Obec Rakovnica

Menu: Úvod / Aktuality Turistické východiská

Textové menu – Turistické východiská

Všeobecné informácie

Rakovnica je obec na Slovensku v okrese Rožňava (Košický samosprávny kraj).

Obec Rakovnica- pohľad z Plešiveckej planiny

Obec leží v západnej časti Rožňavskej kotliny, v severnej časti Slovenského krasu, približne 7 km od mesta Rožňava (západným smerom).

Nadmorská výška v strede obce je 358 m, 316-825 m v chotári.

Obec Rakovnica – murovaný dom z polovice 20. storočia

Dnes pomerne malá obec je vstupnou bránou na Plešiveckú planinu zo severozápadu.

Neďaleká Plešivecká planina je veľmi atraktívna pre turistiku s množstvom krasových útvarov (škrapové polia, závrty, jaskyne, priepasti a pod.) označená turistickými značkami pre pešie túry.

Obec Rakovnica fotograf: Marcinčin Jozef

Z pamiatok sa v obci nachádza pomerne dosť zachovaných tradičných sedliackych domov z konca 19. a začiatku 20.storočia, klasicistický evanjelický kostol z 19.storočia a rímskokatolícky pútnický kostol svätej Márie Magdalény z 13.storočia.

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol je jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1836.

Kostol prešiel obnovou v roku 1866.

Priestor je zaklenutý pruskou klenbou, presbytérium konchou.

Nachádza sa tu drevená vyrezávaná empora, neskorobarokový oltár z konca 18. storočia s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade zo začiatku 20. storočia.

Súčasťou oltára sú sochy apoštolov Petra a Pavla.

Veža kostola je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Rímskokatolícky pútnický kostol

Rímskokatolícky pútnický kostol sv. Márie Magdalény je jednoloďová románska stavba s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže, z prvej polovice 13. storočia.

Nachádza sa nad dedinou v lesnom prostredí, na mieste bývalého osídlenia.

Stavba je postavená z lomového kameňa.

Z románskych detailov sa dochovali úzke štrbinové okná na južnej sttrane lode a na južnej a východnej strane svätyne.

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z roku 1416.

Stavba bola poškodená požiarom v roku 1658, následne bol obnovovaný a získal súčasný barokový oltár.

V tomto období boli vonkajšie fasády kostola ozdobené rastlinnými motívmi v renesančnom duchu.

V blízkosti kostola sa nachádza prameň, ktorý je považovaný za zázračný, čo potvrdil v roku 1796 pápež Pius VI.

K tomuto prameňu sa konajú púte.

Kostol bol rozšírený o predĺženú strechu, ktorá tvorí otvorenú predsieň.

V roku 1970 sa uskutočnila obnova kostola, ktorá nevhodne nahradila šindľovú strechu dnešným plechom.

V okolitých lesoch rastie prevažne buk, dub, hrab, smrek a breza.

Turistické možnosti a zaujímavosti

Najväčším turistickým lákadlom na Plešiveckej planine sú výhľadová Gerlašská skala (752 m.n.m.), PR Gerlašské skaly a krasové závrty.

Turistické trasy

V obci začína zelená turistická trasa, ktorá končí pri výhľadovej Gerlašskej skale (752 m.n.m.).

Celkový čas z obce ku výhľadovej skale trvá približne 2:00 h (naspäť 1:45 h).

Kombinované trasy

Kombinovanými trasami sa z obce dostanete k technickej pamiatke Serényiho cisterne.

Postavená bola v roku 1913 (stavba bola skolaudovaná 10.2.1914) ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

Cykloturistické trasy

Obcou prechádza modrá cykloturistická trasa.

História

Obec vznikla ako uhliarská osada na území hradu Brzotín asi v 13. storočí.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1327.

Vznikla na území stredovekého brzotínskeho panstva, ktoré spolu s ďalšími majetkami Gemerského hradu pred tatárskym plienením vlastnil kráľ Belo IV..

Patrila Mariášovcom (Mariássyovcom) a v novoveku rozličným zemepánom.

Prvé názvy obce boli Rakunchas (1327), Ujfalu-Nová Ves (1352, Rekenyeúffalu – Rekeňská Nová Ves (1427), Rekeňa (1920), Rakovnica (1948).

V rokoch 1709-1710 obec postihol mor, ktorí si vyžiadal 109 obetí.

Obyvatelia obce sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, pastierstvom, baníctvom a uhliarstvom.

Potvrdzuje to obecná pečať, pochádzajúca zo začiatku 19. storočia.

Jej otlačok je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti.

Na pečati s kruhopisom Rekenye Vifalr 1801 je zobrazená stojaca postava baníka v oboch rukách s baníckymi kladivami, nad ním hviezda a po stranách skaly.

V rokoch 1939 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.