Jelení vrch ( 947 m n. m. ) - Valgata

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Text Odkazy Fotogaléria Videa Mapy Počasie

Jelení vrch ( 947 m n. m. ) - Valgata — Jelení vrch ( 947 m n. m. ) – Valgata

Stopy obrieho jeleňa a výhľad, ktorý vám vyrazí dych: Odhalíte tajomstvo Valgaty?

Predstavte si, že stojíte na mieste, kde sa zastavil čas. Píše sa rok 1450 a divokou krajinou Slovenského krasu sa nesie dusot koní. Legendárny hajtman Martin Valgata so svojou družinou práve skláňa luk – podľa povestí tu ulovil mýtického jeleňa, ktorý vážil neuveriteľných 310 kilogramov. Táto hora, opradená príbehmi bratríckych vojsk a kráľovských poľovačiek, však dnes ponúka korisť, ktorá je oveľa cennejšia: absolútny pokoj a kruhový výhľad, aký inde nenájdete.

Keď vystúpite na Jelení vrch, najvyšší bod celého národného parku, svet pod vami sa zrazu otvorí ako živá mapa. Na jednej strane vás pozdravia ostré štíty Volovských vrchov, na druhej sa do diaľky vlní tajomná Jasovská planina. Pod nohami vám pritom nekvitne len obyčajná tráva, ale koberec vzácnych poniklecov a snežienok, ktoré sú prvými posmermi jari v tejto nedotknutej divočine.

Či už hľadáte dokonalý záber pre svoj objektív, stopujete históriu starých bojovníkov, alebo si len chcete vyvetrať hlavu tam, kde vzduch vonia po horských bylinkách, Valgata vás prijme s otvorenou náručou.

Trúfnete si vystúpiť na vrchol, ktorý strážil samotný hajtman?

Kde sa nachádza najvyšší výhľadový vrch v Slovenskom krase?

Jelení vrch (947 m n. m.), známy aj pod menom Valgata, je výhľadový vrch s nadmorskou výškou 947 metrov. Nachádza sa nad malebnou obcou Hačava, v srdci Slovenského krasu. Je obľúbeným cieľom turistov, ktorí hľadajú kruhové výhľady, históriu a dotyk nedotknutej prírody.

Čo všetko uvidím na vrchole Jelenieho vrchu?

Na vrchole Jelenieho vrchu sa okrem jedinečných výhľadov nachádza aj mohutná veža vysielača televíznych, rozhlasových a GSM signálov. Vrch leží na hranici Volovských vrchov (západná časť svahu) a Národného parku Slovenský kras (severozápadná časť Jasovskej planiny).
Toto miesto spája techniku, históriu a prírodu – ideálne pre fotografov a milovníkov turistiky.

Do akej oblasti patrí Jelení vrch z pohľadu prírody?

Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras, konkrétne do podcelku Jasovská planina. Táto oblasť je známa svojimi krasovými javmi, jaskyňami a bohatou flórou, čo robí z Jelenieho vrchu jedinečné miesto pre poznávaciu turistiku.

Po kom dostal vrch svoje meno Valgata?

Vrch dostal pomenovanie po významnom hajtmanovi Martinovi Valgátovi. Hajtman Valgata bol jedným z veliteľov bratríckeho vojska v rokoch 1450 – 1458, na čele ktorého stál Peter Axamit z Košova.
Valgata sem rád chodieval na poľovačky so svojou družinou. Podľa povesti tu ulovil jeleňa lesného s hmotnosťou 310 kg a dĺžkou 250 cm – čo dodáva miestu nádych legendy a romantiky dávnych čias.

Je vrchol Jelenieho vrchu porastený lesom?

V minulosti bol vrch, rovnako ako okolité krasové planiny, odlesnený a premenený na lúky a pasienky.
Dnes je severný svah zalesnený, zatiaľ čo južná časť vrcholovej oblasti zostala odlesnená. Táto vyvýšenina, čiastočne pokrytá trávnym porastom, je najvyšším vrchom Národného parku Slovenský kras.
Práve preto ponúka ideálne miesto na oddych, piknik aj pozorovanie prírody.

Ponúka Jelení vrch skutočne kruhový výhľad?

