Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Ostané prírodné zaujímavosti
Tam, kde zem ukrýva brány do hlbín
Predstavte si krajinu bez ľudí, kde zem pod vašimi nohami doslova dýcha cez 800 tajomných závrtov. Na divokej Plešiveckej planine objavíte obrovské prírodné lieviky a skryté priepasti, ktoré po stáročia hĺbi dažďová voda. Vydajte sa po značených trasách do nedotknutej rezervácie, kde na vás čaká monumentálny Hmlistý závrt aj dychberúce výhľady. Odhaľte fascinujúce tajomstvá slovenského krasu a zažite turistiku v jej najčistejšej podobe.
Čo sú vlastne krasové závrty a prečo sú pre Plešiveckú planinu tak typické?
Krasové závrty na Plešiveckej planine sú jej najcharakteristickejším a najpočetnejším javom, ktorý turistom odhaľuje tajomstvá slovenského krasu. Plešivecká planina, vyvýšená náhorná plošina s prevýšením približne 400 metrov. Táto oblasť je mimoriadne bohatá na povrchové aj podzemné krasové javy. Na celej planine ich bolo napočítaných vyše 800.
Charakteristickým znakom tejto náhornej plošiny sú aj jej veľmi strmé okraje. Nadmorská výška planiny sa pohybuje v rozmedzí od 851 metrov na severe až po približne 550 metrov na juhu. Planina je v súčasnosti bez trvalého ľudského osídlenia, čo významne prispieva k jej statusu cennej prírodnej rezervácie.
Krasový závrt je v podstate špecifická krasová jama alebo depresia (zníženina), ktorá vznikla pôsobením sústredeného priesaku zrážkovej vody do podzemia.
Ako vyzerá typický krasový závrt a aké rozmery môže dosahovať?
Závrt je jedným z najtypickejších povrchových krasových tvarov. Najčastejšie máva kruhový alebo oválny pôdorys, pričom táto depresia môže mať aj pretiahnutý tvar. Mnohé závrty však majú aj nepravidelný pôdorys, a to lievikovitý, valcovitý alebo miskovitý tvar.
Tieto depresie dosahujú priemery od len niekoľkých metrov až do jedného kilometra. Hĺbka sa pohybuje od jedného metra, avšak existujú aj hlboké závrty, ktoré presahujú hĺbku 100 metrov. Avšak väčšina krasových závrtov na Plešiveckej planine má priemer menší ako 100 metrov a hĺbku pod 20 metrov.
Kde na Plešiveckej planine nájdem najviac a kde najmenej krasových závrtov a aké sú možnosti turistiky?
Krasové závrty na Plešiveckej planine nie sú rozmiestnené rovnomerne. Najmenej závrtov sa nachádza v severnej časti Plešiveckej planiny, zatiaľ čo ich najväčší počet leží v južnej časti.
Pre turistov je planina prístupná vďaka piatim značeným turistickým chodníkom, ktoré sem vedú z rôznych okolitých obcí. Severná časť planiny je prevažne otvorená, lúčna, a preto ponúka návštevníkom rozsiahle a nádherné výhľady na okolie. Oproti tomu južná časť je síce prevažne zalesnená, ale je mimoriadne bohatá na jaskyne a priepasti, ktoré sú súčasťou podzemných krasových javov.
Najväčšiu hustotu krasových závrtov objavíte v širšom okolí gombaseckého zlomu, severne od Lipového hrebeňa.
Ktorý krasový závrt je najväčší a aké tajomstvá ukrývajú ich dna?
Najväčší z nich, známy ako Hmlistý závrt, leží v blízkosti Lastovičej diery a je mimoriadne impozantný: dosahuje rozmery 350 x 250 metrov pri hĺbke 50 metrov. Navyše, množstvo krasových závrtov na Plešiveckej planine má na svojom dne skryté otvory priepastí, ktorými do podzemia preteká dažďová voda, čím sa neustále podieľajú na tvorbe a vývoji tohto jedinečného krasového územia.
Ako sa dostať na Plešiveckú planinu?
Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí Plešivec (modrá), Slavec (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).
Objavte ticho, ktoré rozpráva príbehy
Plešivecká planina nie je len o číslach a geológii, je to miesto, kde sa pod vašimi nohami zastavil čas. Či už vás láka mystická atmosféra zbojníckych legiend, alebo chcete na vlastné oči vidieť monumentálnu silu prírody v podobe obrovských závrtov, táto planina vám ponúkne pokoj, aký v iných horách nenájdete. Príďte si vychutnať divočinu bez davov, prejdite sa po okraji hlbokých prepadlísk a odhaľte tajomstvo, ktoré si slovenské podzemie stráži už tisícročia. Vaša expedícia do srdca krasu začína práve tu!
