NP Slovenský kras

Turistický informačný portál NP Slovenský kras

Obec Rakovnica


Menu: Úvod / Aktuality Turistické východiská

Obec Rakovnica
Obec Rakovnica – Evanjelický kostol

Prečo je obec Rakovnica skrytým klenotom pre milovníkov histórie a turistiky?

Rakovnica predstavuje fascinujúci cieľ pre každého dobrodruha, ktorý túži spojiť hlboké historické tajomstvá s panenskou prírodou.

Táto samosprávna obec na Slovensku leží v okrese Rožňava, ktorý spadá pod Košický samosprávny kraj.

Táto slovenská dedina sa rozkladá v západnej časti úrodnej Rožňavskej kotliny a zároveň v severnej časti podmanivého Slovenského krasu, pričom od okresného mesta Rožňava je vzdialená približne 7 km západným spectrom.

Nadmorská výška v strede tejto malebnej lokality sa nachádza na úrovni 358 metrov, pričom samotný členitý katastrálny chotár vykazuje široké rozpätie od 316 až do 825 metrov nad morom.

Aké historické pamiatky a múzeá sa dajú v tejto lokalite navštíviť?

Z hľadiska vidieckej architektúry sa v dedine nachádza pomerne veľké množstvo výnimočne zachovaných tradičných sedliackych domov pochádzajúcich z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktoré reprezentujú autentickú ľudovú architektúru Gemera.

Akú históriu ukrýva miestny Evanjelický kostol?

Klasicistický evanjelický kostol z 19. storočia predstavuje jednoloďovú sakrálnu stavbu s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, ktorá bola vztýčená v roku 1836.

Celý tento chrámový objekt prešiel rozsiahlou obnovou v roku 1866.

Vnútorný priestor je elegantne zaklenutý pruskou klenbou, zatiaľ čo presbytérium uzatvára koncha.

V interiéri upúta pozornosť drevená vyrezávaná empora and hodnotný neskorobarokový oltár z konca 18. storočia, ktorý dopĺňa vzácny oltárny obraz Kristus v Getsemanskej záhrade namaľovaný na začiatku 20. storočia.

Súčasťou tohto oltárneho komplexu sú aj plastiky apoštolov Petra a Pavla.

Dominantná veža chrámu je rytmicky členená pilastrami a na vrchole ju ukončuje korunná rímsa s terčíkom spolu so zvonovitou helmicou.

Prečo je rímskokatolícky pútnický kostol svätej Márie Magdalény taký výnimočný?

Skutočným skvostom celého regiónu je rímskokatolícky pútnický kostol svätej Márie Magdalény z 13. storočia.

Táto stredoveká svätyňa je koncipovaná ako jednoloďová románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a absentujúcou vežou.

Nachádza sa situovaná nad samotnou dedinou v tichom lesnom prostredí, presne na mieste niekdajšieho pôvodného stredovekého osídlenia.

Celý objekt bol vybudované z masívneho lomového kameňa.

Z pôvodných stredovekých detailov sa dodnes dokonale zachovali úzke štrbinové okná na južnej strane lode, ako aj na južnej a východnej stene svätyne.

Prvá oficiálna písomná zmienka o tomto chráme pochádza z roku 1416.

V roku 1658 bola stavba vážne poškodená ničivým požiarom, no následne bola úspešne obnovená, vďaka čomu získala terajší barokový oltár.

Počas tejto éry boli vonkajšie fasády chrámu skrášlené rastlinnými motívmi v elegantnom renesančnom duchu.

Neskôr bol kostol stavebne rozšírený o predĺženú strechu, ktorá vytvára praktickú otvorenú predsieň.

V roku 1970 sa odohrala ďalšia rekonštrukcia chrámu, ktorá však pôvodnú tradičnú šindľovú strechu nevhodne nahradila moderným plechom.

Čo sa spája so zázračným prameňom v blízkosti pútnického kostola?

V tesnej blízkosti tohto posvätného miesta vyviera prameň, ktorý je považovaný za zázračný, čo svojím dekrétom v roku 1796 oficiálne potvrdil aj pápež Pius VI.

Práve k tomuto liečivému žriedlu a hydrogeologickej zaujímavosti sa pravidelne konajú tradičné náboženské púte.

Čo ponúka Dom baníckych tradícií Rakovnica?

Dom baníckych tradícií Rakovnica nie je len obyčajné múzeum, ale funguje ako živá kronika regionálnej histórie. Návštevníci tu môžu na vlastné oči obdivovať unikátne historické artefakty a banské nástroje, ktoré jasne svedčia o intenzívnej banskej činnosti a prosperite v blízkom okolí.

Viac info o múzeu sa dočítate tu:

Aké prírodné krásy a turistické trasy ponúka okolitý región?

Hoci ide v súčasnosti o pomerne malú dedinku, slúži ako strategická vstupná brána na Plešiveckú planinu zo severozápadnej strany, čo z nej robí ideálny východiskový bod pre turistov.

Čím je Plešivecká planina atraktívna pre pešiu turistiku?

Neďaleká Plešivecká planina je mimoriadne príťažlivá pre stúpencov aktívneho oddychu, nakoľko ukrýva obrovské množstvo úchvatných krasových útvarov, medzi ktoré patria škrapové polia, krasové závrty, jaskyne či hlboké priepasti.

Celé toto chránené územie je prehľadne označené turistickými značkami určenými pre pešie túry.

Najväčším magnetom pre návštevníkov sú na Plešiveckej planine výhľadová Gerlašská skala dosahujúca 752 metrov nad morom, Prírodná rezervácia Gerlašské skaly a charakteristické krasové javy.

