Sokolia skala (450 m n.m.) - NP Slovenský kras

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Odhaľte tajomstvá Zbojníckej skaly v Slovenskom krase

Sokolia skala, mohutný 450 metrov vysoký vápencový útvar v Národnom parku Slovenský kras, ukrýva viac než len panoramatické výhľady na planiny a obec Silická Jablonica. Táto dramatická stena, klesajúca kolmo do doliny, je domovom prísnej prírodnej rezervácie a legendami opradeného krasového prameňa s otvorom do Zbojníckej jaskyne. Dobrodruhov sem lákajú nielen prírodné krásy, ale aj hmatateľné stopy histórie v podobe vzácneho archeologického náleziska a pozostatkov zaniknutého stredovekého strážneho hrádku z 15. storočia.

Kde presne sa nachádza fascinujúca Sokolia skala?

Sokolia skala (450 m n.m.) je výrazný skalný útvar, ktorý je súčasťou rozsiahleho lesného komplexu. Nájdete ju v závere doliny Sokolieho potoka, kde tvorí hranicu medzi Silickou planinou a planinou Dolný vrch v Národnom parku Slovenský kras.

Na území ktorej obce leží tento mohutný prírodný úkaz a aký je jej lokálny názov?

Tento skalný monument sa nachádza v katastrálnom území obce Silická Jablonica, v okrese Rožňava, ktorý patrí do Košického kraja. Miestni obyvatelia nazývajú Sokoliu skalu aj ako Zbojnícka skala.

Čo robí stenu Sokoliej skaly takou jedinečnou a aké výhľady ponúka?

Stena mohutnej vápencovej Sokoliej skaly klesá takmer kolmo do doliny Sokolieho potoka, čo vytvára dramatickú scenériu. Z jej vrcholu sa návštevníkom naskytá pekný výhľad na obec Silická Jablonica, na dolinu Sokolieho potoka, na planinu Dolný vrch a tiež na Silickú planinu.

Aké významné prírodné a historické zaujímavosti nájdeme priamo pri Sokoliej skale?

Priamo na tomto mieste bola v roku 1981 vyhlásená rovnomenná prírodná rezervácia s rozlohou 11,69 ha. Pod mohutnou Sokoliou skalou, na jej úpätí (v nadmorskej výške približne $350$ m n. m.), vyviera krasový prameň nazývaný Sokolia vyvieračka. Tento výtok krasových vôd na zemský povrch sa po zhruba $400$ metroch vlieva do rieky Turňa. Navyše, v blízkosti a na severnej strane mohutnej steny Sokoliej skaly sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne.

Aký je historický význam miesta a aké stopy minulosti tu objavíme?

Na Sokolej skale sa nachádza vzácne archeologické nálezisko a tiež pozostatky hradu nazývaného Sokolí kameň. Ide konkrétne o zvyšky valov stredovekého strážneho hrádku, ktorý bol miestnym obyvateľstvom v minulosti nazývaný aj ako Zbojnícky hrad. Tento hrádok zanikol koncom $15$ . storočia.

Ako sa dostať na Sokoliu skalu a aké pravidlá je potrebné dodržiavať?

Dobrým východiskom pre turistiku k Sokolej skale sú obce Silická Jablonica a Silica. Je dôležité vedieť, že na tomto území platí piaty stupeň ochrany, preto je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce. Rovnako je zakázané vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.

Aký je postup pre udelenie výnimky pre vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany?

Pre vstup do prírodnej rezervácie s piatym stupňom ochrany musíte postupovať nasledovne:

1). Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.

2.) Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov sumou 10 Eur ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur ak je žiadosť podaná právnickou osobou.

Aké legendy sa spájajú s hradom Sokolí kameň a Zbojníckou jaskyňou?

V minulosti tu v rôznych obdobiach pôsobili rôzne skupiny zbojníkov. Názov „Zbojnícka jaskyňa“ nie je náhodný; slúžila totiž ako častý a bezpečný úkryt nielen pre zbojníkov, ale aj pre vojenských zbehov. Pod hradom Sokolí kameň sa nachádza práve táto Zbojnícka jaskyňa, kde podľa legendy žil bývalý vojak Rákociho armády menom László Sárkány.

Po vojne sa z neho stal obávaný zbojník, ktorý spolu so svojou družinou prepadával obyvateľov Abova a Gemera. Na únik využívali tajné chodníky. Hoci boli zbojníci krutí, často pomáhali chudobným a chránili ich pred nespravodlivými pánmi.

Napriek všetkému raz László zachránil mládenca, ktorý sa neskôr podieľal na sprisahaní proti nemu. Jaskyňa i hrad dnes pripomínajú drsnú dobu, plnú zbojníckych príbehov a odvahu ukrytú v tme.

Povesť o Prízraku zo Zbojníckej jaskyne

Keď v 17. storočí utíchlo Betlenovo povstanie, Slovenský kras sa stal útočiskom pre mužov, ktorí nepoznali nič iné len boj. Skupina bývalých žoldnierov, vedená kapitánom Gregorom, si pod rozpadajúcimi sa ruinami Hradu Sokolí kameň zriadila svoje hniezdo. V hlbokej Zbojníckej jaskyni, priamo pod rozstrieľanými múrmi niekdajšej pevnosti, ukrývali zlato ulúpené na starých kupeckých cestách a nebáli sa ani stoličných drábov, ani zbrojnošov z okolitých panstiev.

Jednej búrlivej noci, keď sa zbojníci hádali o korisť medzi zvyškami hradných valov, sa z útrob skaly vyvalil chladný modrastý dym. Zhmotnil sa v ňom jaskynný duch – priesvitný strážca v rozpadnutej zbroji, ktorého oči horeli ako žeravé uhlíky. Bol to prastarý hradný kapitán, ktorý kedysi prisahal, že Sokoliu skalu a jej hradby neopustí ani po smrti. Gregor na prízrak tasil svoj široký meč, no čepeľ preťala len prázdny vzduch nad kamennou priepasťou.

Duch sa nedotkol ich tiel, ale ich svedomia, a navždy ich pripútal k mlčanlivým ruinám. Hovorí sa, že pod skalou dodnes vyviera Sokolia vyvieračka, ktorá nie je ničím iným, než slzami prekliatych vojakov, ktorých duch podzemia uväznil v skalách navždy. Miestni dodnes veria, že kto vstúpi medzi osamelé kamenné múry s chamtivosťou v srdci, započuje v ozvene štrkot starých mincí a Gregorovo zúfalé vzlykanie nesúce sa dolinou.