Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami
Podkategória: Hrady, hradiská a zrúcaniny
Tajomstvo vrchu Drieňovec: Predchodca Krásnej Hôrky
Ešte skôr, než Gemeru dominovala Krásna Hôrka, strážil strategické cesty tajomný Čertov hrad postavený na monumentálnom pravekom hradisku. Toto neprístupné útočisko s trojitými valmi poskytlo v roku 1241 záchranu samotnému kráľovi Belovi IV. počas jeho úteku pred mongolskými hordami. Objavte fascinujúcu históriu miesta, kde kyjatická kultúra a keltskí majstri železa položili základy pevnosti, ktorú dnes chráni najvyšší stupeň ochrany Slovenského krasu. Ponorte sa do príbehu o zabudnutom mocenskom centre, ktoré zaniklo, aby uvoľnilo cestu slávnejším hradom.
Aký je pôvod a význam hrádku Čertov hrad a hradiska Drieňovec?
Pred vznikom hradu Krásna Hôrka chránil územie tejto časti Gemera starý stredoveký hrádok s názvom Čertov hrad, ktorý sa nachádzal nad obcami Drnava a Kováčová. Podľa archeologických nálezov tu stál stredoveký hrádok, postavený na mieste pravekého výšinného hradiska.
Kde presne sa hrádok Čertov hrad a hradisko Drieňovec nachádzajú?
Hrádok a hradisko ležali na vrcholovej plošine vrchu Drieňovec (804 m n. m.). Vrch sa nachádza na planine Horný vrch v Národnom parku Slovenský kras, kde bola v roku 1984 vyhlásená národná prírodná rezervácia Drieňovec s rozlohou 186,02 ha.
Prečo bolo hrádko Čertov hrad a hradisko Drieňovec strategicky výnimočné?
Mal veľmi dobré strategické postavenie s impozantným výhľadom do Rožňavskej kotliny, Bôrčianskeho sedla a do doliny Čremošná. Obyvatelia Drieňoveckého hradiska a neskôr aj hrádku Čertov hrad spoľahlivo kontrolovali jednu z vtedajších hlavných ciest z východu na západ cez Slovenský kras, vedúcu cez dolinu Čremošná, Baksovú dolinu a Zádielsku dolinu.
Druhá možná cesta prechádzala cez Silickú planinu a dolinu Sokolieho potoka. Cesta cez Sorošku bola postavená až v 19. storočí projektantom a staviteľom Kristianom Raisom.
Akú rozlohu malo Drieňovecké hradisko a ako bolo chránené?
Drieňovecké výšinné hradisko malo rozlohu približne 30 ha a mohlo poskytnúť útočisko stovkám ľudí. Spoľahlivo ho chránili neprístupné skalnaté zrázy s mimoriadne strmými svahmi až z troch strán. Jeho prístupovú cestu chránili trojité kamenné valy s výškou 3 až 5 m.
Kedy sa hrádisko Drieňovec najviac využívalo?
Hradisko sa využívalo hlavne v dobe kyjatickej a v dobe laténskej.
Pravdepodobne vzniklo už v mladšej dobe bronzovej , približne v období od 1300 do 1000 pred nl , a bolo súčasťou kultúry, ktorá je dnes označovaná ako Kyjatická kultúra. Táto kultúra existovala na juhu stredného Slovenska, na Gemeri a v priľahlom Maďarsku v období približne od roku 1100 pred nl do cca 750/700 pred nl , teda aj v neskoršej bronzovej dobe .
Kyjatická kultúra je typická svojimi pohrebiskami na popolnicových poliach a rozvinutou metalurgiou farebnými kovov . V regióne Slovenského krasu končí touto kultúrou dlhý 2700-ročný hiát v osídlení .
Niektoré historické zdroje pripúšťajú, že významná časť opevnenia a hlavné využitie hradiska môže súvisieť s intenzívnym osídlením v dobe laténskej (posledná polovica 1. tisícročia pred nl), kedy tu bola rozvinutá spomínaná výroba železa.
Našli sa tu predmety z oboch období – z mladšej doby bronzovej aj z doby laténskej. Takže vzniku hradiska by sme mohli datovať najmä do mladšej doby bronzovej (1300–1000 pred nl) s možným ďalším využitím a významným opevňovaním v dobe laténskej. Laténska doba , nazývaná aj mladšia doba železná (približne 450/400 pred nl až prelom letopočtov alebo začiatok 1. storočia nl). Doba laténska je teda chronologická a kultúrna mladšia fáza železnej doby, v strednej Európe silne spojená s keltskými kultúrami a kultúrnym prejavom, ktorý sa začal vyvíjať približne od 5. storočia pred nl.
Kedy vznikol stredoveký Čertov hrad a ako vyzeral?
Stredoveký hrádok nazývaný Čertov hrad (maď. Ördögvár) bol postavený v 12. storočí. Hrádok Čertov hrad mal drevenú vežovitú stavbu so štvorcovým pôdorysom na kamenných murovaných základoch. Obytná veža bola obohnaná kamenným múrom s elipsovitým pôdorysom. Stredoveké opevnenie sa opieralo o pôvodný praveký val.
Akú úlohu plnilo hrádisko Drieňovec v stredoveku?