V okolitých hustých lesoch rastie prevažne odolný buk, dub, hrab, smrek a malebná breza.

Ktoré konkrétne turistické a cykloturistické trasy tu začínajú?

Priamo v obci má svoj počiatok zelená turistická trasa, ktorá záujemcov spoľahlivo dovedie až k spomínanej vyhliadke na Gerlašskej skale.

Celkový čas presunu z dediny k tomuto panoramatickému bodu trvá približne 2:00 hodiny, zatiaľ čo spiatočná cesta zaberie zhruba 1:45 hodiny.

Pre vyznávačov jazdy na dvoch kolesách je zasa k dispozícii modrá cykloturistická trasa, ktorá plynule prechádza celým katastrom a ponúka bezpečné cyklotrasy pre rodiny i náročných bikerov.

Čo ponúka Banský náučný chodník Mních v Rakovnici?

Novou pýchou miestneho turizmu je Banský náučný chodník Mních, ktorý predstavuje okružnú pešiu trasu integrovanú priamo v chotári obce.

Tento jedinečný náučný chodník má celkovú dĺžku približne 2,4 km s celkovým prevýšením asi 165 m, pričom jeho pohodlný prechod trvá zhruba 1,5 hodiny.

Trasa zahŕňa spolu sedem zastávok, na ktorých sú osadené detailné informačné panely a autentické banícke objekty, ktoré návštevníkom verne približujú miestnu ťažobnú minulosť.

Medzi uvádzané edukačné zastavenia patria Pingové pole, Štôlňa Macocha, Štôlňa Kutačka, Kutacia jama, Banícky krám, rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény a Štôlňa Nízky.

Kam vedú kombinované trasy a čo je Serényiho cisterna?

Využitím kombinovaných trás sa môžu záujemcovia dostať k unikátnej technickej pamiatke, ktorou je Serényiho cisterna.

Toto špecifické vodné dielo bolo vybudované v roku 1913 a následne oficiálne skolaudované 10. februára 1914.

Vzniklo ako priama reakcia na sužujúce dlhodobé suchá na začiatku 20. storočia, kedy slúžilo ako kľúčový rezervoár vody pre pasúci sa dobytok.

Aká je historická minulosť a pôvod tejto stredovekej obce?

Súčasné sídlo pôvodne vzniklo ako špecializovaná uhliarska osada na teritóriu hradu Brzotín, a to pravdepodobne už v priebehu 13. storočia.

Kedy sa objavujú prvé písomné zmienky a ako sa menil názov obce?

Prvá overená písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1327.

Lokalita sa rozvíjala na území stredovekého brzotínskeho panstva, ktoré spoločne s ďalšími majetkami strategického Gemerského hradu vlastnil pred ničivým tatárskym plienením samotný kráľ Belo IV.

V neskoršom období dedina patrila vplyvnému šľachtickému rodu Mariášovcov (Mariássyovcom) a v novoveku prešla do rúk rozličných zemepánov.

Historické názvy dediny sa v priebehu storočí výrazne menili: v roku 1327 niesla meno Rakunchas, v roku 1352 to bola Ujfalu-Nová Ves, v roku 1427 Rekenyeúffalu – Rekeňská Nová Ves, v roku 1920 Rekeňa a až od roku 1948 sa oficiálne ustálil súčasný názov.

Smutnou kapitolou sú roky 1709-1710, kedy sídlo postihol čierny mor, ktorý si vyžiadal až 109 ľudských obetí.

V období rokov 1939 až 1945 bola obec na základe vtedajších politických udalostí pripojená k Maďarsku.

Čím sa zaoberali pôvodní obyvatelia a čo hovorí obecná pečať?

Miestni obyvatelia sa v historických dobách živili najmä tradičným poľnohospodárstvom, pastierstvom, ťažbou surovín v baniach a pálením drevného uhlia.

Tiete tradičné remeslá jasne potvrdzuje aj historická obecná pečať, ktorá pochádza zo začiatku 19. storočia.

Jej autentický odtlačok pečate je dnes bezpečne uložený v Krajinskom archíve v Budapešti.

Na tejto pečati s kruhopisom Rekenye Vifalr 1801 je vyobrazená vzpriamená postava baníka, ktorý drží v oboch rukách banícke kladivá, pričom sa nad ním vyníma žiariaca hviezda a po stranách sú znázornené masívne skaly.

Prečo návšteva tohto regiónu zanechá v každom hlbokú stopu?

Návšteva tohto rázovitého kraja ponúka neopakovateľnú príležitosť uniknúť pred masovým turizmom a zažiť autentickú atmosféru minulých storočí. Prechádzka tichými lesnými cestičkami k starobylému chrámu s liečivým prameňom dobije energiu každému unavenému pútnikovi. Spojenie baníckej histórie, krasových prírodných úkazov a zachovanej vidieckej architektúry vytvára dokonalý koktail pre víkendový rodinný výlet. Každý krok týmto malebným chotárom odhaľuje hlboké stopy predkov, ktoré v dnešnej uponáhľanej dobe prinášajú vytúžený pokoj. Putovanie po stopách histórie v Slovenskom krase prinesie záujemcom neoceniteľné spomienky a hlboké vnútorné obohatenie.

Fotogaléria

Zaujímavé odkazy

Pamiatky

  • Klasicistický evanjelický kostol z 19.storočia
  • Rímskokatolícky pútnický kostol svätej Márie Magdalény z 13.storočia
  • katolícky kostol z r.1853

Ostatné – zaujímavosti

  • Slovenská banská cesta (čítaj viac…)

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie