Ministerstvo životného prostredia a ministerstvo kultúry majú záujem o spoluprácu pri obnove jedinečnej technickej pamiatky, tzv. Serényiho cisterny v obci Plešivec na území Národného parku Slovenský kras.
Túto snahu dnes na spoločnom stretnutí deklaroval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča a generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR Radoslav Ragač. Zároveň obaja podporili myšlienku, aby majiteľ Serényiho cisterny odovzdal zástupcovi Krajského pamiatkového úradu Košice podnet na vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu pamiatku.
Dlhodobo chátrajúca cisterna už roky neplní svoju pôvodnú úlohu, teda zadržiavanie vody, ktorá slúži na napájanie zvierat. Nefunkčnosť objektu v súčasnosti znemožňuje aj pasenie dobytku, hoci ide o vhodným spôsobom udržiavania chráneného biotopu a kultúrnej krajiny v treťom stupni ochrany prírody.
Rekonštrukcia nádrže je nevyhnutná pre úspešnú realizáciu projektu, zameraného na obnovu vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev, ktoré sú v súčasnosti ohrozené náletovými drevinami a inváznymi druhmi. Tento projekt uskutočňuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Financovanie je zabezpečené zo zdrojov EÚ (75%), MŽP SR prispieva 20% a BROZ z vlastných zdrojov zabezpečuje zvyšných 5%.
Všeobecné informácie
Technická pamiatka sa nachádza na rozľahlých lúkach Plešiveckej planiny v Slovenskom krase a na modrej turistickej značke smerom k Gerlašskej skale (752 m n.m.).
Postavená bola v roku 1913 (stavba bola skolaudovaná 10.2.1914) ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.
Planina slúžila ako pastvisko pre dobytok a spomínané sucho spôsobilo znižovanie stavov dobytka.
Myšlienky postaviť na planine cisternu sa chopilo vtedajšie ministerstvo poľnohospodárstva pod vedením ministra Bélu Serényiho (maď. gróf Serényi Béla).
Serényiho cisterna je okrúhla betónová stavba s priemerom 15 metrov.
Hĺbka cisterny je okolo 3,8 metrov.
Cisterna má schopnosťou zadržiavať vodu s objemom až 960 tisíc litrov.
Technické riešenie stavby sa menilo v súlade s prírodnými podmienkami na mieste.
Upustilo sa od stavby z prírodného kameňa – vápenca, ale nádrž vybudovali z betónu neprepušťajúceho vodu.
Nádrž je v strede predelená stenou na dve polovice, aby sa pri čistení nemusel vyprázdniť celý objem cisterny.
Na výstavbu cisterny si vybrali vhodné miesto v malom údolí z V stranou ohraničeným miernym, ale vysokým svahom.
Práve tento svah mal poskytnúť dostatočne veľkú zbernú plochu.
Podľa historických záznamov sa za čias I. ČSR sa na Plešiveckej planine v roku 1935 páslo okolo 500 kusov hovädzieho dobytka, 100 kusov koní a asi 1 000 kusov oviec.
Svoju funkciu prestala cisterna plniť koncom 20. storočia.
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Zdroj foto : Jarosloav Stankovič
