Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami
Podkategória: Technické pamiatky
Prečo navštíviť Bývalé železiarne v Drnave a aká je ich história?
Bývalé železiarne v Drnave predstavujú fascinujúci kus industriálnej histórie, pričom rudné ložiská v okolí Krásnej Hôrky a Drnavy patrili panstvu hradu Krásna Hôrka vo vlastníctve rodu Andrášiovcov (maď. Andrássy család). V tejto lokalite sa dobývali hlavne železné rudy limonit a siderit, ktoré sa tavili v slovenských peciach v Drnave písomne uvádzaných už v roku 1619.
Po smrti baróna Miklóša Andrášiho (maď. Baron Miklós Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka *1620 – †1686) došlo v roku 1686 k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu Andrášiovcov (maď. Andrássy család).
Boli to betliarska vetva so sídlom v Betliari a dlholúcka vetva, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka. Dlholúcku vetvu založil Juraj II. Andráši (maď. György Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka: *1660 – †1725) so svojou manželkou Máriou Seléni (maď. Mária Szelényi) a betliarsku Štefan I. Andráši (maď. István Andrássy).
Kedy a kým bol vybudovaný tento významný železiarsky komplex?
V roku 1817 bola na mieste starých slovenských pecí postavená železiareň, ktorú dala postaviť Mária Festetičová (maď. Mária Festetics de Tolna: *1770 – †1828), vdova po Štefanovi III. Andrášim (maď. István Andrássy de Csíkszentkirály: *1731 – †1812) z dlholúckej vetvy rodu Andrášiovcov.
Jej syn, gróf Juraj IV. Andráši (maď. György Andrássy de Csíkszentkirály: *1797 – †1872), dal následne v roku 1830 postaviť druhú vysokú pec so zlievarňou. Vďaka týmto inováciám sa železiareň v 19. storočí považovala za vzorový závod v Uhorsku.
V roku 1852 bola postavená ďalšia vysoká pec a vtedy už pracovali aj štyri pudlovacie pece, jedna kuplová pec a zlievareň.
Aké slávne stavby a produkty vznikli vďaka tejto železiarni?
Práve tu sa v roku 1844 vyrobili i niektoré dielce pre slávny Szécsényiho reťazový most („Lánchíd“) v Budapešti a koľajnice na železničnú trať Bánréve – Dobšiná. Samotný Szécsényiho reťazový most spájajúci Pešť s Budínom bol postavený v rokoch 1842 – 1849 podľa projektu anglického inžiniera Williama T. Clarka.
Miestna zlievareň sa zameriavala najmä na výrobu veľkých odliatkov určených pre stavebníctvo a priemyselné účely. Zaujímavosťou je, že v železiarni spracúvali aj železo dovezené z Anglicka.
Okrem bežných zlievarenských výrobkov tu vyrábali aj rozličné sporáky, platne, nádoby, kotle, závažia, skrutky, strojové súčiastky a železničné kolesá.
Kto bol „železný gróf“ a ako pokračoval osud železiarní?
Po smrti grófa Juraja IV. Andrášiho v roku 1872 železiareň dostal do prenájmu Emanuel I. Andráši (maď. Count Emanuel Manó Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka: *1821 – †1891), prezývaný „železný gróf“ z betliarskej vetvy rodu Andrášiovcov. Emanuel I. Andráši sa vypracoval na jedného z najväčších dodávateľov surového železa v monarchii.
Celý komplex železiarní vtedy pozostával z vysokej pece, zlievarne, zušľachťovne, rafinácie a strojárskych dielní. Neskôr, v roku 1894, bola daná železiareň do prenájmu nemeckým podnikateľom Sárkányovi a Sochneiderovi, ktorí založili firmu Spoločnosť nájomcov drnavskej železiarne.
Od roku 1900 prevzala prenájom Rimamuránska spoločnosť. Železiareň bola v prevádzke do roku 1915. Vyrábali sa tu sporáky, železničné kolesá, nádoby, závažia, súčiastky do hodín, skrutky, strojové súčiastky, zariadenie pre cukrovary, mlyny, pekárne, potrubie na vodu a paru pod vysokým tlakom a iné.
Administratívna budova dnes Café Kispest a požičovňa bicyklov
Tento objekt bol súčasťou bývalých železiarní v Drnave.
Administratívna budova bývalých železiarní č. 247 v Drnave bola postavená koncom 19. storočia.
Viac info o administratívnej budove sa dočítate tu:
Budova skladu Drnavskej železiarne
Ide o dvojpodlažný objekt na pôdoryse tiahleho obdĺžnika s polovalbovou strechou, ktorý bol postavený v neoklasicistickom štýle.
Fasády železiarne sú členené a tvorené 26 oblúkmi slepými arkádami nesenými pilastrami.
Dub letný
V areáli Drnavských železiarní grófa Andrášiho sa nachádza prastarý dub letný (lat. Quercus robur), ktorý sa stal stromom roka 2020.
Dub patrí k neodmysliteľným symbolom už niekoľko generácií – stojí na starej obchodnej ceste.
Zmienka o dube sa nachádza v obecnej kronike už v roku 1670.
Náučný chodník
Pri tejto technickej pamiatke začína značený náučný chodník Poklady Drnavy, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti.
Naučný chodník je dlhý 4,8 kilometra a má 7 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku.
Viac info o náučný chodníku sa dočítate tu:
Fotogaléria
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?
Odpoveď:
V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I
Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)
Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.
V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I