Ešte v 60. rokoch minulého storočia poskytoval vrch kruhový výhľad.
Dnes odlesnená časť, ktorú tvorí vrcholová lúka, ponúka jedinečné výhľady do okolia.
Na západe vidno vrch Osadník (1 185,6 m n. m.) s hrebeňom Volovských vrchov, na juhozápade Hačavské sedlo (796 m n. m.) a Zádielsku planinu, na juhu Hájsku dolinu a na juhovýchode Jasovskú planinu.
Je to miesto, kde sa môžete nadýchnuť čistého horského vzduchu a vychutnať si panorámu Slovenského krasu.

Aké chránené rastliny rastú na Jelenom vrchu?

Vrcholové lúky a brezové háje sú posiate množstvom chránených kvetov.
Nachádzajú sa tu nádherné spoločenstvá rastlín s bohatým výskytom vzácnych druhov poniklecov (Pulsatilla patens, Pulsatilla grandis).
Tieto rastliny môžete pozorovať každoročne na jar – od konca apríla do začiatku mája.
Miesto je ideálne aj pre botanikov a milovníkov prírody, ktorí hľadajú pokoj a krásu vo svojej prirodzenej podobe.

Kedy kvitne na Jelenom vrchu snežienka?

Začiatkom jari tu rastie aj snežienka jarná (Galanthus nivalis), ktorá kvitne od februára do apríla.
Je prvým poslom prebúdzajúcej sa prírody, ktorá láka turistov aj fotografov na svoje nežné biele kvety.

Čo kvitne na lúkach počas leta a jesene?

V lete sú to veľké oranžové ľalie, chránený podkovár južný a množstvo ďalších druhov kvetov.
Pestrá paleta farieb vás očarí aj na jeseň, keď sa lesy a okolité lúky zafarbia do nádherných jesenných odtieňov.
Jelení vrch tak ponúka krásu v každom ročnom období – od jarnej sviežosti až po jesennú harmóniu farieb.

Ako sa dostať na Jelení vrch?

Na jelení vrch sa môžete dostať z obce Hačava po žltej turistickej trase, cez Hačavské sedlo (796 m.n.m.), kde sa napojíme na modrú turistickú trasu (smer sedlo Krížna poľana (869 m n.m.)), ktorá nás zavedie na krásnu horskú lúku a k vyhliadke na obec Hačava (nachádza sa tu turistická informačná tabuľa).

Tu opustíme modrú turistickú trasu a pokračujeme neoznačenou lesnou cestičkou smerom hore na až na samotný vrch.

Pozor!!! Modrá turistická trasa výhľadový Jelení vrch obchádza a pokračuje smerom do sedla Krížna poľana (869 m n.m.).

Modrá turistická trasa ponúka niekoľko dobrých výhľadov do okolia.

Najkratší, ale zároveň najstrmší výstup na Jelení vrch je po zelenej turistickej trase z obce Hačava cez sedlo Krížna poľana (869 m n.m.).

Povesť o striebornom parohu hajtmana Valgátu

Hovorí sa, že v polovici 15. storočia, keď sa v hlbokých lesoch nad Hačavou ozýval cval koní, nebolo v celom kraji obávanejšieho muža, než bol hajtman Martin Valgata. Bol to chlap ako hora, verný druh Petra Axamita, no okrem boja mal ešte jednu vášeň – nekonečné potulky divočinou Slovenského krasu.

Jedného dňa, keď sa nad Jasovskou planinou prevaľovala hustá ranná hmla, uvidel Valgata na vrchole hory čosi nevídané. Medzi brezami stál obrovský jeleň, ktorého srsť sa v slnku leskla ako vytepané striebro. Bol taký mohutný, že sa pod ním ohýbali konáre a jeho parohy pripomínali korunu kráľa lesov.

Hajtman, hnaný loveckým inštinktom, neváhal. Po dlhom prenasledovaní sa mu podarilo zviera uloviť. Keď k nemu pristúpili, ostali v nemom úžase: váha ukázala neuveriteľných 310 kilogramov a dĺžka jeho tela presahovala 2,5 metra. Bol to úlovok, aký sa podarí raz za storočie.

Hovorí sa, že hajtman bol týmto zvieraťom taký fascinovaný, že odvtedy na vrchol hory nechodil strieľať, ale len rozjímať. Hoci tam neskôr postavili obriu vežu vysielača, duch starého hajtmana tam zostal navždy. Preto dodnes miestni nepovedia tomuto miestu inak ako Valgata – hora, kde sa história stretáva s legendou.