Zbojnícka jaskyňa - NP Slovenský kras

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Tajemstvo ukryté v srdci Sokoliej skaly

Objavte majestátnu Zbojnícku jaskyňu, ktorá stráži hranicu Silickej planiny a planiny Dolný vrch v divokom Slovenskom krase. Tento monumentálny priestor slúžil tisícročia ako bezpečný úkryt pre neolitických ľudí, stredovekých bojovníkov aj obávaných zbojníkov. Nechajte sa vtiahnuť do histórie hneď vedľa Sokolia vyvieračky, kde nad mohutným vstupom dodnes bdejú zvyšky hradu Sokolí kameň. Odhaľte príbeh miesta, kde sa preplieta drsná príroda s fascinujúcimi archeologickými nálezmi.

Kde sa presne nachádza Zbojnícka jaskyňa?

Zbojnícka jaskyňa je fascinujúce miesto, ktoré sa nachádza v závere malebnej doliny Sokolieho potoka. Táto významná lokalita leží priamo na hranici dvoch majestátnych krasových planín – Silickej planiny a planiny Dolný vrch, a je súčasťou rozsiahleho Národného parku Slovenský kras.

Aká zaujímavosť sa spája s okolím Zbojníckej jaskyne a vyvieračkou?

Pod mohutnou, impozantnou Sokoliou skalou (s nadmorskou výškou 450 m n.m.), a to v nadmorskej výške približne 350 m n. m., vyviera silný krasový prameň, ktorý je známy ako Sokolia vyvieračka. Tento výtok krasových vôd na zemský povrch predstavuje významný výver. Vody z tohto prameňa sa po približne 400 metroch vlievajú do rieky Turňa, čo dotvára dynamický obraz krasovej krajiny.

Aký impozantný je vstup do Zbojníckej jaskyne a čo ju obklopuje?

Priamo v blízkosti vyvieračky a v masívnej stene Sokoliej skaly, ktorá je často nazývaná aj Zbojnícka skala, sa nachádza jej majestátny a impozantný vstup. Samotná jaskyňa je neoddeliteľnou súčasťou prírodnej rezervácie Sokolia skala. Táto prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1981 a jej rozloha je 11,69 hektárov, čo podčiarkuje jej ochranársky význam. Vstupný otvor do Zbojníckej jaskyne je vizuálne pôsobivý, široký asi 7 metrov a vysoký 10 metrov. Hneď za vchodom pokračuje približne 20 metrov vysoký a rozľahlý priestor, ktorý návštevníka vtiahne do histórie.

Aká je dĺžka vstupnej časti a aké historické záhady ukrýva Zbojnícka jaskyňa?

Vstupná časť tohto historického podzemného priestoru končí závalom. Celková dĺžka prístupnej, vstupnej časti jaskyne je približne 40 metrov. Žiaľ, jaskyňa je zavalená od roku 1971. Napriek tomu je nespochybniteľne dokázané, že bola v minulosti intenzívne osídlená. Obývali ju ľudia bukovohorskej kultúry v období neolitu, ako aj tvorcovia pilinskej a kyjatickej kultúry. Osídlenie pretrvalo aj v dobe slovanskej a neskôr v stredoveku.

Prečo sa Zbojnícka jaskyňa nazýva zbojnícka a aké nálezy sa v nej objavili?

Zaujímavosťou je, že vstupná časť jaskyne je pomerne chudobná na speleologickú výzdobu. Názov „Zbojnícka jaskyňa“ nie je náhodný; v minulosti totiž slúžila ako častý a bezpečný úkryt nielen pre zbojníkov, ale aj pre vojenských zbehov. Počas archeologických prieskumov boli v jaskyni objavené dôležité antropologické nálezy pochádzajúce z dôb neolitu a doby bronzovej. Okrem ľudských pozostatkov sa v nej tiež objavili pozostatky kostí rôznych zvierat, čo svedčí o bohatom prírodnom aj historickom využití. Dodatočnou zaujímavosťou je, že na samotnej Sokolej skale sa nachádza vzácne archeologické nálezisko a dochované zvyšky hradu zvaného Sokolí kameň, čo len potvrdzuje význam celej lokality pre turistov so záujmom o históriu.

