Planina Dolný vrch

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Planiny, kotliny a horské lúky

Záhada rozdelenej planiny

Predstavte si miesto, kde divoká príroda Slovenského krasu nepozná hranice, no ľudská ruka ju rozdelila napoly.

Planina Dolný vrch ukrýva pod hustými listnatými lesmi tajuplný svet viac ako 250 jaskýň a hlbokých priepastí, ktoré berú dych.

Na slovenskej strane vás uchváti monumentálna Obrovská priepasť či výhľad zo Sokoliej skaly, pod ktorou spí legendami opradená Zbojnícka jaskyňa.

Stačí však prekročiť štátnu hranicu a ocitnete sa v národnom parku Aggteleki Nemzeti Park, kde na vás čakajú majestátne zrúcaniny hradu Szádvár a zaniknutá obec Derenk.

Vydajte sa na cestu po stopách stredovekých hradov a krasových javov, ktoré spájajú dva národy v jedno nezabudnuteľné dobrodružstvo.

Čo je Planina Dolný vrch a aká je jej poloha?

Planina Dolný vrch je husto zalesnená planina Slovenského krasu, ktorá je plochá a prevažne mierne uklonená k juhu.

Rozprestiera sa na ploche približne 21 km². Orografický podcelok zaberá juhovýchodnú časť Slovenského krasu.

V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Planina je husto zalesnená s bohatými povrchovými aj podzemnými krasovými formami, ako sú škrapy, závrty a priepasti.

Aké sú hranice tohto územia?

Na západe je planina spojená so Silickou planinou nad dolinou Sokolieho potoka.

Zo severu je ohraničená od Trunianskej kotliny strmými severnými svahmi s prevýšením vyše 200 až 250 metrov a na východe hraničí s vápencovým ložiskom kameňolomu Hosťovce patriaceho do Košickej kotliny a jeho podcelku Košická rovina.

Severná stráň je rozčlenená svahovými žľabmi. Dôležité je, že Planina Dolný vrch (maď. Alsó Hégy) je rozdelená štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

Patrí územie pod nejakú ochranu?

Územie na slovenskej strane (severná časť územia) je súčasťou Slovenského krasu, na maďarskej strane (južná časť územia) patrí pod národný park Aggteleki Némzeti Park.

Aká je príroda na planine?

Na slovenskej strane je pokrytá listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko malých lúk.

Krasový reliéf sa na povrchu vyznačuje pestrou paletou krasových foriem (krasové jamy, reliktné šachty, úvaly, slepé, poloslepé doliny, škrapové polia atď.). Podzemie má osobitný vývoj a takisto zahŕňa pestrú paletu foriem (rôzne genetické typy prírodných podzemných dutín – jaskýň).

Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami.

Aké krasové javy tu turisti nájdu?

Nachádza sa tu množstvo krasových javov – škrapy, škrapové polia, krasové dutiny, závrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.

Na Dolnom vrchu je evidovaných približne 254 známych jaskýň, z toho 139 vertikálnych (81 na Slovensku, 58 v Maďarsku) a 115 horizontálnych jaskýň (78 na Slovensku, 37 v Maďarsku).

Celkovo je na planine zdokumentovaných vyše 100 priepastí, z toho okolo 80 sa nachádza na slovenskej strane.

Ktoré priepasti sú najhlbšie?

Najhlbšou priepasťou na slovenskej strane sú priepasť Hlinoš (105 m) a Obrovská priepasť (100 m).

Na maďarskej strane je to priepasť Vecsem-buki zsomboly (246 m). Obrovská priepasť je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m. Steny sú pokryté sintrovou výzdobou hlavne v bočnom dóme „Galéria“.

Aký je najvyšší vrch a aké sú turistické atrakcie?

Najvyšším vrchom planiny je zalesnený Pavlovský vrch (611 m n.m.).

Na západnej strane planiny a na hranici so Silickou planinou sa nachádza PR Sokolia skala s výhľadovým a výrazným skalným útvarom nazývaným Sokolia skala (450 m n.m.).

Čo nájdem na Sokoliej skale?

Na Sokoliej skale (450 m n.m.) sa nachádzajú zvyšky stredovekého hrádku Sokolí kameň, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1243. Ide o pozostatky valov stredovekého strážneho hrádku, ktorý zanikol v 15. storočí.

Dnes sú z hradu badateľné iba nepatrné zvyšky murív. Na úpätí Sokoliej skaly na jej južnej strane sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne.

Čo je zaujímavé na Zbojníckej jaskyni?

Vstup do jaskyne je asi 7 metrov široký a 10 metrov vysoký. Za vchodom pokračuje asi 20 metrov vysoký a rozľahlý priestor.

Vstupná časť končí závalom. Dĺžka vstupnej časti jaskyne je okolo 40 metrov.

Čo je k videniu na maďarskej strane?

Na maďarskej strane planiny sa nachádza významná stredoveká pamiatka zrúcanina hradu Szádvár.

Zrúcanina hradu leží v blízkosti hranice Maďarska so Slovenskom neďaleko obce Hrušov v katastri maďarskej obce Szögliget na vrchu vo výške 460 m.

