Sedliacke domy typu Palóc v obci Háj

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Sedliacky dóm č.34 typu Palóc v obci Háj

Pôvab ukrytý v detailoch: Objavte svet Palócov

Vydajte sa do obce Háj a spoznajte unikátnu ľudovú architektúru, ktorá vás očarí svojou pestrosťou. Tradičný dom typu palóc v sebe spája ozdobné štukové výzdoby, vyrezávané drevené verandy a vzácne špaletové okná. Navštívte miesta ako Mikitovský dvor, Hájske hrnčiarstvo či Hájsky dvor a dotknite sa živej histórie severomaďarského a slovenského pohraničia.

Čo je to dom typu palóc a kde ho môžeme vidieť?

V obci Háj sa zachovalo množstvo pôvodných sedliackych domov typu palóc. Tento typ domov má mix jednotlivých barokových, klasicistických a secesných (začiatok 20. storočia) ľudových prvkov. Používa tieto prvky v úplne špecifických, z hľadiska čistoty pôvodného slohu vlastne nesprávnych kombináciách, ktoré sú však veľmi pôvabné.

Sedliacke domy typu Palóc (maďarsky Palóc tájház) s prvkami tradičnej ľudovej architektúry ponúkajú jedinečný pohľad do histórie a každodenného života obyvateľov severomaďarského a slovenského pohraničia.

Aké sú hlavné charakteristiky palóckej architektúry?

Keď sa bavíme o “Palóc architektúre”, ide o tradičný vidiecky štýl domov, hospodárskych budov a samotných dedinských štruktúr, ktorý odráža kultúru, geografické podmienky, dostupné materiály a spôsob života tejto komunity.

Materiály a konštrukčné princípy:

Základ domu často tvorí kamenný sokel (podstavec), na ktorom sa buduje nosná časť. Horné časti stien sú často polodrevené alebo hlinené, omietané a bielené vápnom (biela stena).

Strechy bývajú sedlové alebo valbové s výrazným previsom a často sú pokryté šindľom, bridlicou, dreveným šindľom alebo v minulosti aj slamenými doškami (v ranom období).

Slamené došky sú tradičná strešná krytina vyrobená zo zviazanej slamy, najčastejšie zo žita alebo pšenice. Slama sa viazala do hrubších zväzkov — „doškov“ — a tie sa postupne upevňovali na strechu.

V starších domoch mohla byť stena so škárou bez komína, len s otvorom na dym (tzv. „dymná diera“); vo vnútri sa používal otvor ako dymovod. Doška“ je viazaný zväzok slamy používaný na pokrývanie striech.

Plán domu a rozloženie miestností:

Typický palócky vidiecky dom mal tri hlavné časti: prednú časť / predsieň / verandu (vstup cez verandu – tzv. „előszoba“ alebo „szélfogó“), miestnosť smerom k ceste (obytnú izbu) a miestnosť smerom k dvoru (izbu, sklad alebo komoru).

Pôdorys mal často tvar „dlhého domu“, kde boli miestnosti radené za sebou pozdĺžne.

Pri rozširovaní rodiny alebo podľa potreby býval dom predlžovaný smerom dozadu, čo v praxi znamenalo pridávanie nových priestorov za pôvodnú časť domu smerom k dvoru. Tým vznikali tzv. „hrebeňové“ alebo „radové“ štruktúry dedín, teda domy usporiadané v radoch, pričom každý pozemok mal úzku parcelu orientovanú kolmo na cestu.

Verandy, ganoky, drevené prvky:

Domy často majú čelné verandy a gánky s nosnými stĺpmi z dreva, ktoré bývajú často zdobené drevorezbou alebo dekoratívnymi ornamentmi. V niektorých prípadoch sú stĺpy aj murované.

Aké špecifické prvky majú palócske domy?

Vyznačujú sa najmä vyrezávanými drevenými alebo murovanými stĺpovými podstienkami s pavlačami, vyzdobenými priečeliami a štítmi s bohatou ornamentálnou výzdobou. Domy so sedlovými strechami majú murované štíty. Typické pre túto architektúru sú aj prekrásne romantické štukové výzdoby priečelí domov.

