Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Doliny, tiesňavy, kaňony a rokliny

Čo je Kaňon Štítnika a aké má rozmery?

Kaňon Štítnika je približne 11,5 km dlhé údolie, ktoré vytvorila rieka Štitník. Jeho šírka je od 0,5 až 0,8 km a hĺbka sa pohybuje medzi 440 až 520 metrov. Toto hlboké a široké údolie oddeľuje Plešiveckú planinu od planiny Koniar.

Kde sa nachádza Kaňon Štítnika a aké má hranice?

Kaňon Štítnik patrí medzi jediné dva pravé kaňony na Slovensku a nachádza sa v Národnom parku Slovenský kras na Gemeri. Tým druhým je kaňon rieky Slaná, ktorý spolu s ním tvorí unikátne geomorfologické úkazy tejto oblasti. Kaňon začína v mieste medzi obcami Kunová Teplica a Pašková a jeho koniec sa nachádza pri obci Plešivec, kde sa stretáva s kaňonom Slanej. Plešivecká planina sa nachádza na ľavej strane a planina Koniar na pravej strane. Nad obcou Kunová Teplica už pokračuje ako Štítnická dolina, ktorá je lemovaná Revúckou vrchovinou a Plešiveckou planinou.

Kde pramení rieka Štítnik?

Rieka Štítnik pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica pod Faltenovym sedlom (1 254,0 m n. m.), na juhozápadnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 240 m n. m.

Ako vznikol Kaňon Štítnika?

Vznik kaňona sa datuje do geologického obdobia mladších treťohôr nazývaných ako neogén. Z vyššie položených Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny stekali po povrchu krasového územia vodné toky smerom na juh, ktoré postupným zahlbovaním rozrušovali vápence krasovej plošiny. Postupne tak prenikli cez nepriepustné podložie a vytvorili podzemný krasový systém. Keď sa v dôsledku tektonického zdvíhania začala oblasť vyzdvihovať, rieka Štítnik svojím eróznym pôsobením prekonala tento podzemný systém a opätovne sa zahĺbila do povrchu, čím vznikol impozantný kaňon, aký poznáme dnes.

Ako sa dostať do Kaňona Štítnika?

Kaňonom prechádza cesta II. triedy 587 (II/587). Cesta II/587 sa začína pri obci Henckovce na križovatke s cestou I/67 a vedie cez Roštár, Štítnik (križuje cestu II/526), Kunovu Teplicu a Plešivec, kde križuje cestu I/16. Pokračuje cez Ardovo a Dlhú Ves k jaskyni Domica a hraničnému priechodu s Maďarskom.

Aká železničná trať vedie kaňonom?

Taktiež kaňonom prechádza železničná trať Plešivec – Slavošovce. Železničná trať Plešivec – Slavošovce je miestna neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať číslo 166. Od roku 2003 je tu zastavená osobná doprava, ale využíva sa na príležitostné turistické účely.

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:

• Obec Plešivec (čítaj viac…)

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Kaňony, rokliny a tiesňavy – aký je medzi nimi rozdiel?

Plánujete výlet do prírody a chcete presne rozumieť tomu, čo vidíte okolo seba? Rozlíšiť kaňon od tiesňavy či rokliny nie je také zložité. Tu je praktický sprievodca.

Čo je to kaňon?

Kaňon je hlboké a pomerne široké údolie so strmými až takmer vertikálnymi stenami. Vyznačuje sa tým, že jeho dno býva relatívne rovinné – často s nivou alebo riečnymi terasami.
👉 Niva je široké, rovinné dno údolia, ktorým preteká rieka.
Príkladom je svetoznámy Veľký kaňon (Grand Canyon). Na Slovensku máme len dva skutočné kaňony a oba nájdete na Gemeri, v Národnom parku Slovenský kras. Vytvorili ich rieky Slaná a Štítnik, ktoré sa po tisícročia zarezávali do vápencových hornín. Výsledkom sú hlboké údolia so strmými stenami, ktoré pôsobia ako brány do divokej prírody. Sú to jedinečné prírodné úkazy, aké inde u nás nenájdete. Ak sa tam vyberiete, čaká vás nezabudnuteľný pohľad na krásu slovenského krasu.

Ako poznám tiesňavu?

Na rozdiel od kaňona je tiesňava veľmi úzka a hlboká dolina so strmými stenami, kde je dno nerovnomerné a často sa v ňom vytvárajú vodopády či kaskády. Profil tiesňavy pripomína zovreté písmeno „V“.
Na Slovensku je najznámejšia Zádielska tiesňava v Slovenskom krase.

Údolie a dolina – je v tom rozdiel?

Pojmy údolie a dolina sa v slovenskej geografií často používajú ako synonymá a významovo sú si veľmi blízke.

• Údolie sa zvyčajne vzťahuje na tvar reliéfu vytvorený riekou (vodným tokom).

• Dolina je širší pojem a označuje akúkoľvek líniovú prehĺbeninu na zemskom povrchu, ktorá vznikla prevažne eróznou činnosťou vodných tokov.

Aké sú tvary dolín?

Podľa tvaru môžeme doliny rozdeliť:

• Úzka a hlboká dolina – ak lineárna erózia toku prevažuje nad vývojom svahov (napr. kaňon, tiesňava).

• Dolina tvaru písmena V – pri rovnováhe medzi hĺbkovou eróziou toku a vývojom svahov.

• Korytovitá dolina – ak prevláda bočná erózia nad hĺbkovou.

• Úvalinovitá dolina – ak sa výraznejšie vyvíjajú svahy na úkor hĺbkovej erózie.

Čo je to roklina?

Roklina je úzke a strmé údolie alebo erózny zárez, ktorý sa vytvoril buď rýchlou eróziou po prívalových dažďoch, alebo dlhodobým pôsobením vodného toku.
Býva kratšia a strmšia než tiesňava a často vyzerá ako hlboký zárez v svahu.