Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Planiny a horské lúky

Všeobecné informácie

Planina Dolný vrch je husto zalesnenou planinou Slovenského krasu, ktorá je plochá a prevažne mierne uklonená k juhu.

dolny
Planina Dolný vrch

Rozprestiera sa na ploche približne 21 km².

V zmysle geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Planina Dolný vrch

Na západe je planiná spojená so Silickou planinou nad dolinou Sokolieho potoka, zo severu je ohraničená od Trunianskej kotliny strmými severnými svahmi s prevýšením vyše 200 až 250 metrov a na východe hraničí s vápencovým ložiskom kameňolomu Hosťovce.

sokolia
Sokolia skala (450 m n.m.)

Severná stráň je rozčlenená svahovými žľabmi.

Planina Dolný vrch (maď. Alsó Hégy) je rozdelená štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

Územie na slovenskej strane (severná časť územia) je súčasťou Slovenského krasu, na maďarskej strane (južná časť územia) patrí pod národný park Aggteleki Némzeti Park.

Na slovenskej strane je pokrytá listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko malých lúk.

obrovská
Obrovská priepasť

Planina je tvorená svetlými triasovými vápencami.

Nachádza sa tu množstvo krasových javov – škrapy, škrapové polia, krasové dutiny, závrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.

Najvyšším vrchom planiny je zalesnený Pavlovský vrch (611 m n.m.).

Celkovo je na planine zdokumentovaných vyše 100 priepastí, z toho okolo 80 sa nachádza na slovenskej strane.

Najhlbšou priepasťami na Slovenskej strane sú priepasť Hlinoš (105 m) a Obrovská priepasť (100 m).

Na maďarskej stane je to priepasť Vecsem-buki zsomboly (246 m).

Obrovská priepasť je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m.

zbojnicka
Zbojnícka jaskyňa

Steny sú pokryté sintrovou výzdobou hlavne v bočnom dóme „Galéria“.

Na západnej strane planiny a na hranici so Silickou planinou sa nachádza PR Sokolia skala s výhľadovým a výrazným skalným útvar nazývaným Sokolia skala (450 m.n.m.).

Na Sokoliej skale (450 m.n.m.) sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradku  Sokolí kameň, ktorý sa prvý krát spomína v roku 1243.

Ide o pozostatky valov stredovekého strážneho hrádku.

Hrádok Sokolí kameň

V 15 storočí hrad zanikol.

Dnes sú z hradu badateľné iba nepatrné zvyšky murív.

Na úpätí Sokoliej skaly na jej severnej strane sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne.

Vstup do jaskyne je asi 7 metrov široký a 10 metrov vysoký.

Za vchodom pokračuje asi 20 metrov vysoký a rozľahlý priestor.

Vstupná časť končí závalom.

Dĺžka vstupnej časti jaskyne je okolo 40 metrov.

szadvar
Szádvár

Na maďarskej strane planiny sa nachádza významná stredoveká pamiatka zrcanina hradu Szádvár.

Zrúcanina hradu leží v blízkosti hranice Maďarska so Slovenskom neďaleko obce Hrušov  v katastri maďarskej obce Szögliget na vrchu vo výške 460 m.

Bol postavený v 13.storočí ako kráľovský hrad.

Po potlačení Thökölyho povstania sa cisársky dvor vo Viedni rozhodol v roku 1686 hrad zbúrať a odvtedy hrad pustol.

Ako sa dostať na planinu Dolný vrch

Na planinu vedie zelená turistická trasa z obce Hrušov, ktorá pokračuje na maďarskej strane až ku hradu Szádvár a následne až do obce Szögliget.

Druhou je žltá turistická trasa z obce Silická Jablonica, ktorá vedie blízko Sokoliej skaly (450 m.n.m.) a odtiaľ do obce Silica.

Fotogaléria

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.