Planina Horný vrch

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Všeobecné informácie

Horný vrch je krasová planina a podcelok Slovenského krasu s výrazne vymedzenými hranicami, ktoré ju ohraničujú z troch strán.

V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Na juhu jeho skalnaté stráne klesajú strmo do Turnianskej kotliny (nachádzajú sa tu obce: Hrušov, Silická Jablonica, Zádiel, Dvorníky, Hrhov a Jablonov nad Turňou), na severe je ohraničená dolinou Čremošnej ( nachádzajú sa tu obce: Drnava, Kováčová, Lúčka a Bôrka).

Výhľad z planiny na Zádielsku dolinu a Turniansku kotlinu

Jej východné ohraničenie je tvorené prudkými zrázmi mohutnej Zádielskej doliny a svahmi Blatnickej doliny.

Západné ohraničenie Horného vrchu je tvorené Jablonovským sedlom nazývaným tiež Soroška (maď. Szoroskő).

Celková dĺžka Horného vrchu je 15 km.

Planina je pokrytá hustými a zväčša listnatými lesmi.

Planina Horný vrch nemá také rozľahlé krasové lúky ako majú napríklad Silická planina alebo Plešivecká planina.

Nachádza sa tu však viacero veľkých horských lúk a plošne malých na seba nadväzujúcich lúk.

Na južnom okraji planiny Horný vrch v blízkosti obce Hrhov sa nachádza výhľadová plošina s miestami takmer terasovitou horskou lúkou nazývaná ako Vyhliadka nad Hrhovom.

V súvislosti s povrchom sú z hydrologického hľadiska zaujímavé dve oblasti.

Lúčanské jazero s neďalekým prameňom a Mŕtva studňa.

krasove jazierko — Lúčanské krasové jazierko

V prvom prípade ide o upchatý závrt, ktorý je napájaný 50 metrov vzdialeným prameňom.

Tento nestačí na trvalé zavodnenie a tak jazierko v letných mesiacoch vysychá.

Na planine sa nachádzajú početné hlboké priepasti a vyvieračky.

Z najpríťažlivejších a najvýdatnejších vyvieračiek na Hornom vrchu je Hrhovská vyvieračka (Veľká hlava, Fej), ktorá sa nachádzajúca v obci Hrhov.

Hrhovská vyvieračka vytvára asi 15 metrov vysoký vodopád Hrhovský vodopád.

Výnimočnosť Hrhovského vodopádu spočíva v tom, že sa nachádza priamo v obci Hrhov medzi domami.

Hrhovská vyvieračka je prepojená so 186 metrov hlbokou jaskyňou Čertova diera, ktorá sa nachádza 5 kilometrov severovýchodne na okraji planiny vo výške 780 m.n.m..

Na severnej strane sa nachádzajú dve vyvieračky.

Prvou je vyvieračka v obci Kováčová a druhou vyvieračkou je Bleskový prameň (Drnavská vyvieračka) nad obcou Drnava.

Tieto dve vyvieračky patria do zbernej oblasti potoka Čremošná.

Na Hornom vrchu je evidovaných až 250 jaskýň a priepastí.

Hustota závrtov tu nie je taká veľká ako na ostatných planinách.

Závrty sú najlepšie vyvinuté najmä v južnej polovici západnej časti Horného vrchu.

Niekedy dosahujú takmer až 100 metrov v priemere a hĺbku len okolo 5 metrov.

K planine Horný vrch patrí aj Borčianska planina , ktorá je krajinársky pôsobivá a na krasové formy bohatá.

Plocha celého geomorfologického podcelku planiny Horný vrch dosahuje približne 55 km² a je tvorená svetlými triasovými vápencami, na ktorých sa vytvoril krasový reliéf.

Na Borčianskej planine sa nachádza Matesova skala (925 m n.m.), ktorá je po Jeleňom vrchu (947 m n.m.) druhým najvyšším vrchom v Slovenskom krase.

Na svahu Ostrého kopca (852 m n.m.) sa nachádza Marciho jaskyňa s najvyššie položeným vchodom zo všetkých jaskýň v Slovenskom krase.

Ďalšími významnými jaskyňami sú Snežná diera a Ľadová jaskyňa, ktoré sa nachádzajú pod masívnymi Sovími bralami prudko spadajúcimi do Šajbovej doliny.

Vchod do Ľadovej jaskyne leží len pár metrov od starej banskej cesty.

Ďalším najvyšším vrchom a bodom je vrch Drieňovec (804 m.n.m).

pohľad na vrch Drieňovec (804 m n.m.) z náučného chodníka Poklady Drnavy, fotograf: Andrea Miškufová (Krížom – Krasom)

Na jeho svahu sa nachádzajú dve priepasti (Malá veterná diera a Veterná priepasť).

Na vrcholovej plošine vrchu Drieňovec (804 m n.m.) ležal stredoveký hrádok Čertov hrad.

Podľa archeologických nálezov tu stál stredoveký hrádok, ktorý bol postavený na mieste pravekého výšinného hradiska.

Nachádzajú sa tu Národné prírodné rezervácie – Havrania skala, Drieňovec a západná časť Zádielskej tiesňavy.

Na Havranej skale (770 m.n.m.) sa nachádzalo strategicky veľmi výhodne situované hradisko ľudu kyjatickej kultúry.

Ako sa dostať na planinu

Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí a turistických centier Soroška-Jablonovské sedlo (červená), Bôrka (červená), Zádiel – Zádielská dolina (červená) a Hrhov (žltá).

Navštíviť Borčiansku planinu a planinu Horný vrch môžete aj na exkurzii s EduTrek Slovakia.

EduTrek Slovakia organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, na planine Plešiveckej, Borčianskej, Zádielskej, Jasovskej a Silickej, v Zádielskej tiesňave a v Kamenianskom krase.

Názov exkurzie: TAJOMSTVO JASKYNE LIPOVÝ MOST – planina Horný vrch, krajinársky najhodnotnejšia túra, spievajúci hrab, jaskyňa Lipový most, južná hrana planiny s jedinečným výhľadom.

Názov exkurzie: VÝSTUP NA VLČÍ VRCH – planina Horný vrch, čertovsky náročný výstup aj k Čertovej diere a Čertovmu dychu, odmenou je prekrásny výhľad.

Názov exkurzie: TRHLINAMI OPRADENÁ Borčianska planina, vysoko položená krasová plošina s obrovskými ponormi, rozsadlinami, opustenými banskými dielami, prastarým valom i ďalekými výhľadmi.

Vzdelávacie exkurzie v NP Slovenský kras sú vykonávané na základe povolenia Okresného úradu v Košiciach, Odbor starostlivosti o životné prostredie: OU-KE-OSZP1-2019/018439 zo dňa 20.5.2019.