PR Gerlašské skaly

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Gerlašské skaly: Čo všetko skrýva táto prírodná rezervácia?

Gerlašské skaly predstavujú bizarný geomorfologický skalný útvar so skalnými stenami, terasami a sutinami, obklopený bukovým lesom a pasienkami. Prírodná rezervácia Gerlašské skaly bola vyhlásená v roku 1981 a novelizovaná v roku 2003 o rozlohe 21,7 ha. Zaberajú severné svahy Plešiveckej planiny. Prírodná rezervácia (PR) Gerlašské skaly sa nachádzajú v pohorí Slovenského krasu, na severných svahoch Plešiveckej planiny. Leží pri obci Rožňavské Bystré, približne 7 km západne od mesta Rožňava, v okrese Rožňava, Košický kraj. Tento chránený územný celok je známy svojimi skalnými útvarmi, jaskyňami, a vyhliadkovou skalou Gerlašská skala vo výške asi 752 m n.m., z ktorej je možné vidieť výhľady smerom na sever až na Vysoké Tatry za priaznivého počasia.

Aké výhľady ponúkajú Gerlašské skaly?

Súčasťou prírodnej rezervácie je aj výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala (752 m n.m.).

Prečo bola vyhlásená prírodná rezervácia Gerlašské skaly?

Prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu esteticky pôsobivých skalných útvarov a jaskýň tejto časti Plešiveckej planiny a zachovalými pôvodnými biocenózami s výskytom zriedkavých rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev.

Kam z geomorfologického hľadiska patria Gerlašské skaly a aký stupeň ochrany tu platí?

Z geomorfologického hľadiska patria do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras (podcelok Plešivecká planina). Platí tu najvyšší 5. stupeň ochrany.

Kde sa nachádza najväčšia hustota jaskýň v okolí Gerlašských skál?

Pod skalnými útvarmi Gerlašských skál sa nachádza najväčšia hustota jaskýň. Na tejto Plešiveckej planine malej ploche sa tu nachádza až 17 jaskýň.

Aká je najvýznamnejšia jaskyňa v rezervácii Gerlašské skaly?

Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod sa nachádza v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom.

Aké sú rozmery a charakteristiky jaskyne Šingliarova priepasť v Gerlašských skalách?

Jaskyňa je hlboká 605 m a súčasný známy rozsah jaskyne je viac ako 500 m. Pod vertikálnym stupňom sa nachádza Prvé jazero, ktorého dĺžka je vyše 20 m a hĺbka až 5 m. Jaskyňa je chudobná na kvaple, ale steny sú pokryté hrubou pestrofarebnou vrstvou plastického sintra. Hydrologicky jaskyňa funguje ako kaskáda troch jazier.

Čo sa nachádza nad jaskyňou Šingliarova priepasť v Gerlašských skalách?

Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne.

Aké ďalšie významné jaskyne patria do rezervácie Gerlašské skaly?

Z ďalších významných jaskýň rezervácie sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa.

Aká je vegetácia na skalných stenách a terasách Gerlašských skál?

Bohatú vegetáciu skálnych stien, terás a sutín prírodnej rezervácie charakterizuje zastúpenie teplomilných ale aj horských druhov. Vápencové steny, ktoré sú miestami tienené závojom prevažne sutinových lesov, pokrývajú porasty machovo-papraďového spoločenstva. Nachádzajú sa tu aj horské druhy kveteny, ktoré tu prenikli zo Slovenského rudohoria, prípadne Muránskej planiny. Patria k nim prilbica moldávska, zubačka žliazkatá a hrdobarka horská. Husté krovinaté spoločenstvo tu vytvárajú najmä trnky, hlohy a ruže. Zo suchomilných travinno-bylinných a krovinových porastov sa tu vyskytujú poklinec veľkokvetý, včelník rakúsky, poklinec prostredný, prvosienka holá a kavyľ pôvabný.

