PR Gerlašské skaly

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Tajomstvo divokého Slovenského krasu

Túžite po objavovaní miest, kde sa príroda zachovala v celej svojej nespútanej kráse?

Prírodná rezervácia Gerlašské skaly v pohorí Slovenský kras vás očarí monumentálnymi skalnými stenami a dychberúcim výhľadom až na Vysoké Tatry.

Tento skrytý klenot Plešiveckej planiny ukrýva pod povrchom neuveriteľnú hustotu jaskýň, vrátane tajuplnej Šingliarovej priepasti.

Keďže tu platí najvyšší 5. stupeň ochrany, pri prechádzke po turistických trasách objavíte vzácne teplomilné a horské druhy rastlín.

Vydajte sa na nezabudnuteľný výstup na Gerlašskú skalu a zažite skutočné dobrodružstvo na hranici dvoch svetov!

Gerlašské skaly: Čo všetko skrýva táto prírodná rezervácia?

Gerlašské skaly predstavujú bizarný geomorfologický skalný útvar so skalnými stenami, terasami a sutinami, obklopený bukovým lesom a pasienkami.

Prírodná rezervácia Gerlašské skaly bola vyhlásená v roku 1981 a novelizovaná v roku 2003 o rozlohe 21,7 ha.

Zaberajú severné svahy Plešiveckej planiny.

Prírodná rezervácia (PR) Gerlašské skaly sa nachádzajú v pohorí Slovenského krasu, na severných svahoch Plešiveckej planiny.

Leží pri obci Rožňavské Bystré, približne 7 km západne od mesta Rožňava, v okrese Rožňava, Košický kraj.

Tento chránený územný celok je známy svojimi skalnými útvarmi, jaskyňami, a vyhliadkovou skalou Gerlašská skala vo výške asi 752 m n.m., z ktorej je možné vidieť výhľady smerom na sever až na Vysoké Tatry za priaznivého počasia.

Aké výhľady ponúkajú Gerlašské skaly?

Súčasťou prírodnej rezervácie je aj výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala (752 m n.m.).

Prečo bola vyhlásená prírodná rezervácia Gerlašské skaly?

Prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu esteticky pôsobivých skalných útvarov a jaskýň tejto časti Plešiveckej planiny a zachovalými pôvodnými biocenózami s výskytom zriedkavých rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev.

Kam z geomorfologického hľadiska patria Gerlašské skaly a aký stupeň ochrany tu platí?

Z geomorfologického hľadiska patria do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras (podcelok Plešivecká planina).

Platí tu najvyšší 5. stupeň ochrany.

Kde sa nachádza najväčšia hustota jaskýň v okolí Gerlašských skál?

Pod skalnými útvarmi Gerlašských skál sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na Plešiveckej planine.

Na relatívne malej ploche sa ich tu nachádza až 17.

Aká je najvýznamnejšia jaskyňa v rezervácii Gerlašské skaly?

Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod sa nachádza v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom.

Aké sú rozmery a charakteristiky jaskyne Šingliarova priepasť v Gerlašských skalách?

Jaskyňa je hlboká 605 m a súčasný známy rozsah jaskyne je viac ako 500 m.

Pod vertikálnym stupňom sa nachádza Prvé jazero, ktorého dĺžka je vyše 20 m a hĺbka až 5 m.

Jaskyňa je chudobná na kvaple, ale steny sú pokryté hrubou pestrofarebnou vrstvou plastického sintra.

Hydrologicky jaskyňa funguje ako kaskáda troch jazier.

Čo sa nachádza nad jaskyňou Šingliarova priepasť v Gerlašských skalách?

Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne.

Aké ďalšie významné jaskyne patria do rezervácie Gerlašské skaly?

Z ďalších významných jaskýň rezervácie sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa.

Aká je vegetácia na skalných stenách a terasách Gerlašských skál?

Bohatú vegetáciu skálnych stien, terás a sutín prírodnej rezervácie charakterizuje zastúpenie teplomilných ale aj horských druhov.

Vápencové steny, ktoré sú miestami tienené závojom prevažne sutinových lesov, pokrývajú porasty machovo-papraďového spoločenstva.

Nachádzajú sa tu aj horské druhy kveteny, ktoré tu prenikli zo Slovenského rudohoria, prípadne Muránskej planiny.

Patria k nim prilbica moldávska, zubačka žliazkatá a hrdobarka horská.

Husté krovinaté spoločenstvo tu vytvárajú najmä trnky, hlohy a ruže.

Zo suchomilných travinno-bylinných a krovinových porastov sa tu vyskytujú poklinec veľkokvetý, včelník rakúsky, poklinec prostredný, prvosienka holá a kavyľ pôvabný.

Ako sa dostať na Gerlašskú skalu v oblasti Gerlašské skaly?

