NP Slovenský kras

Turistický informačný portál KETURIST

Planina Dolný vrch


Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Planiny, kotliny a horské lúky

Všeobecné informácie

Planina Dolný vrch je husto zalesnenou planinou Slovenského krasu, ktorá je plochá a prevažne mierne uklonená k juhu.

Planina Dolný vrch

Rozprestiera sa na ploche približne 21 km².

V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Sokolia skala (450 m n.m.), fotograf: , Örs Orosz (Gombaszögi Nyári Tábor)

Orografický podcelok zaberá juhovýchodnú časť Slovenského krasu.

Na západe je planina spojená so Silickou planinou nad dolinou Sokolieho potoka, zo severu je ohraničená od Trunianskej kotliny strmými severnými svahmi s prevýšením vyše 200 až 250 metrov a na východe hraničí s vápencovým ložiskom kameňolomu Hosťovce patriaceho do Košickej kotliny a jeho podcelku Košická rovina.

sokolia
Výhľad zo Sokolej skaly do doliny Sokolieho potoka

Severná stráň je rozčlenená svahovými žľabmi.

Planina Dolný vrch (maď. Alsó Hégy) je rozdelená štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

Obrovská priepasť

Územie na slovenskej strane (severná časť územia) je súčasťou Slovenského krasu, na maďarskej strane (južná časť územia) patrí pod národný park Aggteleki Némzeti Park.

Na slovenskej strane je pokrytá listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko malých lúk.

Krasový reliéf sa na povrchu vyznačuj pestrou paletou krasových foriem (krasové jamy, reliktné šachty, úvaly, slepé, poloslepé doliny, škrapové polia atď.).

Podzemie má osobitý vývoj a takisto zahŕňa pestrú paletu foriem (rôzne genetické typy prírodných podzemných dutín – jaskýň).

Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami.

Nachádza sa tu množstvo krasových javov – škrapy, škrapové polia, krasové dutiny, závrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.

Na Dolnom vrchu je evidovaných približne 254 známych jaskýň, z toho 139 vertikálnych (81 na Slovensku, 58 v Maďarsku) a 115 horizontálnych jaskýň (78 na Slovensku, 37 v Maďarsku).

Najvyšším vrchom planiny je zalesnený Pavlovský vrch (611 m n.m.).

Drienkovská priepasť -57 m; korózna, geomorfologicky a biospeleologicky významná

Celkovo je na planine zdokumentovaných vyše 100 priepastí, z toho okolo 80 sa nachádza na slovenskej strane.

Najhlbšou priepasťami na Slovenskej strane sú priepasť Hlinoš (105 m) a Obrovská priepasť (100 m).

Na maďarskej stane je to priepasť Vecsem-buki zsomboly (246 m).

Obrovská priepasť je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m.

Steny sú pokryté sintrovou výzdobou hlavne v bočnom dóme „Galéria“.

Na západnej strane planiny a na hranici so Silickou planinou sa nachádza PR Sokolia skala s výhľadovým a výrazným skalným útvar nazývaným Sokolia skala (450 m.n.m.).

Na Sokoliej skale (450 m.n.m.) sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradku  Sokolí kameň, ktorý sa prvý krát spomína v roku 1243.

Ide o pozostatky valov stredovekého strážneho hrádku, ktorý zanikol 15. storočí.

Dnes sú z hradu badateľné iba nepatrné zvyšky murív.

Na úpätí Sokoliej skaly na jej severnej strane sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne.

Zbojnická jaskyňa

Vstup do jaskyne je asi 7 metrov široký a 10 metrov vysoký.

Za vchodom pokračuje asi 20 metrov vysoký a rozľahlý priestor.

Hrádok Sokolí kameň

Vstupná časť končí závalom.

Dĺžka vstupnej časti jaskyne je okolo 40 metrov.

Na maďarskej strane planiny sa nachádza významná stredoveká pamiatka zrúcanina hradu Szádvár.

Hrad Szádvár

Zrúcanina hradu leží v blízkosti hranice Maďarska so Slovenskom neďaleko obce Hrušov  v katastri maďarskej obce Szögliget na vrchu vo výške 460 m.

Bol postavený v 13.storočí ako kráľovský hrad.

Po potlačení Thökölyho povstania sa cisársky dvor vo Viedni rozhodol v roku 1686 hrad zbúrať a odvtedy hrad pustol.

Turistickým lákadlom na maďarskej strane je aj zaniknutá obec Derenk (Drienky).

Ako sa dostať na planinu Dolný vrch

Na planinu vedie zelená turistická trasa z obce Hrušov, ktorá pokračuje na maďarskej strane až ku hradu Szádvár a následne až do obce Szögliget.

Druhou je žltá turistická trasa z obce Silická Jablonica, ktorá vedie blízko Sokoliej skaly (450 m.n.m.) a odtiaľ do obce Silica.

Navštíviť planinu Dolný vrch môžete aj na exkurzii s EduTrek Slovakia.

EduTrek Slovakia organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, na planine Plešiveckej, Borčianskej, Zádielskej, Jasovskej a Silickej, v Zádielskej tiesňave a v Kamenianskom krase.

Názov exkurzie: VTEDY A TERAZ – planina Dolný vrch, kedysi neprístupná zóna, dnes tu s nami spoznáte Les mŕtvych obrov, bývalé uhliarske chodníky, zvyšky vápeniek, prastaré duby, historickú studňu.

Vzdelávacie exkurzie v NP Slovenský kras sú vykonávané na základe povolenia Okresného úradu v Košiciach, Odbor starostlivosti o životné prostredie: OU-KE-OSZP1-2019/018439 zo dňa 20.5.2019.

Kontakt

Mgr. Andrea Miškufová – EduTrek Slovakia
Mobil: +421 907 198 724
E-mail: edutrekslovakia@gmail.com
Web: www.krizomkrasom.sk

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto

Pamiatky na planine

Prírodné zaujímavosti na planine

Ubytovanie, stravovanie a služby

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Translate » Prekladač