Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami
Podkategória: Náboženské pamiatky v prírodePodkategória: Hrady, hradiská a zrúcaniny

Čo je to Husitský kostol a kde ho nájdem?
Husitský kostol je voľne prístupná stredoveká zrúcanina, ktorá sa týči na malom vršku severným smerom nad obcou Lúčka, približne 16 km od mesta Rožňava. Táto výnimočná pamiatka leží v doline Čremošná, ktorá oddeľuje Slovenský kras (konkrétne planinu Horný vrch) od horského celku Volovské vrchy (podcelok Pipítka).
Zrúcanina stredovekého kostolíka je najvyššie položeným objektom v obci a ponúka nádherný výhľad do okolia.
Aká je história tohto stredovekého kostola?
Kostol bol postavený v druhej polovici 13. storočia v gemerskom ranogotickom slohu a bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Ide o kamenný jednoloďový kostolík s pozdĺžnou loďou, kvadratickým presbytériom, ohradeným múrom a vežou.
Pravdepodobne ho dal postaviť Detrich Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (*1213 _ +1275) z významného rodu Ákošovcov (Bebekovcov).
Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1406, kedy bol súčasťou turnianskeho hradného panstva, ktoré kráľ Žigmund daroval Pavlovi Bešeňovi (maď. Besenyő Pál). Po Pavlovej smrti v roku 1436 získal majetok Štefan Šafár z Branča (maď. Berencsi Sáfár István).
V roku 1440 získala naspäť majetky aj s kostolíkom známa gemerská zemepanská rodina Bebekovcov. Konkrétne ich dostáva Imrich Bebek (maď. Imre Bebek, pelsőci). Po Bebekovej smrti v roku 1448 sa majetok dostal do rúk regenta Uhorska Jána Huňadyho (*1400 _ +1456).
Prečo sa volá práve „Husitský kostol“?
Názov „husitský“ kostol získal podľa významnej historickej udalosti. V polovici 15. storočia bol kostolík obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa a bratríckym vojskom, ktoré pozostávalo aj z bývalých husitských bojovníkov. Na základe tejto udalosti dostal kostolík svoj prívlastok.
Ako prvý sa ho v roku 1451 zmocnili práve vojská Jána Jiskru z Brandýsa (*1400 _ +1469). Po odchode Jána Jiskru z Uhorska začiatkom roku 1453 prešla väčšia časť jeho vojsk otvorene na stranu bratríkov.
Ako kostol využili bratríci a akú mal strategickú úlohu?
Hlavným hajtmanom bratríkov na celom území Gemera bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa. Bratríci výnimočne využili strategickú polohu kostola. Počas svojho pôsobenia postavili ku kostolíku novú pozorovaciu vežu so strieľňami a kostol obohnali kamenným obranným múrom.
Prispôsobili si ho na spôsob malej pevnosti. Zo strategického hľadiska úlohou tohto strážneho kostolíka bola kontrola jednej z ciest spájajúcej Rožňavskú kotlinu s Turnianskou kotlinou.
Práve táto cesta prechádza z Rožňavskej kotliny cez dolinu Čremošná, následne prechádza Baksovou dolinou a cez Zádielsku dolinu vyústi do Turnianskej kotliny. Druhá možná cesta prechádza cez obce Slavec a Silica, následne cez dolinu Sokolieho potoka vyústi do Turnianskej kotliny. Cesta cez Jablonovské sedlo bola postavená až v 19. storočí.
Ako pokračovali jeho osudy po ére bratríkov?
Z rúk bratríkov kostol vydobyl v roku 1460 kapitán vojsk kráľa Mateja Korvína (*1443 _ +1490) Šebastian Rozgóni z Rozhanoviec pri Košiciach (Sebastian de Rozgony).
Ešte začiatkom 20. storočia sa v kostole slúžili omše. Jeho úpadok začal počas 1. svetovej vojny, kedy kostol čiastočne vyhorel a žiaľ už nebol obnovený. Obyvatelia obce si následne postavili nový kostol priamo v obci v rokoch 1926-27.
Miestni obyvatelia začali kostolík a pevnostný múr rozoberať na stavebný materiál.
Ako bol kostol poškodený počas 20. storočia?
Počas druhej svetovej vojny v roku 1945 bol kostol značne poškodený, keď tu počas prechodu frontu zaujali obrannú pozíciu nemeckí vojaci. Kostolík dostal priamy zásah od sovietskeho tanku, čo definitívne spečatilo jeho osud.
Jeho čiastočná rekonštrukcia a zakonzervovanie prebehli koncom 70. rokov 20. storočia.
Ako je kostol chránený dnes a čo sa z neho zachovalo?
Začiatkom osemdesiatych rokov bol kostolík vyhlásený za kultúrnu pamiatku a od roku 1992 je súčasťou vidieckej pamiatkovej zóny obce Lúčka.
Dodnes sa z pôvodného historického objektu zachovalo iba obvodové murivo kostola a značne znížený obranný múr s vežou. Strážna veža, ktorá je najzachovalejšou časťou komplexu, bola zrekonštruovaná a nanovo zastrešená.
Aká je architektonická štruktúra kostola?
Veža kostolíka bola pôvodne dvojpodlažná s 3 oknami na poschodí a 3 strieľňami na prízemí. Na prelome 16. a 17. storočia slúžila veža ako zvonica.
Loď kostola je dlhá 11 m a široká 9,5 m, presbytérium má dĺžku 6 m a šírku 7 m. Hrúbka pevnostného múru je približne 110-120 cm a hrúbka múrov kostolíka je približne 100-110 cm.
Aké podujatia sa tu dnes konajú?
V súčasnosti sa na tomto historickom mieste vždy začiatkom júla na výročie upálenia Jana Husa konajú ekumenické bohoslužby aj koncerty vážnej hudby, ktoré organizuje Český spolok v Košiciach.
Ako sa dostanem k Husitskému kostolu?
Do obce Lúčka sa dostanete odbočkou z obce Lipovník, ktorá sa nachádza na ceste I. triedy č. 16 medzi mestami Košice a Rožňava. Cesta I. triedy 16 (I/16) je cesta I. triedy vedúca v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice.
Na hornom konci obce Lúčka sa nachádza vybetónovaný chodník a schody, ktoré vás zavedú až na miestny cintorín. Husitský kostolík sa nachádza priamo za týmto cintorínom.
Fotogaléria
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Videá
Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?
Odpoveď :
V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I
Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)
Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.
V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I