Ako sa dostať ku Zbojníckej jaskyni?

Na skalu sa najlepšie dostanete z obce Siliská Jablonica. Nevedie tu žiadna turistická trasa ale iba poľná a lesná cesta cez dolinu Sokolieho potoka. Musíte sa dostať až k vyvieračke (Sokolia vyvieračka), ktorá sa nachádza kolmo pod výhľadovou Sokoliou skalou (450 m n.m.).

Je vstup do jaskyne povolený?

Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!

Na vstup do prírodnej rezervácie s 5 stupňom ochrany je potrebné aby ste postupovali nasledovne:

1.) Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.

2.) Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov sumou 10 Eur ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur ak je žiadosť podaná právnickou osobou.

Aké legendy sa spájajú s hradom Sokolí kameň a Zbojníckou jaskyňou?

V minulosti tu v rôznych obdobiach pôsobili rôzne skupiny zbojníkov. Názov „Zbojnícka jaskyňa“ nie je náhodný; slúžila totiž ako častý a bezpečný úkryt nielen pre zbojníkov, ale aj pre vojenských zbehov. Pod hradom Sokolí kameň sa nachádza práve táto Zbojnícka jaskyňa, kde podľa legendy žil bývalý vojak Rákociho armády menom László Sárkány.

Po vojne sa z neho stal obávaný zbojník, ktorý spolu so svojou družinou prepadával obyvateľov Abova a Gemera. Na únik využívali tajné chodníky. Hoci boli zbojníci krutí, často pomáhali chudobným a chránili ich pred nespravodlivými pánmi.

Napriek všetkému raz László zachránil mládenca, ktorý sa neskôr podieľal na sprisahaní proti nemu. Jaskyňa i hrad dnes pripomínajú drsnú dobu, plnú zbojníckych príbehov a odvahu ukrytú v tme.

Povesť o Prízraku zo Zbojníckej jaskyne

Keď v 17. storočí utíchlo Betlenovo povstanie, Slovenský kras sa stal útočiskom pre mužov, ktorí nepoznali nič iné len boj. Skupina bývalých žoldnierov, vedená kapitánom Gregorom, si pod rozpadajúcimi sa ruinami Hradu Sokolí kameň zriadila svoje hniezdo. V hlbokej Zbojníckej jaskyni, priamo pod rozstrieľanými múrmi niekdajšej pevnosti, ukrývali zlato ulúpené na starých kupeckých cestách a nebáli sa ani stoličných drábov, ani zbrojnošov z okolitých panstiev.

Jednej búrlivej noci, keď sa zbojníci hádali o korisť medzi zvyškami hradných valov, sa z útrob skaly vyvalil chladný modrastý dym. Zhmotnil sa v ňom jaskynný duch – priesvitný strážca v rozpadnutej zbroji, ktorého oči horeli ako žeravé uhlíky. Bol to prastarý hradný kapitán, ktorý kedysi prisahal, že Sokoliu skalu a jej hradby neopustí ani po smrti. Gregor na prízrak tasil svoj široký meč, no čepeľ preťala len prázdny vzduch nad kamennou priepasťou.

Duch sa nedotkol ich tiel, ale ich svedomia, a navždy ich pripútal k mlčanlivým ruinám. Hovorí sa, že pod skalou dodnes vyviera Sokolia vyvieračka, ktorá nie je ničím iným, než slzami prekliatych vojakov, ktorých duch podzemia uväznil v skalách navždy. Miestni dodnes veria, že kto vstúpi medzi osamelé kamenné múry s chamtivosťou v srdci, započuje v ozvene štrkot starých mincí a Gregorovo zúfalé vzlykanie nesúce sa dolinou.