Ľudová architektúra murované sedliacke domy v Hačave

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Všeobecné informácie

Ľudová architektúra je v obci Hačava najviac zastúpená murovanými domami, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.

Ľudová architektúra murované sedliacke domy v Hačave

Tradícia murovaných domov vznikla v celej oblasti Abova v priebehu 19.storočia.

Významným faktorom prechodu na murované stavby bol úbytok lesov, ťažšia dostupnosť stavebného dreva a protipožiarne opatrenia, ktoré boli vydané v prvej polovici 19. storočia.

Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).

Neskoršie otvorené ohniská nahradili kachlové alebo kovové pece s rúrou a v izbách boli kachlové pece alebo kamná.

Súčasťou týchto domov boli rôzne hospodárske stavby, ktoré tvorili s domom jednotný celok.

Tieto sedliacke domy mali valbové alebo sedlové strechy s podlomenicou.

Sedlové strechy s podlomenicou mali na vrchole doštený čelný štít s výzorníkom.

Výrozník je súčasť štítu ľudovej stavby, otvor slúžiaci na vetranie, odvod dymu a osvetlenie povaly (kríž, kruh, štvorec, srdce a pod).

Strechy týchto domov boli pokryté do 20. storočia poväčšine so šindľovou krytinou.

Začiatkom 20. storočia sa začali využívať pálené krytiny, bridlicové krytiny, krytiny z eternitu a plechové pásy.

Niektoré domy majú ešte dodnes zdobené, vyrezávané pôvodné okná a to buď špaletové alebo kastlové.

Špaletové a kastlové okná sú dvojdielne okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi je časť okenného výklenku (špaleta).

Pri kastlových oknách sa otvárajú vonkajšie krídla dovnútra, pri špaletových von.

Špaletové (skrinkové) okná majú zásadnú výhodu vo využiteľnosti medziokenného priestoru, napríklad na kvety.

Na niektorých domoch sa zachovala aj ornamentálna výzdoba priečelia povrchovou štukovou výzdobou (šambrány, pilastre, korunné rímsy, nika a iné).

V izbách bola hlinená podlaha vymazaná blatom s plevami.

Na niektorých domoch sa zachovala aj ornamentálna výzdoba priečelia.

Dvojpriestorový dom pozostával z jednej izby a pitvora.

Súčasťou pitvora mohla byť aj tzv. pitvorová komôrka, ktorá vznikla predelením priestoru pozdĺžnou priečkou zo zadného priestoru (vznikol tak tretí priestor).

Trojpriestorový dom pozostával z izby – pitvora ( budúca kuchyňa ) – komora, s radením do hĺbky pozemku alebo miestami aj s orientáciou pozdĺž ulice.

Vstupným priestorom bol pitvor s pecou a otvoreným ohniskom, z ktorého dym vychádzal na povalu.

Z pitvora sa vchádzalo do prednej izby a do komory.

Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).