Ako sa dostať na Gerlašskú skalu v oblasti Gerlašské skaly?

Na Gerlašskú skalu vedú turistické značkované trasy z obce Rakovnica (zelená 2,15 hod.) a z obce Štítnik (modrá – 1,45 hod.). Dobrým východiskom okrem spomínaných obcí je aj obec Kružná po žltej turistickej trase po rázcestie Veľký vrch (721 m), odtiaľ po zelenej turistickej trase až ku rázcestníku Gerlašská skala (752 m n.m.). Celkovo sa dá táto trasa absolvovať za 1,45 hod.

Na čo si dať pozor pri návšteve Gerlašskej skaly v Gerlašských skalách?

Na Gerlašskej skale buďte opatrní, hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu!!!!!!

Aké pravidlá platia v prírodnej rezervácii Gerlašské skaly s 5. stupňom ochrany?

Keďže je tu 5. stupeň ochrany, platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!

Ako získať povolenie na vstup do rezervácie Gerlašské skaly s 5. stupňom ochrany?

Na vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany je potrebné, aby ste postupovali nasledovne:

Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sumou 10 Eur, ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur, ak je žiadosť podaná právnickou osobou.

Povesť o Hane a strážcovi Gerlašskej skaly

Nad obcou Rakovník sa od nepamäti týči Gerlašská skala. Starí ľudia rozprávali, že v jej hlbokých jaskyniach prebýva Krasomil – duch vrchu, ktorý má telo z vápenca a oči sfarbené ako mach po daždi. Nebol zlý, no bol prísny a strážil ticho planiny pred každým, kto by ho chcel narušiť.

V Rakovníku vtedy žila dievčina Hana, známa svojím prekrásnym hlasom. Keď spievala na lúkach pod skalou, aj vietor ustal, aby ju počul. Prišla však krutá zima a po nej jar, ktorá nepriniesla vlahu, ale chorobu. Hanin mladší brat ochorel tak vážne, že mu už nikto v dedine nedával nádej. Jedinou záchranou bola vzácna pramenitá voda, ktorá vyvierala hlboko v útrobách Gerlašskej skaly, v mieste, kam sa žiaden smrteľník neodvážil vstúpiť.

Láska k bratovi bola silnejšia než strach z neznáma. Hana sa vybrala k jaskyniam pod skalným bralom. Keď vstúpila do chladnej tmy, zastala pred ňou mohutná postava Krasomila.

„Čo hľadáš v mojom kráľovstve, dcéra z doliny?“ zahrmel duch a skaly sa zatriasli.

Hana padla na kolená a bez dychu vyrozprávala svoj žiaľ. „Môj pane, môj brat umiera. Prosím len o dúšok živej vody z tvojho prameňa. Vezmi si za ňu čokoľvek, čo vlastním, hoci toho nie je veľa.“

Duch hory sa na ňu dlho díval. Poznal jej pieseň, ktorú slýchal z lúk, a vedel, že jej srdce je čisté ako vápencový kryštál. „Dám ti tú vodu,“ povedal Krasomil tichšie, „ale tvoj hlas už nebude patriť ľuďom. Zostane tu so mnou, aby liečil moju samotu v chladných skalách.“

Hana bez zaváhania prikývla. V tej chvíli jej hrdlo stiahlo a z pier nevyšiel ani zvuk. Krasomil jej podal krčah s krištáľovou vodou a vyviedol ju von na svetlo.

Hana sa vrátila do Rakovníka, podala bratovi vodu a ten do rána vyzdravel. Hoci dievčina do konca života neprehovorila, jej oči žiarili pokojom. A hovorí sa, že odvtedy, keď pod Gerlašskou skalou zafúka južný vietor, z hlbín jaskýň sa ozýva tiché, ľúbezné spievanie. Je to Hanin hlas, ktorým Krasomil dodnes ďakuje za jej obetu a stráži pokoj nad celým Rakovníkom.