Sedliacke domy typu Palóc v obci Háj

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Sedliacke domy typu Palóc v obci Háj — dom typu palóc

Čo je to dom typu palóc a kde ho môžeme vidieť?

V obci Háj sa zachovalo množstvo pôvodných sedliackych domov typu palóc. Tento typ domov má mix jednotlivých barokových, klasicistických a secesných (začiatok 20. storočia) ľudových prvkov. Používa tieto prvky v úplne špecifických, z hľadiska čistoty pôvodného slohu vlastne nesprávnych kombináciách, ktoré sú však veľmi pôvabné.

Sedliacke domy typu Palóc (maďarsky Palóc tájház) s prvkami tradičnej ľudovej architektúry ponúkajú jedinečný pohľad do histórie a každodenného života obyvateľov severomaďarského a slovenského pohraničia.

Aké sú hlavné charakteristiky palóckej architektúry?

Keď sa bavíme o “Palóc architektúre”, ide o tradičný vidiecky štýl domov, hospodárskych budov a samotných dedinských štruktúr, ktorý odráža kultúru, geografické podmienky, dostupné materiály a spôsob života tejto komunity.

Materiály a konštrukčné princípy:

Základ domu často tvorí kamenný sokel (podstavec), na ktorom sa buduje nosná časť. Horné časti stien sú často polodrevené alebo hlinené, omietané a bielené vápnom (biela stena). Strechy bývajú sedlové alebo valbové s výrazným previsom a často pokryté šindľom, bridlicou, drevenými šindľami alebo v minulosti aj slamenými došky (v rannom období). V starších domoch mohla byť stena so škárou bez komína, len s otvorom na dym (tzv. „dymná diera“); vo vnútri sa používal otvor ako dymovod. Doška“ je viazaný zväzok slamy používaný na pokrývanie striech.

Plán domu a rozloženie miestností:

Typický Palóc dom (vidiecky dom) mal tri hlavné časti: Predná časť / predsieň / veranda (vstup cez veranda – tzv. „előszoba“ alebo „szélfogó“), miestnosť smerom k ceste (obytná izba) a miestnosť smerom k dvoru (izba, sklad, komora). Projekcia často v tvare “dlhého domu”, kde sa miestnosti radia za sebou pozdĺžne. Pri rozširovaní rodiny či potreby, dom býval predlžovaný smerom dozadu, čo v praxi znamenalo, že sa pridávali nové “priestory” za pôvodný dom smerom k dvoru. Tým vznikli tzv. “komb-štruktúry” dedín (teda domy v radoch, každý pozemok s domom na úzkej parcely priečne k ceste).

Verandy, ganoky, drevené prvky:

Domy často majú čelné verandy a ganoky s nosnými stĺpmi z dreva (často zdobené drevorezom či dekoratívnymi prvkami (drevo rezané v ornamentoch)) alebo murované.

Aké špecifické prvky majú palócske domy?

Vyznačujú sa najmä vyrezávanými drevenými alebo murovanými stĺpovými podstienkami s pavlačami, vyzdobenými priečeliami a štítmi s bohatou ornamentálnou výzdobou. Domy so sedlovými strechami majú murované štíty. Typické pre túto architektúru sú aj prekrásne romantické štukové výzdoby priečelí domov.

Estetické prvky a ornamentika:

Ornamenty, výšivky a rezbárske motívy (drevené vzory, prútené a drôtované prvky) sú dôležitou súčasťou vizuálnej identity domov. Výzdoba vstupov, portálov, stĺpikov pod verandy, zábradlí balkónov nesie regionálnu/rodovú ornamentiku alebo motívy prírody. V starších častiach dediny sa dajú rozpoznať typické znaky Palóckej ľudovej architektúry: Bielené hlinené alebo kamenné domy, so soklom z kameňa a s hlinenou omietkou. Široké verandy s drevenými stĺpikmi (tzv. gang alebo pitvor), často orientované do dvora. Sedlové šindľové alebo doškové strechy s miernym sklonom. Usporiadanie domov do radu pozdĺž cesty – typické pre „hrebeňový“ (Palócky) typ dediny. V niektorých častiach Hája a susedných dedín (napr. Hrhov, Turňa nad Bodvou, Drnava) sa tieto prvky zachovali, hoci mnohé boli prestavané počas 20. storočia.

Ako sa stavali palócske domy a z akých materiálov?

Steny domov sa tu v minulosti buď vypletali prútím a omazávali hlinou, alebo sa hlina ubíjala. Často sa stavalo aj zo sušených tehál alebo kameňa s vaľbovou alebo sedlovou strechou. Prevládajúcou krytinou boli do 20. storočia slama alebo šindeľ. Potom sa začali využívať pálené krytiny, bridlicové krytiny, krytiny z eternitu a plechové pásy. Významným faktorom prechodu na murované stavby bol úbytok lesov, ťažšia dostupnosť stavebného dreva a protipožiarne opatrenia, ktoré boli vydané v prvej polovici 19. storočia.

Čo je to portikus a podstienok?