Hradisko malo ochranný charakter a slúžilo na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria.
Poskytlo hradisko Drieňovec útočisko kráľovi Bélovi IV.?
Práve toto hradisko poskytlo útočisko kráľovi Belovi IV., keď utekal pred Tatármi (správne Mongolmi) po osudnej bitke pri rieke Slanej v roku 1241.
Čo urobil Belo IV. ako prejav poďakovania?
Kráľ Belo IV. sa chcel zavďačiť svojim priateľom a spolubojovníkom, preto synom Mateja z rodu Ákošovcov (maď. Máté gens Ákos (*1186 – †?), Detrichovi Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (*1213 – †1275) a Filipovi Szár (maď. Fülöp I. Bebek de Pelsőcz) (*1216 – †1244) v roku 1243 daroval rozsiahle majetky na Gemeri.
Kedy a prečo Čertov hrad zanikol?
Čertov hrad zanikol v 14. storočí, keď funkciu strážneho hradu stredovekej cesty prevzal hrad Krásna Hôrka.
Ako sa dostať na hrádok Čertov hrad a hradisko Drieňovec?
Vedie sem neoznačená cesta z obce Kováčová.
Môžem ísť na hradisko Drieňovec voľne ako turista?
Nie. V celej národnej prírodnej rezervácii Drieňovec platí 5. stupeň ochrany. To znamená prísny zákaz pohybu mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka a zákaz vstupu s bicyklom mimo vyznačených trás.
Ako získam povolenie na návštevu hrádku Čertov hrad a hradiska Drieňovec?
Na vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany je potrebné:
Podať žiadosť na Okresný úrad v sídle kraja – odbor starostlivosti o životné prostredie – o udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Žiadosť treba riadne odôvodniť.
Podanie je spoplatnené správnym poplatkom 10 € (fyzická osoba) alebo 100 € (právnická osoba) podľa položky 160 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Povesť o Čertovom hrade a tichej stráži kráľa
V časoch, keď sa po planinách Slovenského krasu preháňali len vetry a tiene dávnych vekov, stál na vrchole hory Drieňovec mohutný val. Miestni ľudia mu nepovedali inak než Čertov hrad. Verili totiž, že také obrovské kamenné múry, ktoré tam zostali po „ľudoch z popola“ (Kyjatickej kultúre), nemohol postaviť človek, ale len samotný rohatý vládca podzemia.
Kráľ v pasci
Písal sa rok 1241 a nad Uhorskom sa sťahovali čierne mračná. Tatárske (mongolské) hordy po bitke pri rieke Slaná nepoznali zľutovanie. Kráľ Belo IV., vysilený a s hŕstkou verných, unikal cez hlboké doliny Gemera. Nepriateľ mu bol v pätách.
Keď už kráľovi kone vypovedali službu pod strmými zrázmi Drieňovca, vystúpil k nemu starý pastier z Kováčovej. „Vaša Jasnosť,“ zašepkal, „hore na planine stráži Čertov hrad. Tam vás ani tatársky šíp netrafí, lebo tie múry chránia duchovia kovu a bronzu.“
Noc na Čertovom hrade
Kráľ sa utáboril v drevenej veži Čertovho hradu. Z troch strán ho chránili priepasti, do ktorých sa bál pozrieť aj ten najodvážnejší jazdec. Zo štvrtej strany rástli trojité kamenné valy, vysoké ako tri postavy dospelého muža.
Traduje sa, že počas noci, keď kráľ bdel a hľadel do Rožňavskej kotliny, zbadal v starých valoch drobné iskry. Neboli to ohne nepriateľov, ale prízraky dávnych keltských kováčov, ktorí tu kedysi v dobe laténskej liali železo. Tieto „tiene“ akoby kuli neviditeľné brnenie okolo celého hradiska. Tatári, hoci boli skúsení stopári, cestu na vrchol v tú noc nenašli. Akoby ich oči niekto zakryl čiernym závojom.
Kráľovský sľub
Keď ráno vyšlo slnko nad Bôrčianske sedlo, Belo IV. vedel, že je zachránený. Pozrel na svojich verných spoločníkov z rodu Ákošovcov – Detricha a Filipa. „Tieto skaly nám darovali život,“ vyhlásil kráľ. „A ja vám za vašu vernosť v tejto čertovskej pevnosti darujem tento kraj. Nech sa z prachu starých valov zrodí nová sláva.“
Prekliatie ticha
Ako kráľ sľúbil, tak sa stalo. Ákošovci (neskôr Bebekovci) dostali Gemer a neskôr postavili pyšnú Krásnu Hôrku. Čertov hrad však začal chradnúť. Stará veža sa rozpadla a príroda si vzala späť, čo jej patrilo.
Hovorí sa, že duchovia starého hradiska si nepriali, aby ich niekto rušil. Preto je dnes Drieňovec zakliatym miestom ticha. Kto by tam chcel vstúpiť bez povolenia a úcty, toho zvedú lesné víly z cesty alebo ho zastaví neviditeľná stena zákona. Hradisko spí a čaká, kým sa opäť raz neobjaví niekto, kto bude potrebovať jeho nepreniknuteľnú ochranu.
Fotogaléria
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?
Odpoveď :
V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I
Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)
Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.
V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I
