Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Planiny, kotliny a horské lúky
Čo je to Plešivecká planina?
Plešivecká planina je orografický podcelok a geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu s rozlohou približne 50 km². V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina s členitým povrchom.
Ako vyzerá krajina Plešiveckej planiny?
Plošina je ohraničená veľmi strmými okrajmi. Severnú a strednú časť planiny tvoria lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi. Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu.
Aké sú najvyššie vrchy na Plešiveckej planine?
Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m.) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.). Na severe Plešiveckej planiny sa nachádza výhľadový skalný útvar Gerlašská skala (752 m.n.m.). Táto výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch je súčasťou prírodnej rezervácie Gerlašské skaly.
Prečo je Plešivecká planina rajom pre milovníkov krasu?
Planina je bohatá na povrchové i podzemné krasové javy. Vyznačuje sa veľkým množstvom závrtových depresii so škrapmi, škrapovými poľami a závrtmi (na 1 km2 je ich 10 až 15). Najviac charakteristickým javom na Plešiveckej planine sú závrty, ktorých tu napočítali cez 800. Najväčší závrt tzv. Hmlistý závrt leží pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 m pri hĺbke 50 m. Množstvo závrtov (s priemerom až 100 m a hĺbkou 5-30m) má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda. Mimoriadne rozčlenenému krasovému povrchu tu oddávna prischlo prirovnanie – mesačná krajina. Je tu aj najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama na Slovensku – Hmlistý závrt.
Ako je usporiadaná Plešivecká planina?
Plešivecká planina má dve poschodia. Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny (vyššie poschodie planiny) na severe Plešiveckej planiny. Je to planina na planine.
Aké lesy a lúky tu nájdem?
Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť planiny a južné strmé svahy. Listnaté lesy s prevahou duba zimného, miestami s bukom, lipou a javorom poľným sú na východných, západných a severných svahoch planiny. Na južných kamenitých stráňach je dub plsnatý, drieň a iné teplomilné rastliny.
Čo všetko môžem objaviť v podzemí?
Typickým fenoménom tejto planiny je početný výskyt krasových priepastí. Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Prevládajú tu hlavne vertikálne korózne jaskyne a priepasti. Západne od obce Slavec (Vidová) sa pri východnom okraji Plešiveckej planiny nachádza Diviačia priepasť. Dosahuje hĺbku 123 m a predstavuje najhlbšiu priepasť Plešiveckej planiny. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie jaskyne na Slovensku. Ďalšími významnými priepasťami sú Zvonivá jama, Jelenia priepasť, Vlčia priepasť, Zakliata priepasť, Veľká peňažnica a iné. Nachádzajú sa tu aj menšie jaskyne, ktoré nie sú verejnosti prístupné.
Ktoré jaskyne sú archeologicky významné?
Najznámejšie sú Brzotínska jaskyňa a Maštaľná jaskyňa. Maštaľná jaskyňa je zatiaľ jediným známym archeologickým náleziskom na Plešiveckej planine. Našli sa tu nálezy z mladšej doby kamennej, patriace do kyjatickej kultúry pred 3000 rokmi. Bolo v nej nájdené jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. Z dôvodu nevyhnutnosti ochrany životného prostredia nie je jaskyňa sprístupnená a nevedie tadiaľ žiadna turistická trasa. Druhou archeologicky významnou je jaskyňa Leontýna.
Kde je najväčšia koncentrácia jaskýň?
Najväčšia hustota jaskýň sa nachádza pod skalným útvarom Gerlašských skál, kde sa nachádza 17 jaskýň. Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod leží v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom. Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne. Z ďalších významných jaskýň sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa.
Je na planine dostatok vody?
Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a nestačia často ani pre zver. Na planine je päť väčších krasových vyvieračiek, z ktorých asi najvýznamnejšia je Brzotínska vyvieračka (Gyepű).
Je územie chránené?
Áno, nachádzajú sa tu chránené územia PR Gerlašské skaly a NPR Diviačia priepasť.
Aké pamiatky tu môžem vidieť?
Serényiho cisterna
Z pamiatok sa tu nachádza Serényiho cisterna. Táto technická pamiatka bola postavená v roku 1913 (stavba bola skolaudovaná 10.2.1914) ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia. Serényiho cisterna je okrúhla betónová stavba s priemerom 15 metrov. Hĺbka cisterny je okolo 3,8 metrov. Svoju funkciu prestala cisterna plniť koncom 20. storočia.
Vojenské pamiatky
Na vrchole a svahoch Ostrého vršku (775 m n.m.) bolo koncom II. svetovej vojny opevnené stanovisko maďarskej armády s bunkrom a opevnenými zákopmi. Toto obranné stanovisko boli súčasťou obranného valu, ktorý vytvorili jednotky 1. maďarskej a 8. nemeckej armády.
Kde sa dá prenocovať na Plešiveckej planine?
Plešivecká planina neponúka veľa úkrytov, ktoré by umožňovali prenocovanie pod strechou. Jednou z možností je prístrešok Ďulová, ktorý sa nachádza približne 50 m juhovýchodným smerom od rázcestníka Ďulová (505 m n.m.). Druhou možnosťou je pamiatka Barkaiho chata. V súčasnosti slúži celý objekt chaty ako ubytovacie zariadenie a je vo vlastníctve obce Plešivec.
