Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Planiny a horské lúky

Všeobecné informácie

Orografický podcelok a geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu o rozlohe približne 50 km².

img_2820
Plešivecká planina

V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina.

Plošina je ohraničená veľmi strmými okrajmi, severnú a strednú časť planiny tvoria lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.

plesivecka
lúky na juhu Plešiveckej planiny

Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik, na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.

Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu.

Najvyšším vrchov na Plešiveckej planine je  vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina.

plesivecka1
lúky na severe Plešiveckej planiny

Na severe Plešiveckej planiny sa nachádza výhľadový skalný útvar Gerlašská skala (752 m.n.m.) .

Výhľadova skala a nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala (752 m n.m.) je súčasťou Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly.

Planina je bohatá na povrchové i podzemné krasové javy.

Vyznačuje sa veľkým množstvom závrtových depresí so škrapmi, škrapovými poľami a závrtmi.

plesivecka2
výhľad z Gerlašskej skaly

Na 1 km2 je ich 10-15.

Najviac charakteristickým javom na Plešiveckej planinezávrty, ktorých tu napočítali cez 800.

Najväčší závrt tzv. Hmlistý závrt leží pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 m pri hĺbke 50 m.

Množstvo závrtov (priemer až 100 m a hĺbkou 5-30m) má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda.

Plešivecká planina má dve poschodia.

img_2688
Krasový závrt

Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny (vyššie poschodie planiny) na severe Plešiveckej planiny.

Je to planina na planine.

Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami.

Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť planiny a južné strmé svahy.

Listnaté lesy s prevahou duba zimného, miestami s bukom, lipou a javorom poľným sú na východných, západných a severných svahoch planiny.

diviacia_1
Diviačia priepasť

Na južných kamenitých stráňach je dub plsnatý, drieň a iné teplomilné rastliny.

Typickým fenoménom tejto planiny je početný výskyt krasových priepastí.

Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí.

Prevládajú tu hlavne vertikálne korózne jaskyne a priepasti.

Západne od obce Slavec (Vidová) sa pri východnom okraji Plešivskej planiny nachádza Diviačia priepasť.

Dosahuje hĺbku 123 m a predstavuje najhlbšiu priepasť Plešivskej planiny.

Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie jaskyne na Slovensku.

Ďalšími významnými priepasťami sú Zvonivá jama, Jelenia priepasť, Vĺčia priepasť, Zakliata priepasť, Veľká peňažnica a iné.

mpst
Priepasť Zvonivá jama

Nachádzajú sa tu aj menšie jaskyne, ktoré nie sú verejnosti prístupné.

Najznámejšia je Brzotínska jaskyňa.

Najväčšia hustota jaskýň sa nachádza pod  skalným útvarom Gerlašských skál, kde sa nachádza 17 jaskýň.

Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod sa nachádza v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom.

Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne.

Z ďalších významných jaskýň rezervácie sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa.

Serényiho cisterna
Serényiho cisterna

Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a nestačia často ani pre zver.

Na planine je päť väčších krasových vyvieračiek, z ktorých asi najvýznamnejšia je Brzotínska vyvieračka (Gyepű).

Nachádzajú sa tu chránené územia PR Gerlašské skaly a NPR Diviačia priepasť.

Z pamiatok sa tu nachádza Serényiho cisterna.

Technická pamiatka bola postavená v roku 1913 (stavba bola skolaudovaná 10.2.1914) ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

Ako sa dostať na Plešiveckú planinu

Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí Plešivec (modrá), Slavec  (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).

Fotogaléria

Plešivecká planina

Fotograf: Norbert Šoltés

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.