NP Slovenský kras

Turistický informačný portál KETURIST

Husitský kostol v Lúčke – zrúcanina


Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Náboženské pamiatky v prírode

Podkategória: Hrady, hradiská a zrúcaniny

Súradnice GPS:
N 48°38.221′ E 020°43.319′

Všeobecné informácie

Husitský kostol je voľne prístupná a stredoveká pamiatka, ktorá sa nachádza nad obcou Lúčka asi 16 km od mesta Rožňava.

Husitský kostol v Lúčke

Leží na malom vršku, ktorý sa nachádza severným smerom od spomínanej obce a v doline Čremošná.

Spomínaná dolina oddeľuje krajinný celok Slovenský kras (planina Horný vrch) od horského krajinného celku Volovské vrchy (podcelok Pipítka).

Husitský kostol v Lúčke – zrúcanina , Autor fotografie: Mgr. Anton Medvec

Zrúcanina stredovekého kostolíka je najvyššie položeným objektom v obci.

Kostol bol postavený v druhej polovici 13. storočia v gemerskom ranogotickom slohu a bol zasvätený Narodeniu Panny Márie.

Pohľad na kostolík z obce Lúčka

Kamenný jednoloďový kostolík s pozdĺžnou loďou, kvadratickým presbytériom, s ohradným múrom a s vežou dal pravdepodobne postaviť Detrich Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (*1213 _ +1275) z rodu Ákošovcov (Ákošovcov – Bebekovcov).

Prvá písomná zmienka je z roku 1406 ako príslušenstvo turnianskeho hradného panstva, ktoré kráľ Žigmund daroval Pavlovi Bešeňovi (maď. Besenyő Pál).

okolie je udržiavané pasením oviec, bez nutnosti celoplošného kosenia

Po Pavlovej smrti v roku 1436 získal majetok Štefan Šafár z Branča (maď. Berencsi Sáfár István).

V roku 1440 získala naspäť majetky aj s kostolíkom známa gemerská zemepánska rodina Bebekovcov.

Pohľad na kostolík z lúky nad ním

Konkrétne ich dostáva Imrich Bebek (maď. Imre Bebek, pelsőci).

Po Bebekovej smrti v roku 1448 sa majetok dostal do rúk regenta Uhorska Jána Huňadyho (*1400 _ +1456).

Husitský kostolik nad obcou Lúčka

V polovici 15. storočia bol kostolík obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa a bratrickým vojskom pozostávajúcich z časti aj z bývalých husitskích bojovníkov.

Na základe tejto udalosti  dostal kostolík pomenovanie a prívlastok ako „husitský kostol“.

Ako prvý sa v roku 1451 kostolíka zmocnili vojská Jána Jiskru z Brandýsa (*1400 _ +1469).

Po odchode Jána Jiskru z Uhorska začiatkom roku 1453 prešla väčšia časť jeho vojsk otvorene na stranu bratríkov.

Hlavným hajtmanom  bratríkov na celom území Gemera tu bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa.

Bratríci tu počas svojho pôsobenia postavili ku kostolíku novú pozorovaciu vežu so strieľňami a kostol obohnali kamenným obranným múrom.

Využili vynikajúcu strategickú polohu kostola a prispôsobili si ho na spôsob malej pevnosti.

Zo strategického hľadiska úlohou tohoto strážneho kostolíka bola kontrola jednej z ciest spájajúcej Rožňavskú kotlinu s Turnianskou kotlinou.

Práve táto cesta prechádza z Rožňavskej kotliny cez dolinu Čremošná, následne prechádza Baksovou dolinou a cez Zádielsku dolinu vyustí do Turnianskej kotliny.

Druhá možná cesta prechádza cez obce Slavec a Silica, následne cez dolinu Sokolieho potoka vyustí do Turnianskej kotliny.

Cesta cez Jablonovské sedlo bola postavená projektantom a staviteľom Kristianom Raisom až 19. storočí.

Veža kostolíka bola pôvodne dvojpodlažná s 3 oknami na poschodí a 3 strieľňami na prízemí.

Na prelome 16. a 17. storočia slúžila veža ako zvonica.

Veža je najzachovalejšou časťou komplexu kostolíka.

Z rúk bratríkov ho vydobyl kapitán vojsk kráľa Mateja Korvína (*1443 _ +1490) Šebastian Rozgóni z Rozhanoviec pri Košiciach (Sebastian de Rozgony) v roku 1460.

Ešte začiatkom 20. storočia sa v kostole slúžili omše.

Počas 1. svetovej vojny kostolík čiastočne vyhorel a žiaľ už nebol obnovený.

Obyvatelia obce si postavili nový kostol priamo v obci v rokoch 1926-27.

Miestni obyvatelia začali kostolík a pevnostný múr rozoberať na stavebný materiál.

Počas  druhej svetovej vojny v roku 1945 bol kostol značne poškodený, keď tu počas prechodu frontu zaujali obrannú pozíciu nemecký vojaci.

Kostolík dostal priamy zásah od sovietskej tanku čo spečatilo jeho osud.

Jeho čiastočná rekonštrukcia a zakonzervovanie bola spravená koncom 70.rokoch 20. storočia.

Začiatkom osemdesiatych rokoch bol kostolík vyhlásený za kultúrnu pamiatku a od roku 1992 je súčasťou vidieckej pamiatkovej zóny obce.

Dodnes sa z historického objektu zachovalo iba obvodové murivo kostola a značne znížený obranný múr s vežou.

Strážna veža bola zrekonštruovaná a nanovo zastrešená.

Loď kostola je dlhá 11 m a široká  9,5 m, presbytérium má dĺžku 6 m a šírku 7 m.

Hrúbka pevnostného múru je približne približne 110-120 cm a hrúbka múrov kostolíka je priblížne 100-110 cm.

V súčasnosti sa na tomto mieste vždy začiatkom júla na výročie upálenia Jana Husa konajú ekumenické bohoslužby aj koncerty vážnej hudby, ktoré organizuje Český spolok v Košiciach.

Ako sa dostať ku kostolíku

Do obce Lúčka sa dostanete odbočkou z obce Lipovník, ktorá sa nachádza na ceste I. triedy č. 16 medzi mestami Košice a Rožňava.

Cesta I. triedy 16 (I/16) je cesta I. triedy vedúca v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Cesta vznikla rozdelením (dnes už zaniknutej) cesty I/50 na tri samostatné cesty.

Na hornom konci obce Lúčka sa nachádza vybetónovaný chodník a schody, ktoré Vás zavedú až na miestny cintorín.

Husitský kostolík sa nachádza za týmto cintorínom..

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Videá

Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?

Odpoveď:

V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I


Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)

Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.

V prípade technických problémov:
jazykovaporadna@smeonline.sk

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I

Translate » Prekladač