Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Vodopády, jazierka, rieky …
Miznúci klenot Slovenského krasu
Predstavte si miesto, ktoré sa vám doslova stráca pred očami. Silické jazierko je najväčším krasovým unikátom svojho druhu, no dnes bojuje o svoju existenciu ako tajuplná mokraď. Vydajte sa na Silickú planinu a objavte fascinujúci svet, kde zem cez aktívny ponor pohlcuje vodu priamo do svojich hlbín. Stihnite navštíviť toto magické miesto skôr, než sa z jazera stane už len spomienka v mapách.
Kde sa nachádza Silické jazierko a ako sa tam dostať?
Silické jazierko, známe aj ako Jašteričie jazierko (historicky Gyökérréti-tó – Jazero Koreňovej lúky), sa ukrýva na Silickej planine, približne 2 km severovýchodne od obce Silica, na západnom úpätí vrchu Fabianka (633 m n. m.). Z geomorfologického hľadiska patrí do Slovenského rudohoria, do horského celku Slovenský kras (podcelok Silická planina).
Táto tichá krasová oblasť ukrýva jazierko, ktoré je nielen prírodným, ale aj geologickým unikátom.
Čo môžete vidieť pri Silickom jazierku?
Pri jazierku sa nachádza vápencová studňa, lavičky a informačná tabuľa, ktoré vám umožnia oddýchnuť si a dozvedieť sa viac o jeho histórii. Silické jazierko je najväčším krasovým jazerom na Slovensku, no žiaľ, dnes je už v štádiu zániku. Leží v nadmorskej výške 586 m n. m.
Napriek postupnému ústupu vody má miesto svoju neopakovateľnú atmosféru – najmä na jar a po dažďoch, keď jazierko znovu ožíva.
Všeobecná charakteristika a vznik jazera
Je typickým príkladom okrajového krasového jazera. V krase spravidla voda chýba, pretože ju vápence cez krasové kanály a jaskyne prepúšťajú do hĺbky. Povrchová voda sa môže zdržiavať len v závrtoch, keď sú krasové kanály a pukliny pod nimi upchaté hlinitými zvetralinami.
Takýto prípad nastane prevažne na styku krasu s nekrasovými horninami. Severne od Jašteričieho jazera sa rozprestierajú skrasovatené vápence, kým južne, v oblasti Fabiánky, sa nachádzajú nekrasové ílovito-slienité bridlice. Ílové minerály zo zvetraných bridlíc upchali pôvodný hltač (ponor) vody, čím sa vytvorilo jazierko, ktorého dno vzniklo upchatím krasovej jamy – závrtu. Preto jeho hladina závisí jedine od množstva zrážkových vôd a atmosférických zrážok.
Rozloha, starší vývoj a ekologické zmeny
Jašteričie jazero bolo v minulosti väčšie, zaberalo plochu približne 1,2 hektára a jeho hĺbka dosahovala 3 metre. V staršej etape vývoja hltača povrchové vody odvádzala Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera na severnom resp. severozápadnom okraji závrtu. Zrkadlový obraz tohto javu sa vytvoril v južnom úpätí Fabiánky, kde sa nachádza jazero vo Farárovej jame.
V súčasnosti je však jazero značne zanesené zvetralinami. V 70-tych rokoch minulého storočia erózne splachovanie pôdy do jazera urýchlilo aj rozorávanie severozápadných svahov Fabiánky. Intenzívne hnojenie v rámci veľkoplošného socialistického poľnohospodárstva navyše spôsobilo nahromadenie dusíka a organických látok v jazere. Tento zásah narušil prirodzenú hydrologickú rovnováhu krajiny a prispel k znečisteniu vody splachmi z polí.
V súčasnosti je preto voda pomerne znečistená, s nahromadenými riasami a vodnými rastlinami, kvôli čomu dnes jazero pripomína skôr mokraď alebo močiar. Z tohto dôvodu je v súčasnosti pomerne chudobné na vyššie formy života a živočíšne druhy.
Kam mizne voda zo Silického jazierka?
Na severozápadnom brehu sa nachádza aktívny ponor a Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera, ktorá odvádza vodu do podzemia, ak hladina jazierka presiahne úroveň ponoru. Keď hladina stúpne, voda mizne v jaskynných priestoroch – ako by ju zem doslova pohltila. Tento prírodný jav je ukážkovým príkladom fungovania krasového systému – vody miznúcej v hlbinách zeme.
Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera
Jaskyňu v ponore Jašteričieho jazera objavili rožňavskí jaskyniari pod vedením Jaroslava Stankoviča. V súčasnosti je známa v dĺžke 1188 metrov. Priestory sú prevažne nízke a úzke, s častými meandrami. V minulosti odvádzala povrchové vody k vyvieračkám v doline Slanej.
