia.

Ktoré jaskyne a priepasti môžem na planine navštíviť?

Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jeho jaskyne a priepasti. Celkove tu bolo zatiaľ nájdených 17 jaskýň a 14 priepastí. Z jaskýň sú tu najznámejšie Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Ardovská jaskyňa, Májkova jaskyňa, Milada, Hrušovská jaskyňa a jaskyňa Domica.

Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa sú verejnosti sprístupnené.

Krásnohorská jaskyňa

Krásnohorská jaskyňa je známa najmä mohutným Kvapľom rožňavských jaskyniarov dosahujúcim výšku až 32,6 m, ako aj tajuplným podzemným riečiskom. Do jaskyne sa vchádza vyrazenou štôlňou, ktorej povrchový otvor je pri vyvieračke potoka Buzgó s krasovými priehradkami, ležiacej v nadmorskej výške 316 m n.m.. Jaskyňu môžete navštíviť len v sprievode skúsených vodcov v kompletnom jaskyniarskom výstroji.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému, do ktorého patrí i jaskyňa Silická ľadnica. Vznikla eróznou činnosťou Čierneho potoka pozdĺž tektonických porúch. Z výzdoby sú unikátne tenké sintrové brčká dĺžky až 3 m, stalaktity, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Gombasecká jaskyňa predstavuje riečnu výverovú jaskyňu.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica je najväčšia jaskyňa NP Slovenský kras. Je charakteristická svojimi kvapľovými štítmi, bubnami a kaskádovitými jazierkami (Rímske kúpele, Plitvické jazierka). Jaskyňa je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 25 km.

Silická ľadnica

Vstupný portál jaskyne Silická ľadnica môžu návštevníci obdivovať z upravenej terasy, pričom ústie vstupnej korózno-rútivej jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 503 m. Vstupnom portáli sa nachádza skromná ľadová výzdoba, ktorá vydrží aj v letných horúčavách. V blízkosti jaskyne sa nachádza turistami vyhľadávaná priepasť Babská diera. Vstupnej časti Silickej ľadnici sa prejavuje výnimočný botanický a biologický úkaz inverzie flóry a fauny.

Babská diera

Babská diera je 46 metrov dlhá vertikálna jaskynná priepasť a kultové sídlo človeka kyjatickej kultúry. Dôležité je vedieť, že jaskynná priepasť Babská diera nie je prístupná verejnosti. Je však možné prísť aspoň k jej vchodu. Jaskyňa, resp. jaskynná priepasť Babská diera nie je verejnosti prístupná a tak maximálne budete môcť prísť k vstupu do jaskyne. Budete môcť nazrieť do úvodných pár metrov jaskyne.

Ostatné jaskyne a priepasti

Ďalej sa tu nachádzajú najhlbšie priepasti Slovenského krasu: Brázda (180 m), Malá železná priepasť (142 m) a Veľká Bukova (141 m).

Aké sú ďalšie zaujímavosti a kde nájdem typickú architektúru?

V okolí Kečova, Silice a Silickej Brezovej sa nachádzajú pomerne veľké nezalesnené časti planiny, ktoré sú scénericky pekné. Spomínané obce sa nachádzajú priamo na Silickej planine.

Menej typickými krasovými útvarmi sú povrchové jazerá. Neďaleko obce Silica sa nachádza Jašteričie jazero, ktoré vzniklo na styku nepriepustných a priepustných hornín. Je najväčším krasovým jazerom na Slovensku a je v štádiu zániku. Leží v nadmorskej výške 586 m n.m. a ma rozlohou asi 1,20 ha. Je to lokalita s výskytom vzácnych druhov mäkkýšov, motýľov, chrobákov, ropúch, užoviek a divých kačíc.

Hneď za obcou Silica juhovýchodným smerom sa nachádza prírodne jazierko o rozlohe približne 2,45 ha nazývané Farárova jama. V regióne môžete obdivovať aj pôvodnú gemerskú ľudovú architektúru, napríklad v obci Kečovo.

tradičný gemerský sedliacky dom v obci Silica

Ako sa dostať na planinu?

Najlepšie prístupy na planinu (aj autom) sú z obcí Silica, Kečovo a Silická Brezová, ktoré sa nachádzajú priamo na Silickej planine.

Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí a turistických stredísk Hrušov (zelená), Kečovo (červená), Ardovo (žltá), Silická Brezová (červená), Silica (červená, modrá), Plešivec (modrá), Gombasek (zelená), Silická Jablonica (žltá), Krásnohorská Dlhá Lúka (žltá), Soroška-Jablonovské sedlo (červená) a Jovice (modrá).