Vyskytujú sa tu aj typy domov s takzvaným portikom (stĺpová predsieň pred hlavným vchodom domu) alebo podstienkom (lemuje celú dĺžku domu).

Aké okná sa nachádzajú v týchto domoch?

Niektoré domy majú ešte dodnes zdobené, vyrezávané pôvodné okná a to buď špaletové alebo kastlové. Špaletové a kastlové okná sú dvojdielne okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi je časť okenného výklenku (špaleta). Pri kastlových oknách sa otvárajú vonkajšie krídla dovnútra, pri špaletových von. Špaletové (skrinkové) okná majú zásadnú výhodu vo využiteľnosti medziokenného priestoru, napríklad na kvety.

Ako vyzerali interiéry a pôdorysy domov?

V izbách bola hlinená podlaha vymazaná blatom s plevami. Pôdorys domu dodržoval tradičnú trojpriestorovú schému: izba, pitvor (predsieň vstupná miestnosť alebo predizba), kuchyňa s komorou (menšia obyčajne tmavá miestnosť, používaná najmä na uschovávanie potravín). Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).

Ktoré konkrétne domy si môžem pozrieť v obci Háj?

Domy predstavujúce túto ľudovú architektúru sú domy číslo 13, 14, 34, 88, 91, 92 a 95.

Hájske hrnčiarstvo – č.d. 88

Hájske hrnčiarstvo – č.d. 88 je keramická dielňa špecializujúca sa na ručnú výrobu úžitkovej keramiky a tvorbu kópií pravekej a stredovekej keramiky. Majiteľkou dielne je pani Amália Holíková, ktorá sa venuje výrobe ručne točenej alebo modelovanej keramiky na hrnčiarskom kruhu. Žiaľ hlavná čelná fasáda dumu bola prerobená v 70. rokoch 20. storočia. Viac info: (čítaj viac v novom okne…)

Mikitovský dvor – č. d. 91

Mikitovský dvor – č. d. 91 z roku 1903 – je zrekonštruovaný dom palóckeho typu.

Hájsky dvor, č. d. 92

Hájsky dvor, č. d. 92 z roku 1857 – je zrekonštruovaný dom palóckeho typu, ktorý vlastníci Tomáš a Denisa Kapasní v súčasnosti ponúkajú ako ubytovanie.

Kto sú Palóci a kde ich nájdeme?

Palóc (maď. Palócok) je nárečová oblasť s vlastnou architektúrou a zvykmi na severe Maďarska a juhu Slovenska (územie Hevešskej, Boršodskej, Gemerskej, Novohradskej župy a západnej časti Abova), ktorá sa nachádza medzi riekami Váh, Dunaj a Bodva. Obec Háj sa nachádza v okrese Košice-okolie. Tento okres patrí do Košického samosprávneho kraja a obec leží na hranici medzi Košickou kotlinou a Slovenským krasom. Obyvateľstvo obce Háj bolo maďarské, a maďarskí etnografi ho zaraďujú do východnej vetvy Palócov (tzv. Keleti Palócok). To znamená, že Háj je súčasťou širšej Palóckej kultúrnej oblasti, ktorá sa tiahne z Maďarska cez južné Slovensko.

Aký je pôvod Palócov?

Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Palóc je jednou z etnografických skupín Maďarov, ktorá žije predovšetkým v severnej časti Maďarska a v maďarsky hovoriacich oblastiach južného Slovenska. Palócovia hovoria maďarským nárečím, ktoré sa značne líši od štandardnej maďarčiny.

Pôvod Palócov je stále predmetom výskumu a diskusií. Neexistuje jednotná dohoda medzi historikmi a etnografmi. Medzi navrhované hypotézy patria rôzne etnické pramene, ktoré sa mohli premiešať s domácim maďarským etnikom: Kabar pôvod (spojitosť s Kabar kmeňmi, ktoré slúžili v rámci maďarských kmeňov), vplyvy Pečenegov, Kumánov (nazývaných Polovci v slovanských prameňoch), či ich zapojenie v migráciách stredoveku, možné stopy Avarov, Székelyov či dokonca starších etník pred príchodom Maďarov. Niektorí výskumníci tvrdia, že Palócovia sú jednoducho vývojovou vetvou Maďarov s regionálnymi špecifikami — čiže že rozdiely sú viac kultúrne/regionálne než etnicky odlišné. Názov Palóc môže byť odvodený z poľského/slovanského výrazu „Polovci / Polovce / Polovci“ (teda od Kumánov v slovanských zdrojoch) — čo v historických prameňoch naznačuje, že okolití Slováci/Slovania mohli označovať túto skupinu týmto menom.

Delia sa na východných a západných Palócov.

Ako sa dnes zachováva palócka kultúra?

V čase modernizácie a urbanizácie sa identita Palócov čiastočne asimilovala, ale mnohé dediny a komunity si aktívne uchovávajú svoju kultúru, nosia tradičné odevy pri sviatkoch, budujú múzeá národného dedičstva (napr. Palóc múzeum v Balassagyarmate). Významným miestom kultúrneho zachovania je obec Hollókő, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO ako príklad zachovanej tradičnej dedinskej architektúry Palóc kultúry.