Povesť o zbojníckej chodbe pod planinou
Keď bola Plešivecká planina ešte pustejšia než dnes a vietor sa cez vápencové bralá predieral ako cez praskliny starej hory, ľudia si večer radšej zavreli dvere, než by sa zbytočne pozerali smerom k jaskyniam. Hovorilo sa, že kto sa na planinu vybral po zotmení, ten sa už nevrátil rovnakou cestou. Niekto sa vraj stratil v hlbokom závrte, inému sa pred očami otvorila puklina v skale, z ktorej vychádzal ľadový dych zeme.
Najstarší ľudia z okolitých dedín rozprávali o zbojníkoch, ktorí si pod planinou vybudovali úkryt, aký nemal široko-ďaleko páru. Nebola to len obyčajná skrýša. Podzemná chodba vraj viedla od nenápadného jaskynného otvoru až k starému dubu na úpätí planiny. Odtiaľ sa tiahla ešte hlbšie do miest, ktoré neboli zaznačené na žiadnej mape. Zbojníci tam ukrývali korisť, sudy vína aj zbrane, ale najmä tam hľadali bezpečie pred zákonom i pomstou.
Vodcom tejto družiny bol muž, ktorého volali Juraj Čierny. Nebol to obyčajný lotor. Hovorilo sa, že vedel čítať v kameni a z každej praskliny na skale vycítil, či sa k planine blíži človek alebo len zver. Raz vraj objavil úzky otvor ukrytý v hustých krovinách pri jednom závrte. Keď doň spustil fakľu, nevidel dno, počul len, ako z hlbiny odpovedá ozvena vody. Juraj tam zostúpil po lane a našiel sieň takú obrovskú, že by sa do nej zmestil celý voz s koňmi. V jej strede stála studňa a okolo nej mizli v tme staré chodby ako cesty do iného sveta.
Zbojníci si z toho miesta spravili tajný tábor. Keď sa vrátili z lúpeže, zavesili lup na skalné výčnelky a oddychovali pri ohni, ktorého dym stúpal do puklín a strácal sa nevedno kam. Ľudia z doliny však neraz v noci počuli z planiny zvuk kovu, tlmený smiech a občas aj hvizd, ktorý sa odrážal od skál ako signál medzi duchmi.
Najväčšiu povesť získal skrytý vstup pod mohutným balvanom. Ten sa vraj otvoril iba vtedy, keď nad planinou stúpala hustá hmla a mesiac svietil ako strieborný znak na čiernom plášti. Kto poznal správne slová, mohol kameň odsunúť. No kto ich nepoznal, tomu sa skala ani nepohla, akoby bola prirastená k samotným koreňom zeme. Takto si zbojníci chránili svoje poklady.
Jednej zimnej noci sa však stalo niečo nečakané. Juraj Čierny sa dlho nevracal z výpravy, a tak sa ho zbojníci vybrali hľadať do najhlbšieho závrtu. Našli tam len jeho plášť a vedľa neho stopu v blate, ktorá neviedla von, ale priamo do skalnej steny. Keď k nej priložili fakľu, skala sa zablysla a odkryla nový otvor, ktorý tam predtým nikdy nebol. Vychádzal z neho taký chlad, že zbojníkom okamžite zhasli všetky svetlá.
Od tých čias sa medzi ľuďmi vraví, že Juraj neodišiel zomrieť, ale zostal strážiť chodby pod planinou. Niektorí tvrdia, že sa stal pánom podzemia, iní zasa, že ho pohltila samotná hora za to, že si privlastnil jej tajomstvá. Preto sa vraj dodnes v niektorých jaskyniach ozýva tlmený krok, akoby niekto v hlbinách obchádzal svoje revíry a dával pozor, aby sa skrytý vstup neotvoril predčasne.
A keď sa nad Plešiveckou planinou zvečerí a vietor prebehne cez závrt ako cez dutú kosť, starí pastieri varujú: „Nechoďte tam, kde sa zem sama otvára. Pod planinou nie sú len jaskyne. Sú tam cesty, ktoré si pamätajú zbojníkov aj miesta, z ktorých sa človek už nemusí vrátiť.“
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto
Prírodné zaujímavosti na planine
Ubytovanie, stravovanie a služby
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