Estetické prvky a ornamentika:

Ornamenty, výšivky a rezbárske motívy (drevené vzory, prútené a drôtované prvky) sú dôležitou súčasťou vizuálnej identity domov. Výzdoba vstupov, portálov, stĺpikov pod verandami či zábradlí balkónov často nesie regionálnu alebo rodovú ornamentiku a motívy prírody.

V starších častiach dediny možno rozpoznať typické znaky palóckej ľudovej architektúry:

bielené hlinené alebo kamenné domy so soklom z kameňa a hlinenou omietkou,
široké verandy s drevenými stĺpikmi (tzv. gánok alebo pitvor), často orientované do dvora,
sedlové šindľové alebo doškové strechy s miernym sklonom,
usporiadanie domov do radu pozdĺž cesty, typické pre tzv. „hrebeňový“ palócky typ dediny.

V niektorých častiach obce Háj a susedných dedín, napríklad Hrhov, Turňa nad Bodvou či Drnava, sa tieto prvky zachovali, hoci mnohé stavby boli počas 20. storočia prestavané.

Ako sa stavali palócske domy a z akých materiálov?

Steny domov sa v minulosti buď vypletali prútím a omazávali hlinou, alebo sa hlina ubíjala. Často sa stavalo aj zo sušených tehál alebo z kameňa, pričom domy mali najčastejšie valbovú alebo sedlovú strechu.

Prevládajúcou strešnou krytinou boli až do 20. storočia slama a šindeľ. Neskôr sa začali využívať pálené krytiny, bridlicové krytiny, krytiny z eternitu a plechové pásy.

Významným faktorom prechodu na murované stavby bol úbytok lesov, čoraz ťažšia dostupnosť stavebného dreva a tiež protipožiarne opatrenia, ktoré boli vydané v prvej polovici 19. storočia.

Čo je to portikus a podstienok?

Vyskytujú sa tu aj typy domov s takzvaným portikom (stĺpovou predsieňou pred hlavným vchodom do domu) alebo podstienkom, ktorý lemuje celú dĺžku domu.

Aké okná sa nachádzajú v týchto domoch?

Niektoré domy si dodnes zachovali pôvodné zdobené a vyrezávané okná, a to buď špaletové, alebo kastlové.

Špaletové a kastlové okná sú dvojité okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi sa nachádza časť okenného výklenku – tzv. špaleta.

Pri kastlových oknách sa vonkajšie krídla otvárajú dovnútra, zatiaľ čo pri špaletových oknách sa otvárajú von.

Výhodou špaletových (skrinkových) okien je lepšie využitie medziokenného priestoru, napríklad na umiestnenie kvetov.

Ako vyzerali interiéry a pôdorysy domov?

V izbách bývala hlinená podlaha, ktorá sa vymazávala blatom zmiešaným s plevami.

Pôdorys domu dodržiaval tradičnú trojpriestorovú schému:

izba,
pitvor (predsieň, vstupná miestnosť alebo predizba),
kuchyňa s komorou (menšia, zvyčajne tmavá miestnosť určená najmä na uskladnenie potravín).

Začiatkom 20. storočia sa rozšírilo stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením:
predná izba – kuchyňa – zadná izba – komora.

Ktoré konkrétne domy si môžem pozrieť v obci Háj?

Domy predstavujúce túto ľudovú architektúru sú domy číslo 13, 14, 34, 88, 91, 92 a 95.

Hájske hrnčiarstvo – č.d. 88

Hájske hrnčiarstvo – č.d. 88 je keramická dielňa špecializujúca sa na ručnú výrobu úžitkovej keramiky a tvorbu kópií pravekej a stredovekej keramiky. Majiteľkou dielne je pani Amália Holíková, ktorá sa venuje výrobe ručne točenej alebo modelovanej keramiky na hrnčiarskom kruhu. Žiaľ hlavná čelná fasáda dumu bola prerobená v 70. rokoch 20. storočia.

Viac informácií:: (čítaj viac v novom okne…)

Mikitovský dvor – č. d. 91

Mikitovský dvor – č. d. 91 z roku 1903 – je zrekonštruovaný dom palóckeho typu.

