Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Doliny, tiesňavy, kaňony a rokliny
Všeobecné informácie
Kaňon Štítnika je približne 11,5 km dlhé údolie, ktoré vytvorila rieka Štitník.
Rieka Štitník pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica pod Faltenovym sedlom (1 254,0 m n. m.), na juhozápadnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 240 m n. m.
Kaňon Štítnika začína v mieste medzi obcami Kunová Teplica a Pašková.
Toto hlboké a široké údolie oddeľuje Plešiveckú planinu od planiny Koniar.
Plešivecká planina sa nachádza na ľavej strane a planina Koniar na pravej strane.
Nad obcou Kunová Teplica už pokračuje ako Štítnická dolina, ktorá je lemovaná Revúckou vrchovinou a Plešiveckou planinou.
Koniec kaňona sa nachádza pri obci Plešivec, kde sa stretáva s kaňonom Slanej.
Jeho šírka je od 0.5 až 0.8 km a hĺbka pohybuje medzi 440 až 520 metrov.
Vznik kaňona sa datuje do geologického obdobia mladších treťohôr nazývaných ako neogén.
Z vyššie položených Stolických vrchoch a Revúckej vrchoviny stekali po povrchu krasového územia vodné toky smerom na juh, ktoré postupným zahlbovaním rozrušovali vápence krasovej plošiny.
Ako sa sem dostať
Kaňonom prechádza cesta II. triedy 587 (II/587).
Cesta II/587 sa začína pri obci Henckovce na križovatke s cestou I/67 a vedie cez Roštár, Štítnik (križuje cestu II/526), Kunovu Teplicu a Plešivec, kde križuje cestu I/16.
Pokračuje cez Ardovo a Dlhú Ves k jaskyni Domica a hraničnému priechodu s Maďarskom.
Taktiež kaňonom prechádza železničná trať Plešivec – Slavošovce.
Železničná trať Plešivec – Slavošovce je miestna neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať číslo 166.
Od roku 2003 je tu zastavená osobná doprava, ale využíva sa na príležitostné turistické účely.
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Kaňony, rokliny a tiesňavy – rozdiel medzi týmito geologickými útvarmi
Kaňon je široké údolie so strmými až vertikálnymi a vysokými bočnými stenami.
Má ploché dno s vyvinutou nivou a s terasovitý charakter svahov.
Niva je rovinné a široké údolné dno, po ktorom tečie rieka.
Tiesňava je veľmi úzka dolina so strmými skalnými stenami, nevyrovnaným spádom dna a často sa v nich vytvárajú kaskády a vodopády.
Má tvar úzkeho zovretého písmena „V“.
Údolie je dolina. ktorá sa vyznačuje pretiahnutým tvarom, ktorého okraje sú lemované vyvýšeným terénom.
Vznikla riečnou činnosťou a skláňa sa v smere spádu vodného toku
Dolina je líniová vhĺbená geomorfologická forma na zemskom povrchu (povrchová zníženina) vytvorená prevažne eróznou činnosťou vodných tokov.
Delenie doliny podľa tvaru:
1.) Úzka a hlboká dolina – ak lineárna erózia toku prevažuje na vývojom svahov, napr. kaňon, tiesňava
2.) Dolina tvaru písmena V – pri rovnovážnom stave medzi hĺbkovou eróziou toku a vývojom svahov
3.) Korytovitá dolina – pri prevahe bočnej erózie nad hĺbkovou
4.) Úvalinovitá dolina – pri prevahe vývoja svahov nad hĺbkovou eróziou
Roklina je úzke, zrázne údolie alebo výmoľ na svahu hôr alebo kopcov.
