Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Doliny, tiesňavy, kaňony a rokliny
Stratený svet medzi planinami: Tam, kde rieka krája hory
Predstavte si miesto, kde sa zem pod vašimi nohami zrazu prepadne do hlbín, o ktorých sa vám doteraz len snívalo.
Kaňon Slanej nie je len obyčajným údolím; je to monumentálny zárez do srdca Slovenského krasu, ktorý v sebe ukrýva silu nespútanej vody a tisícročia geologickej histórie.
Keď stojíte na okraji planiny a hľadíte do priepasti hlbokej vyše pol kilometra, okolitý svet stíchne.
Cítite ten zvláštny rešpekt? To vás víta Gemer – kraj, kde príroda nešetrila rozmermi.
Tento unikátny geomorfologický úkaz vás prevedie divočinou, ktorú kedysi formovali dravé prúdy z hlbokých hôr.
Či už sa ním preveziete vlakom a budete s otvorenými ústami sledovať strmé svahy Plešivskej a Silickej planiny, alebo sa rozhodnete preskúmať tajuplný Gombasek, Kaňon Slanej vám vyrazí dych svojou majestátnosťou.
Je to jedno z mála miest na Slovensku, kde sa môžete cítiť skutočne malí tvárou v tvár pravej sile prírody.
Príďte odhaliť tajomstvá jedného z našich dvoch jediných pravých kaňonov a zažite atmosféru, ktorú nikde inde v Európe nenájdete.
Čo je Kaňon Slanej a aké má rozmery?
Kaňon Slanej je približne 8,5 km dlhé údolie, ktoré vytvorila rieka Slaná.
Jeho šírka je od 0,6 až 1,1 km a hĺbka sa pohybuje medzi 470 až 570 metrov.
Toto hlboké a široké údolie oddeľuje Plešivskú planinu na severe od Silickej planiny na juhu.
Kde sa nachádza Kaňon Slanej a aké sú jeho hranice?
Kaňon Slanej patrí medzi jediné dva pravé kaňony na Slovensku a nachádza sa v Národnom parku Slovenský kras na Gemeri.
Tým druhým je kaňon rieky Štítnik, ktorý spolu s ním tvorí unikátne geomorfologické úkazy tejto oblasti.
Kaňon Slanej začína pri obci Brzotín a končí pri obci Plešivec, kde sa stretáva s kaňonom Štítnika.
Priamo v kaňone ležia obce Plešivec, Slavec, Vidová (je súčasťou obce Slavec) a stredisko Gombasek.
Kde pramení rieka Slaná?
Rieka Slaná pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica, na severnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 280 m n. m.
Ako vznikol Kaňon Slanej?
Vznik kaňona sa datuje do geologického obdobia mladších treťohôr nazývaných ako neogén.
Z vyššie položených Volovských vrchoch a Stolických vrchoch stekali po povrchu krasového územia vodné toky smerom na juh a juhozápad, ktoré postupným zahlbovaním rozrušovali vápence krasovej plošiny.
Ako sa dostať do Kaňona Slanej?
Kaňonom prechádza cesta I. triedy 16 (I/16) vedúca v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice.
Taktiež kaňonom prechádza železničná trať číslo 160. Železničná trať číslo 160 je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.
Povesť o stratenom mlynárovi z Kaňona Slanej
Keď sa nad Kaňonom Slanej rozhostí hlboká noc a mesiac sa oprie o biele vápencové steny planín, hluk rieky akoby na moment ustal.
Miestni hovoria, že presne o polnoci sa pri brehoch Slanej zjavuje hmlistá postava starého muža v mlynárskom odeve, ktorého šaty sú biele od múky, akoby práve doupratoval svoju melnicu.
Je to duch mlynára Jakuba, ktorý tu v 17. storočí strávil celý svoj dlhý a spokojný život.
Jakub bol známy ako najlepší mlynár v celom kraji pod Silickou planinou.
Svoj mlyn miloval natoľko, že keď na sklonku života v pokoji skonal vo svojej posteli, jeho duša sa od milovanej rieky nedokázala odpútať.
Čas však v kaňone plynie neúprosne – drevené koleso dávno spráchnivelo, kamene sa rozpadli a koryto rieky sa mierne posunulo.
Dodnes sa jeho nepokojná, no dobrotivá duša vracia na miesta medzi Brzotínom a Slavcom.