Prístrešok Ďulová
Prístrešok má tvar písmena A a je situovaný na kraji lúky a kapacitou na spanie pre 8 ľudí.
V jeho blízkosti sa nachádza poľovnícka chata Ďulová.
Prístrešok je približne 4 metre široký, 10 m dlhý a 3 m vysoký bez možnosti uzatvorenia.
Nachádzajú sa v ňom lavičky a stôl a má hlinenú podlahu.
Kameňmi vyložené ohnisko sa nachádza pre kamenným vstupom (2 schodíky) do prístrešku.
K prístrešku sa dostanete po modrej turistickej trase z obce Plešivec, ktorá vás zavedie až ku rázcestníku Ďulová (505 m n.m.).
Barkaiho chata
Barkaiho chata (maď. Barkai ház) nazývaná aj ako Barkaiho dom, alebo Horáreň Veľký vrch sa nachádza hneď pri turistickom rázcestníku Horáreň Veľký vrch (639 m n.m.).
Ako sa dostať na Plešiveckú planinu?
Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí Plešivec (modrá), Slavec (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).
Povesť o zbojníckej chodbe pod planinou
Keď bola Plešivecká planina ešte pustejšia než dnes a vietor sa cez vápencové bralá predieral ako cez praskliny starej hory, ľudia si večer radšej zavreli dvere, než by sa zbytočne pozerali smerom k jaskyniam. Hovorilo sa, že kto sa na planinu vybral po zotmení, ten sa už nevrátil rovnakou cestou. Niekto sa vraj stratil v hlbokom závrte, inému sa pred očami otvorila puklina v skale, z ktorej vychádzal ľadový dych zeme.
Najstarší ľudia z okolitých dedín rozprávali o zbojníkoch, ktorí si pod planinou vybudovali úkryt, aký nemal široko-ďaleko páru. Nebola to len obyčajná skrýša. Podzemná chodba vraj viedla od nenápadného jaskynného otvoru až k starému dubu na úpätí planiny. Odtiaľ sa tiahla ešte hlbšie do miest, ktoré neboli zaznačené na žiadnej mape. Zbojníci tam ukrývali korisť, sudy vína aj zbrane, ale najmä tam hľadali bezpečie pred zákonom i pomstou.
Vodcom tejto družiny bol muž, ktorého volali Juraj Čierny. Nebol to obyčajný lotor. Hovorilo sa, že vedel čítať v kameni a z každej praskliny na skale vycítil, či sa k planine blíži človek alebo len zver. Raz vraj objavil úzky otvor ukrytý v hustých krovinách pri jednom závrte. Keď doň spustil fakľu, nevidel dno, počul len, ako z hlbiny odpovedá ozvena vody. Juraj tam zostúpil po lane a našiel sieň takú obrovskú, že by sa do nej zmestil celý voz s koňmi. V jej strede stála studňa a okolo nej mizli v tme staré chodby ako cesty do iného sveta.
Zbojníci si z toho miesta spravili tajný tábor. Keď sa vrátili z lúpeže, zavesili lup na skalné výčnelky a oddychovali pri ohni, ktorého dym stúpal do puklín a strácal sa nevedno kam. Ľudia z doliny však neraz v noci počuli z planiny zvuk kovu, tlmený smiech a občas aj hvizd, ktorý sa odrážal od skál ako signál medzi duchmi.
Najväčšiu povesť získal skrytý vstup pod mohutným balvanom. Ten sa vraj otvoril iba vtedy, keď nad planinou stúpala hustá hmla a mesiac svietil ako strieborný znak na čiernom plášti. Kto poznal správne slová, mohol kameň odsunúť. No kto ich nepoznal, tomu sa skala ani nepohla, akoby bola prirastená k samotným koreňom zeme. Takto si zbojníci chránili svoje poklady.
Jednej zimnej noci sa však stalo niečo nečakané. Juraj Čierny sa dlho nevracal z výpravy, a tak sa ho zbojníci vybrali hľadať do najhlbšieho závrtu. Našli tam len jeho plášť a vedľa neho stopu v blate, ktorá neviedla von, ale priamo do skalnej steny. Keď k nej priložili fakľu, skala sa zablysla a odkryla nový otvor, ktorý tam predtým nikdy nebol. Vychádzal z neho taký chlad, že zbojníkom okamžite zhasli všetky svetlá.
Od tých čias sa medzi ľuďmi vraví, že Juraj neodišiel zomrieť, ale zostal strážiť chodby pod planinou. Niektorí tvrdia, že sa stal pánom podzemia, iní zasa, že ho pohltila samotná hora za to, že si privlastnil jej tajomstvá. Preto sa vraj dodnes v niektorých jaskyniach ozýva tlmený krok, akoby niekto v hlbinách obchádzal svoje revíry a dával pozor, aby sa skrytý vstup neotvoril predčasne.
A keď sa nad Plešiveckou planinou zvečerí a vietor prebehne cez závrt ako cez dutú kosť, starí pastieri varujú: „Nechoďte tam, kde sa zem sama otvára. Pod planinou nie sú len jaskyne. Sú tam cesty, ktoré si pamätajú zbojníkov aj miesta, z ktorých sa človek už nemusí vrátiť.“
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Pamiatky na planine
Prírodné zaujímavosti na planine
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
