Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Ostané prírodné zaujímavosti
Všeobecné informácie
Potok Štítnik a riečka Slaná ohraničujú v západnej časti Slovenského krasu asi 400 metrovú vyvýšenú náhornú planinu bohatú na povrchové i podzemné krasové javy.
Najviac charakteristickým javom na Plešiveckej planine sú závrty, ktorých tu napočítali cez 800.
Závrt je vlastne krasová jama a depresia, ktorá vznikla sústredeným priesakom zrážkových vôd do podzemia.
Depresia má najčastejšie kruhový, oválny alebo pretiahnutý tvar.
Závrty však môžu mať aj nepravidelný pôdorys a to lievikovitý, valcovitý alebo miskovitý tvar.
Závrt je jedným z najtypickejších povrchových krasových tvarov.
Ide najčastejšie o depresie (zníženiny) dosahujúce priemere od niekoľkých metrov do jedného kilometra a hĺbke od jedného metra až po hlboké závrty hlbšie ako 100 metrov.
Najmenej závrtov sa nachádza v severnej časti Plešiveckej planiny a najviac ich leží v južnej časti.
Najväčší závrt tzv. Hmlistý závrt leží pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 m pri hĺbke 50 m.
Množstvo závrtov na Plešiveckej planine má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda.
Najväčšia hustota závrtov sa nachádza v šíršiom okolí gombaseckého zlomu severne od Lipového hrebeňa.
Väčšina závrtov má priemer pod 100 m a hĺbku menšiu ako 20 m.
Závrty mávajú kruhový alebo oválny pôdorys.
Ako sa dostať na Plešiveckú planinu
Na planinu vedú turistické značkované trasy z obcí Plešivec (modrá), Slavec (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto
Prírodné zaujímavosti na planine
Ubytovanie, stravovanie a služby
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