Aké zvieratá a rastliny žijú pri Silickom jazierku?
Napriek tomu, že jazierko pomaly zaniká a podmienky priamo vo vode sú nepriaznivé, jeho bezprostredné okolie je stále bohaté na život. Žije tu viacero vzácnych druhov mäkkýšov, motýľov, chrobákov, ropúch, užoviek a dokonca aj divé kačice. Miesto je preto zaujímavé nielen pre turistov, ale aj pre milovníkov prírody a biológov.
Prečo Silické jazierko v lete vysychá?
Jašteričie jazierko v letných mesiacoch často vysychá, čo je prirodzený jav typický pre krasové jazerá napájané najmä dažďovou vodou. Keďže voda v ňom pochádza len z atmosférických zrážok, ryby tu nemôžu žiť – počas suchších období totiž jazierko nemá dostatok vody na ich prežitie.
Voda sa stráca v ponore a jej zvyšky sa postupne vyparujú. Ide o prirodzený proces krasovej krajiny, ktorá sa neustále mení. V dôsledku toho sa jazierko pomaly zanáša a mení na močiar.
Dnes v okolí síce ešte existuje drobné poľnohospodárstvo, no jeho rozsah je neporovnateľne menší a jeho vplyv na jazierko zanedbateľný. Silické jazierko je tak v štádiu prirodzeného zániku, no práve preto pôsobí tak jedinečne – je to jazero, ktoré pred našimi očami pomaly mizne a mení sa na spomienku v mapách.
Prečo sa oplatí navštíviť Silické jazierko?
Silické jazierko sa nachádza neďaleko obce Silica a je ľahko dostupné po turistickej značke zo Silickej planiny. Je ideálnym cieľom pre krátku prechádzku v srdci Slovenského krasu, ktorú môžete spojiť aj s návštevou Silickej ľadnice alebo Gombaseckej jaskyne.
Ako sa dostať ku Silickému krasovému jazierku?
Popri jazierku prechádza 
červená turistická trasa z obce Silica v smere na Jablonovské sedlo-Soroška. Celkový čas ku krasovému jazierku trvá približne 0:20 h (naspäť 0:20 h). Zo značkovaného chodníka je však kvôli jazierku potrebné zostúpiť. Na odbočku turistov upozorňuje smerová ceduľa.
O skamenenom tanci na Koreňovej lúke
Písal sa rok 1742 a mladý pastier Štefan pásal svoje stádo oviec na úpätí vrchu Fabianka. Keď sa k večeru nad Silickou planinou vzniesla mliečna hmla, z hladiny jazierka, vtedy ešte hlbokého a čistého, vystúpila postava odetá v striebornom šate. Bola to Jazerná víla, strážkyňa krasových vôd, ktorej oči mali farbu najhlbšej jaskyne.
Štefan, očarený jej krásou, zabudol na svoje povinnosti aj na prísny zákaz starých materí nikdy sa nedívať vílam do tváre. Víla ho vzala za ruky a spoločne tancovali po Koreňovej lúke, až kým mesiac nedosiahol najvyšší bod na oblohe. Víla mu vtedy pošepla: „Ak ma tvoje srdce neopustí, voda v tomto jazere nikdy nevyschne, no ak sa obzrieš za inou, zem moju pýchu pohltí.“
Láska pastiera a víly trvala sedem liet, až kým do dediny neprišlo dievča s vlasmi ako zrelé žito. Štefan v slabosti na vílu zabudol a v deň svojej svadby sa naposledy vybral k jazeru, aby sa rozlúčil. V tom momente sa však zem pod jazierkom s hrozným pukotom prepadla a voda začala s dravým sykotom miznúť v hĺbke.
Víla zmizla v temnom ponore a zanechala po sebe len ticho a blato. Hovorí sa, že odvtedy sa Silické jazierko pomaly stráca a vysychá, pretože hľadá srdce, ktoré by mu bolo verné. Kto tam však postojí počas májovej noci, dodnes môže počuť tichý plač vody miznúcej v skalách – to víla stále volá svojho pastiera späť do hlbín Slovenského krasu.
Stihnete ho ešte navštíviť?
Silické jazierko je živým dôkazom toho, že najpôsobivejšie diela prírody netrvajú večne. Jeho pomalý, no neúprosný zánik nám pripomína, aká krehká a premenlivá je krajina Slovenského krasu. Nečakajte preto, kým sa z tohto magického miesta stane len text v učebniciach geológie. Vydajte sa na Silickú planinu a zažite atmosféru tohto miznúceho klenotu na vlastné oči, kým je ešte čas.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