Hájsky dvor, č. d. 92

Hájsky dvor, č. d. 92 z roku 1857 – je zrekonštruovaný dom palóckeho typu, ktorý vlastníci Tomáš a Denisa Kapasní v súčasnosti ponúkajú ako ubytovanie.

Viac informácií: (čítaj viac v novom okne…)

Kto sú Palóci a kde ich nájdeme?

Palóci (maď. Palócok) sú nárečovo-kultúrna oblasť s vlastnou architektúrou a zvykmi na severe Maďarska a juhu Slovenska. Zahŕňa územia bývalých žúp Heveš, Boršod, Gemer, Novohrad a západnú časť Abova. Táto oblasť sa rozprestiera približne medzi riekami Váh, Dunaj a Bodva.

Obec Háj sa nachádza v okrese Košice-okolie, ktorý patrí do Košický kraj. Leží na hranici medzi Košickou kotlinou a Slovenským krasom.

Obyvateľstvo obce Háj bolo historicky prevažne maďarské a maďarskí etnografi ho zaraďujú do východnej vetvy Palócov (tzv. Keleti Palócok). To znamená, že Háj je súčasťou širšej palóckej kultúrnej oblasti, ktorá sa tiahne z Maďarska cez južné Slovensko.

Aký je pôvod Palócov?

Ide o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usadili v 13. storočí. Palóci sú jednou z etnografických skupín Maďarov, ktorá žije najmä v severnej časti Maďarska a v maďarsky hovoriacich oblastiach južného Slovenska. Hovoria maďarským nárečím, ktoré sa výrazne líši od štandardnej maďarčiny.

Pôvod Palócov je stále predmetom výskumu a odborných diskusií. Neexistuje jednotná zhoda medzi historikmi a etnografmi. Medzi najčastejšie uvádzané hypotézy patria rôzne etnické vplyvy, ktoré sa mohli zmiešať s domácim maďarským obyvateľstvom:

kabarský pôvod (spojenie s kmeňmi Kabarov, ktoré boli súčasťou maďarského kmeňového zväzu),
vplyvy Pečenegov a Kumánov (v slovanských prameňoch nazývaných Polovci),
zapojenie do stredovekých migrácií,
možné stopy Avarov, Székelyov alebo starších etník z obdobia pred príchodom Maďarov.

Niektorí vedci však tvrdia, že Palóci sú skôr regionálnou a vývojovou vetvou Maďarov, kde rozdiely sú najmä kultúrne a nárečové, nie výrazne etnické.

Názov Palóc môže byť odvodený od slovanského označenia „Polovci“, teda Kumánov v slovanských prameňoch, čo naznačuje, že okolité slovanské obyvateľstvo takto túto skupinu historicky pomenovalo.

Palóci sa tradične delia na východných a západných Palócov.

Ako sa dnes zachováva palócka kultúra?

V čase modernizácie a urbanizácie sa identita Palócov čiastočne asimilovala, ale mnohé dediny a komunity si aktívne uchovávajú svoju kultúru, nosia tradičné odevy pri sviatkoch, budujú múzeá národného dedičstva (napr. Palóc múzeum v Balassagyarmate). Významným miestom kultúrneho zachovania je obec Hollókő, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO ako príklad zachovanej tradičnej dedinskej architektúry Palóc kultúry.

Prebuďte v sebe objaviteľa: Vaša cesta do minulosti začína v Háji

Nechajte sa zlákať nostalgiou a navštívte miesta, kde tradičné remeslo a pôvodná architektúra stále dýchajú životom. Či už vás zaujme ručné hrnčiarstvo v dome č. 88, alebo autentická atmosféra zrekonštruovaných palóckych dvorov, obec Háj vám otvorí brány do sveta našich predkov. Stačí jeden pohľad na bohato zdobené priečelia a štíty, aby ste pochopili výnimočnosť tohto regiónu. Príďte na vlastné oči vidieť dedičstvo, ktoré prežilo stáročia a dodnes si zachováva svoj pôvabný charakter.