S lampášom v ruke, ktorého slabé svetlo občas zazrú vodiči na ceste I/16, blúdi po brehu a s údivom hľadí na miesta, kde kedysi stál jeho domov.
Nehľadá smrť, hľadá svoj stratený mlyn, ktorý už dávno neexistuje.
Hovorí sa, že kto ho v noci uvidí, ako pokojne kráča po hladine, toho v ten rok čaká bohatá úroda a plná špajza, presne tak, ako to Jakub za svojho života prial každému svojmu zákazníkovi.
Unikátny klenot, aký v celej strednej Európe nenájdete
Kaňon Slanej predstavuje absolútny geomorfologický unikát, keďže ide o jeden z dvoch jediných pravých kaňonov na celom Slovensku. Táto monumentálna, vyše pol kilometra hlboká rázsadlina sebecky prerezáva vápencové srdce Slovenského krasu a vytvára tak jedinečný ekosystém, kde divoká príroda píše svoje vlastné pravidlá. Nikde inde nezažijete taký fascinujúsi kontrast majestátnych planín a hlbokého údolia, ktoré po tisícročia neúnavne tvarovala dravá riečna sila. Navštívte tento neopakovateľný prírodný div Gemera a dotknite sa miesta, ktoré svojou surovou jedinečnosťou vyráža dych.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Kaňony, rokliny a tiesňavy – aký je medzi nimi rozdiel?
Plánujete výlet do prírody a chcete presne rozumieť tomu, čo vidíte okolo seba? Rozlíšiť kaňon od tiesňavy či rokliny nie je také zložité. Tu je praktický sprievodca.
Čo je to kaňon?
Kaňon je hlboké a pomerne široké údolie so strmými až takmer vertikálnymi stenami. Vyznačuje sa tým, že jeho dno býva relatívne rovinné – často s nivou alebo riečnymi terasami.
👉 Niva je široké, rovinné dno údolia, ktorým preteká rieka.
Príkladom je svetoznámy Veľký kaňon (Grand Canyon). Na Slovensku máme len dva skutočné kaňony a oba nájdete na Gemeri, v Národnom parku Slovenský kras. Vytvorili ich rieky Slaná a Štítnik, ktoré sa po tisícročia zarezávali do vápencových hornín. Výsledkom sú hlboké údolia so strmými stenami, ktoré pôsobia ako brány do divokej prírody. Sú to jedinečné prírodné úkazy, aké inde u nás nenájdete. Ak sa tam vyberiete, čaká vás nezabudnuteľný pohľad na krásu slovenského krasu.
Ako poznám tiesňavu?
Na rozdiel od kaňona je tiesňava veľmi úzka a hlboká dolina so strmými stenami, kde je dno nerovnomerné a často sa v ňom vytvárajú vodopády či kaskády. Profil tiesňavy pripomína zovreté písmeno „V“.
Na Slovensku je najznámejšia Zádielska tiesňava v Slovenskom krase.
Údolie a dolina – je v tom rozdiel?
Pojmy údolie a dolina sa v slovenskej geografií často používajú ako synonymá a významovo sú si veľmi blízke.
-
Údolie sa zvyčajne vzťahuje na tvar reliéfu vytvorený riekou (vodným tokom).
-
Dolina je širší pojem a označuje akúkoľvek líniovú prehĺbeninu na zemskom povrchu, ktorá vznikla prevažne eróznou činnosťou vodných tokov.
Aké sú tvary dolín?
Podľa tvaru môžeme doliny rozdeliť:
-
Úzka a hlboká dolina – ak lineárna erózia toku prevažuje nad vývojom svahov (napr. kaňon, tiesňava).
-
Dolina tvaru písmena V – pri rovnováhe medzi hĺbkovou eróziou toku a vývojom svahov.
-
Korytovitá dolina – ak prevláda bočná erózia nad hĺbkovou.
-
Úvalinovitá dolina – ak sa výraznejšie vyvíjajú svahy na úkor hĺbkovej erózie.
Čo je to roklina?
Roklina je úzke a strmé údolie alebo erózny zárez, ktorý sa vytvoril buď rýchlou eróziou po prívalových dažďoch, alebo dlhodobým pôsobením vodného toku.
Býva kratšia a strmšia než tiesňava a často vyzerá ako hlboký zárez v svahu.
