Gemerská ľudová architektúra v obci Drnava

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Gemerská ľudová architektúra v obci Drnava: Čo všetko tu môžete objaviť?

Gemerská ľudová architektúra v obci Drnava predstavuje jedinečne zachovalý poklad konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý láka milovníkov histórie, architektúry aj autentického vidieka. Prejdite sa uličkami Drnavy a ocitnete sa v živom múzeu pod otvoreným nebom.

Aké typy domov predstavujú tradičnú gemerskú ľudovú architektúru v Drnave?

V obci Drnava sa zachovali domy, ktoré predstavujú typickú ľudovú architektúru z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Nachádzajú sa tu dva hlavné typy domov, ktoré majú typické znaky charakteristické pre lokalitu Gemera.

Čo je typické pre klasické gemerské trojpriestorové domy?

Prvým typom sú domy zo začiatku 20. storočia, typické pre oblasť Gemera, Malohontu a Abova. Takéto domy dodržiavali tradičnú trojpriestorovú schému: izba – pitvor – komora, s radením do hĺbky pozemku. Ukážkou takýchto tradičných domov sú domy s číslami 4, 22, 23, 47, 33, 66, 68, 69, 73, 74, 78, 101, 102 a ďalšie.

Čo je to ľudová architektúra typu Palóc a kde ju nájdeme?

V obci sa zachovala aj typická ľudová architektúra založená na tradičnej kultúre maďarského ľudu na pomedzí dnešného Maďarska a Slovenska, nazývaná Palóc. Palóc (maď. Palócok) je nárečová oblasť s vlastnou architektúrou a zvykmi na severe Maďarska a juhu Slovenska (územie Hevešskej, Boršodskej, Gemerskej, Novohradskej župy a západnej časti Abova), ktorá sa nachádza medzi riekami Váh, Dunaj a Bodva.

Ktorý dom je najkrajším príkladom palócskej ľudovej architektúry v Drnave?

Medzi architektonicky najhodnotnejšie stavby typu Palóc patrí dom číslo 31 z roku 1920, nazývaný Tulipán – Sedliacky dvor.

Aké sú hlavné znaky palócskej ľudovej architektúry v Gemeri?

Ľudová architektúra typu Palóc predstavuje murované domy z kameňa alebo z nepálenej tehly s bohato zdobenými drevenými alebo murovanými pristavanými stĺpovými podstienkami v dvorovej časti fasády. Vpredu je obytný dom a za ním hospodárske objekty pod spoločnou strechou.

Aké strechy a krytiny patria k tradičnej gemerskej ľudovej architektúre?

Typickým znakom architektúry tohto regiónu Gemera sú domy s prvkami ľudového klasicizmu so sedlovou, vaľbovou alebo polovaľbovou strechou, ktoré sú pokryté šindľom alebo škridľou (v minulosti boli prevažne pokryté slamou). Tradičnou krytinou striech takýchto domov v obci Drnava bola slama, neskôr keramická a eternitová krytina.

Ako vyzerajú zdobené štíty a priečelia na starých drnavských domoch?

Štíty niektorých domov sú murované, zdobené štukovými ornamentmi. V minulosti boli štíty domov prevažne drevené s vyrezávanými ozdobami. Na niektorých domoch sa zachovala aj ornamentálna výzdoba priečelia.

Akú omietku používali a ako boli domy orientované?

Domy sa väčšinou omietali vápennou omietkou, hlinenou sa vymazávali len vyslovene chudobné domy. Nebolo to však vždy pravidlom, často sa vyskytovali domy orientované dlhšou stranou do ulice alebo domy v tvare „L“.

Čím sú výnimočné zachovalé okná v Drnave?

Niektoré domy majú ešte dodnes zdobené, vyrezávané pôvodné okná, a to buď špaletové, alebo kastlové. Špaletové a kastlové okná sú dvojdielne okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi je časť okenného výklenku (špaleta). Pri kastlových oknách sa otvárajú vonkajšie krídla dovnútra, pri špaletových von. Špaletové (skrinkové) okná majú zásadnú výhodu vo využiteľnosti medziokenného priestoru, napríklad na kvety.

Ako vyzerali interiéry tradičných gemerských domov?

V izbách bola hlinenová podlaha vymazaná blatom s plevami.

Aké dispozície domov prevládali v Drnave?

Dvojpriestorový dom pozostával z jednej izby a pitvora. Súčasťou pitvora mohla byť aj tzv. pitvorová komôrka, ktorá vznikla predelením priestoru pozdĺžnou priečkou zo zadného priestoru (vznikol tak tretí priestor). Trojpriestorový dom pozostával z izby – pitvora (budúca kuchyňa) – komora, s radením do hĺbky pozemku alebo miestami aj s orientáciou pozdĺž ulice.

Vstupným priestorom bol pitvor s pecou a otvoreným ohniskom, z ktorého dym vychádzal na povalu. Z pitvora sa vchádzalo do prednej izby a do komory. Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba – kuchyňa – zadná izba – komora).