Bol postavený v 13. storočí ako kráľovský hrad. Po potlačení Thökölyho povstania sa cisársky dvor vo Viedni rozhodol v roku 1686 hrad zbúrať a odvtedy hrad pustol.

Turistickým lákadlom na maďarskej strane je aj zaniknutá obec Derenk (Drienky).

Ako sa dostať na planinu Dolný vrch?

Na planinu vedie zelená turistická trasa z obce Hrušov, ktorá pokračuje na maďarskej strane až ku hradu Szádvár a následne až do obce Szögliget.

Druhou je žltá turistická trasa z obce Silická Jablonica, ktorá vedie blízko Sokoliej skaly (450 m.n.m.) a odtiaľ do obce Silica.

Povesť o Večnej strážkyni Dolného vrchu

Dávno predtým, než na planinu Dolný vrch vkročila noha prvého Kelta, patril tento kraj prastarej rodovej občine. Ľudia tu žili v prísnom súlade s prírodou, pôda patrila celému rodu a všetci pracovali pre spoločné prežitie. Vojny medzi kmeňmi však boli kruté.

Náčelníci vtedy držali nešťastných zajatcov ako otrokov, odsudzujúc ich na ťažkú prácu v hlbokých lesoch.

Medzi týmito ľuďmi žila hrdá a múdra žena menom Alda. Keď jej kmeň prepadli krutí nájazdníci, Alda odmietla prezradiť skryté zásoby rodu a radšej utiekla do najtemnejších hlbín krasových lesov.

Na samotnom okraji Obrovskej priepasti ju však nepriatelia obkľúčili. Náčelník jej dal na výber: buď zomrie, alebo prezradí svoj rod. Alda radšej pozrela k nebesiam a poprosila samotných duchov zeme o záchranu. V tom momente sa skaly zatriasli a pradávna sila lesa jej ponúkla možnosť ostane večne žiť ako strážkyňa lesa.

Alda bez váhania súhlasila.

Od tých čias blúdi pomedzi prastarej stromy tajuplná bytosť, duch utkaný z lesnej hmly a mesačného svitu.

Alda sa stala večnou strážkyňou, ktorá v lese vidí do srdca každého pútnika. Pomáha len dobrým ľuďom a unaveným pocestným – ukáže im skryté pramene vody, bezpečne ich vyvedie zo strmých svahov alebo ich schová pred búrkou v Zbojníckej jaskyni.

Beda však tým, ktorí prichádzajú so zlým úmyslom.

Ľudí s čiernym svedomím táto žena nekompromisne trestá. Zakryje chodníky hustou hmlou, pomotá im zmysly a nechá ich zablúdiť v labyrinte škrapových polí a závrtov, až kým v strachu neoľutujú svoje činy. Ak sa teda niekedy ocitnete na Dolnom vrchu a zacítite náhly závan chladného vetra, vedzte, že vás práve sleduje zrak prastarej strážkyne.

Povesť o Prízraku zo Zbojníckej jaskyne

Keď v 17. storočí utíchlo Betlenovo povstanie, Slovenský kras sa stal útočiskom pre mužov, ktorí nepoznali nič iné len boj. Skupina bývalých žoldnierov, vedená kapitánom Gregorom, si pod rozpadajúcimi sa ruinami Hradu Sokolí kameň zriadila svoje hniezdo.

V hlbokej Zbojníckej jaskyni, priamo pod rozstrieľanými múrmi niekdajšej pevnosti, ukrývali zlato ulúpené na starých kupeckých cestách a nebáli sa ani stoličných drábov, ani zbrojnošov z okolitých panstiev.

Jednej búrlivej noci, keď sa zbojníci hádali o korisť medzi zvyškami hradných valov, sa z útrob skaly vyvalil chladný modrastý dym.

Zhmotnil sa v ňom jaskynný duch – priesvitný strážca v rozpadnutej zbroji, ktorého oči horeli ako žeravé uhlíky. Bol to prastarý hradný kapitán, ktorý kedysi prisahal, že Sokoliu skalu a jej hradby neopustí ani po smrti. Gregor na prízrak tasil svoj široký meč, no čepeľ preťala len prázdny vzduch nad kamennou priepasťou.

Duch sa nedotkol ich tiel, ale ich svedomia, a navždy ich pripútal k mlčanlivým ruinám. Hovorí sa, že pod skalou dodnes vyviera Sokolia vyvieračka, ktorá nie je ničím iným, než slzami prekliatych vojakov, ktorých duch podzemia uväznil v skalách navždy.

Miestni dodnes veria, že kto vstúpi medzi osamelé kamenné múry s chamtivosťou v srdci, započuje v ozvene štrkot starých mincí a Gregorovo zúfalé vzlykanie nesúce sa dolinou.

Objavte tajomstvo Dolného vrchu

Planina Dolný vrch je fascinujúcim dôkazom toho, že najkrajšie príbehy píše samotná príroda a história. Či už sa vydáte preskúmať tajuplné hlbiny Obrovskej priepasti, alebo sa prejdete pomedzi múry hradu Szádvár, toto cezhraničné územie si vás podmaní. Zbaľte si batoh, prekročte hranice všedných dní a objavte skryté klenoty Slovenského krasu na vlastné oči. Toto jedinečné krasové dobrodružstvo totiž čaká práve na vás.