Na Gerlašskú skalu vedú turistické značkované trasy z obce Rakovnica ( zelená 2,15 hod.) a z obce Štítnik ( modrá – 1,45 hod.).

Dobrým východiskom okrem spomínaných obcí je aj obec Kružná po žltej turistickej trase po rázcestie Veľký vrch (721 m), odtiaľ po zelenej turistickej trase až ku rázcestníku Gerlašská skala (752 m n.m.).

Celkovo sa dá táto trasa absolvovať za 1,45 hod.

Na čo si dať pozor pri návšteve Gerlašskej skaly v Gerlašských skalách?

Na Gerlašskej skale buďte opatrní, hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu!!!!!!

Aké pravidlá platia v prírodnej rezervácii Gerlašské skaly s 5. stupňom ochrany?

Keďže je tu 5. stupeň ochrany, platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!

Ako získať povolenie na vstup do rezervácie Gerlašské skaly s 5. stupňom ochrany?

Na vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany je potrebné, aby ste postupovali nasledovne:

Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sumou 10 Eur, ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur, ak je žiadosť podaná právnickou osobou.

Povesť o Hane a strážcovi Gerlašskej skaly

Nad obcou Rakovník sa od nepamäti týči Gerlašská skala. Starí ľudia rozprávali, že v jej hlbokých jaskyniach prebýva Krasomil – duch vrchu, ktorý má telo z vápenca a oči sfarbené ako mach po daždi.

Nebol zlý, no bol prísny a strážil ticho planiny pred každým, kto by ho chcel narušiť.

V Rakovníku vtedy žila dievčina Hana, známa svojím prekrásnym hlasom.

Keď spievala na lúkach pod skalou, aj vietor ustal, aby ju počul.

Prišla však krutá zima a po nej jar, ktorá nepriniesla vlahu, ale chorobu. Hanin mladší brat ochorel tak vážne, že mu už nikto v dedine nedával nádej. Jedinou záchranou bola vzácna pramenitá voda, ktorá vyvierala hlboko v útrobách Gerlašskej skaly, v mieste, kam sa žiaden smrteľník neodvážil vstúpiť.

Láska k bratovi bola silnejšia než strach z neznáma. Hana sa vybrala k jaskyniam pod skalným bralom. Keď vstúpila do chladnej tmy, zastala pred ňou mohutná postava Krasomila.

„Čo hľadáš v mojom kráľovstve, dcéra z doliny?“ zahrmel duch a skaly sa zatriasli.

Hana padla na kolená a bez dychu vyrozprávala svoj žiaľ.

„Môj pane, môj brat umiera.

Prosím len o dúšok živej vody z tvojho prameňa.

Vezmi si za ňu čokoľvek, čo vlastním, hoci toho nie je veľa.“

Duch hory sa na ňu dlho díval.

Poznal jej pieseň, ktorú slýchal z lúk, a vedel, že jej srdce je čisté ako vápencový kryštál.

„Dám ti tú vodu,“ povedal Krasomil tichšie, „ale tvoj hlas už nebude patriť ľuďom.

Zostane tu so mnou, aby liečil moju samotu v chladných skalách.“

Hana bez zaváhania prikývla.

V tej chvíli jej hrdlo stiahlo a z pier nevyšiel ani zvuk.

Krasomil jej podal krčah s krištáľovou vodou a vyviedol ju von na svetlo.

Hana sa vrátila do Rakovníka, podala bratovi vodu a ten do rána vyzdravel.

Hoci dievčina do konca života neprehovorila, jej oči žiarili pokojom.

A hovorí sa, že odvtedy, keď pod Gerlašskou skalou zafúka južný vietor, z hlbín jaskýň sa ozýva tiché, ľúbezné spievanie.

Je to Hanin hlas, ktorým Krasomil dodnes ďakuje za jej obetu a stráži pokoj nad celým Rakovníkom.

Zbaľte si batoh a objavte Gerlašské skaly!

Návšteva tejto výnimočnej lokality v Slovenskom krase vo vás zanechá hlboký dojem na celý život. Nezabudnite však, že na majestátnej Gerlašskej skale musíte byť mimoriadne opatrní, keďže na nechránených hranách hrozí riziko pošmyknutia. Počas celej túry rešpektujte prísny 5. stupeň ochrany a pohybujte sa výhradne po vyznačených turistických chodníkoch, aby ste chránili tunajšiu zraniteľnú prírodu. Ak túžite nazrieť hlbšie do tajomstiev miestnych jaskýň, nezabudnite si vopred vybaviť potrebné povolenie na vstup. Prírodná rezervácia Gerlašské skaly skrátka čaká na všetkých zodpovedných dobrodruhov, ktorí chcú zažiť čistú synergiu ticha, skál a nespútanej divočiny.