Gerlašská skala (752 m n.m.)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Čo je Gerlašská skala (752 m n.m.) a kde sa presne nachádza?

Gerlašská skala, hoci je len tvarovo a výškovo nevýrazným planinovým vrchom, vypína sa na severnom okraji rozsiahlej Plešiveckej planiny a je obklopená malebnými pasienkami a hustým bukovým lesom. Tento vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 752 m n.m. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou horského celku Slovenský kras, konkrétne jeho podcelku Plešivecká planina.

Aké výnimočné výhľady sa turistom z Gerlašskej skaly naskytnú?

Gerlašská skala ponúka zo svojej neveľkej výhľadovej plošiny s malou takmer terasovitou lúčkou, ktorá je situovaná na severnom svahu vrcholovej časti, jedinečný výhľad do okolia. Priamo na sever je možné vidieť Revúcku vrchovinu s jej dominantami – vrchmi Turecká (953 m n. m.), Sivá skala (740 m n. m.), Košarísko (765 m n. m.), Repisko (795 m n. m.) a Mních (655 m n. m.). Severovýchodný obzor patrí Volovským vrchom s ikonickým výhľadovým vrchom Volovec – Skalisko (1293 m n.m.), zatiaľ čo na severozápade sa majestátne týčia Stolické vrchy a impozantná Kráľova hoľa (1946 m n.m.). Za priaznivého počasia sa z výhľadovej plošiny skalného brala otvára i neopakovateľný pohľad na Vysoké Tatry, pričom je viditeľný aj ich najvyšší vrchol, Gerlachovský štít (2655 m n.m.). Od najvyššieho vrcholu spomínaných Vysokých Tatier, nazývaného Gerlachovský štít (2655 m n.m.), je odvodený aj názov samotnej skaly – Gerlašská skala.

Aké prírodné zaujímavosti ukrýva Gerlašská skala?

Približne 35 metrov vysoké skalné bralo Gerlašská skala strmo klesá do doliny Hončianskeho potoka. Táto výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch sú chránené ako súčasť Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly. Pod skalným útvarom PR Gerlašské skaly sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na celej Plešiveckej planine, pričom na malej ploche je zaznamenaných až 17 jaskýň. Najvýznamnejšou z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod je umiestnený v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom; v brale asi 15 metrov nad ňou je ešte aj otvor do Malej Šingliarovej jaskyne. Vápencové steny, ktoré sú miestami tienené závojom prevažne sutinových lesov, pokrývajú porasty machovo-papraďového spoločenstva. Nachádzajú sa tu aj vzácne horské druhy kveteny, ktoré sem prenikli zo Slovenského rudohoria, prípadne z Muránskej planiny. Patrí k nim napríklad prilbica moldavská, zubačka žliazkatá a hrdobarka horská. Husté krovinaté spoločenstvo tu zas vytvárajú najmä trnky, hlohy a ruže. Zo suchomilných travinno-bylinných a krovinových porastov sa na Gerlašskej skale vyskytujú aj vzácne druhy ako Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), Včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), Prvosienka holá (Primula auricula) a Kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima).

Ako sa dostať na Gerlašskú skalu?

Na Gerlašskú skalu vedú turistické značkované trasy z obce Rakovnica (zelená 2,15 hod.) a z obce Štítnik (modrá – 1,45 hod.).

Dobrým východiskom okrem spomínaných obcí je aj obec Kružná po žltej turistickej trase po rázcestie Veľký vrch (721 m), odtiaľ po zelenej turistickej trase až ku rázcestníku Gerlašská skala (752 m.n.m.). Celkovo sa dá táto trasa absolvovať za 1,45 hod.

Aké bezpečnostné opatrenia treba dodržiavať pri návšteve Gerlašskej skaly?

Gerlašská skala sa nachádza v prírodnom prostredí, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Priamo na Gerlašskej skale je nevyhnutné byť mimoriadne opatrný, pretože hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu na zráznom svahu.

Keďže je lokalita súčasťou Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly a má najvyšší 5. stupeň ochrany prírody, platia tu prísne obmedzenia, ktoré je nutné dodržiavať:

Platí zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce.
Je striktne zakázané vchádzať s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce, s výnimkou diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.

V prípade, že by bol z vážnych dôvodov potrebný vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany mimo stanovených pravidiel, musíte postupovať nasledovne:

Je potrebné podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie, o udelenie výnimky z územnej ochrany podľa $\S 16$ ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
Toto podanie je spoplatnené podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sumou $10 \text{ Eur}$ , ak žiadosť podáva fyzická osoba, alebo $100 \text{ Eur}$ , ak je žiadosť podaná právnickou osobou.