Vítajte na stránkach propagujúcich Národný park Slovenský kras.

Gemerka.sk

Hrad Krásna Hôrka

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Hrady, hradiská a zrúcaniny

Všeobecné informácie

Jednou z najznámejších a najkrajších pamiatok gemerského regiónu je hrad Krásna Hôrka, týčiaci sa na strmom kužeľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie.

krasna

Hrad Krásna Hôrka – Exteriér

Nachádza sa asi 8 km od mesta Rožňava smerom na východ.

Je to jeden z najzachovalejších hradov Slovenska.

V súčasnosti je Krásna Hôrka prístupná verejnosti, je v nej umiestnená pobočka Múzea v Betliari.

Dnes je tu múzeum, v ktorom môžeme obdivovať nábytok rôznych období, zbierku obrazov, porcelánu, skla, dobových odevov a braní.

sk-kras-krasna-h2

Hrad Krásna Hôrka – Exteriér

Zaujímavý je aj interiér hradnej kuchyne a bývalá zasadacia sieň župných kongregácií v strednom hrade.

Pred hradnou bránou upútajú návštevníkov veľké bronzové kanóny.

Expozícia zahŕňa obdobie od roku 1300 do roku 1850 a poskytuje návštevníkom základné informácie o hrade a jeho majiteľoch.

krasna1

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou.

História

Pred vznikom hradu Krásna Hôrka chránilo toto územie staré stredoveké hradisko, ktoré sa nachádzalo nad obcami Drnava a Kováčová.

Podľa archeologických nálezov tu stál stredoveký hrádok, ktorý bol postavený na mieste pravekého výšinného hradiska.

krasna2

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

Hrádok a hradisko ležali  na vrcholovej plošine vrchu Drieňovec (804 m n.m.).

Stredoveký hrádok nazývaný Čertov hrad (maď. Ördögvár) bol postavený v 12. storočí.

Práve toto hradisko poskytlo útočište Belovi IV., keď utekal pred Tatármi (správne Mongolmi) po osudnej bitke pri rieke Slanej v roku 1241.

Kráľ Belo IV. sa chcel zavďačiť svojim priateľom a spolubojovníkom, preto synom Mateja z rodu Ákošovcov (maď. Máté gens Ákos (1186-?) , Detrichovi (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (1213 – 1275) a Filipovi Szár (maď. Fülöp I. Bebek de Pelsőcz) (1216 – 1244) v roku 1243 daroval rozsiahle majetky na Gemeri.

Čertov hrad zanikol v 14. storočí, kedy funkciu strážneho hradu stredovekej cesty prebral hrad Krásna Hôrka.

img_7098

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

Počiatky hradu Krásna Hôrka sa spadajú do začiatku 14. storočia, keď tu začali vtedajší zemepáni Mariášovci (Mariássyovci) s výstavbou hradu „pôvodného horného hradu“.

Hrad začali stavať v roku 1318 a tvorila ho gótická hranolová veža s opevnením.

Keďže Bebekovci považovali územie Krásnej Hôrky za svoje, tak ju predali Batizovcom čo malo za následok priblížne tridsať rokov trvajúci spor s Mariášovcami.

Spor bol s konečnou platnosťou rozriešený vzájomnou dohodou v roku 1352, pričom Mariášovcom bol ponechaný Brzotín aj s hradom a Bebekovci dostali naspäť hrad Krásna Hôrka.

Z najstaršej časti hradu ostali základy pôvodného“horného hradu“.

Podľa týchto základov sa usudzuje, že hrad sa skladal zo štvorhrannej veže postavenej na najvyššom bode vápencovej skaly, čelne orientovanej na východ.

img_2319

Hrad Krásna Hôrka – Exteriér

Veža bola pomerne vysoká a k nej bol pristavaný palác.

Na nádvorí bola vybudovaná cisterna.

I napriek neskorším prestavbám ostala táto najstaršia časť hradu pomerne nedotknutá.

V roku 1451 obsadili hrad vojská Jána Jiskru z Brandýsa (1400-1469).

Po odchode Jána Jiskru z Uhorska začiatkom roku 1453 prešla väčšia časť jeho vojsk otvorene na stranu bratríkov.

Hlavným hajtmanom  bratríkov na celom území Gemera tu bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa.

Jiskrovi bojovníci a neskôr bratríci uskutočnili na hrade rozsiahle stavebné úpravy a vybudovali nový opevňovací systém.

img_7068

Hrad Krásna Hôrka

Keď bratríci opustili v roku 1460 hrad, znova sa dostal do držby Bebekovcov.

Niekedy po roku 1461 Bebekovci vystavali na hrade priestory pre kasárne a obytný palác.

Ďalšia stavebné úpravy sa uskutočnili po roku 1544.

Vybudovalo sa tu nové opevnenie okolo stredovekého jadra hradu s troma mohutnými nárožnými baštami. .

Medzi baštami bola vybudovaná široká delová terasa, na ktorej stáli ťažké delá, uliate roku 1545 a 1547.

Je len samozrejmé, že vonkajšie úpravy, ktoré Bebek dal spraviť urobilo z Krásnej Hôrky mocnú pevnosť.

V roku 1554 dobyli Turci od Bebekovcov Fiľakovský hrad a to pravdepodobne so súhlasom cisára Ferdinanda I. Habsburského (1503-1564).

Na základe tejto udalosti prešiel brat Imricha III. Bebeka František Bebek (maď. Ferenc Bebek) (1490-1558) pod zástavy sedmohradského vojvodu Jána II. Žigmunda Zápoľského (1540-1571).

krasna

Hrad Krásna Hôrka začiatkom 20. storočia

V roku 1556 František Bebek (maď. Ferenc Bebek) (1490-1558) pri hrade Krásna Hôrka spolu s Turkami porazil omnoho početnejšie cisárske vojsko na čele s generálom Wolfgangom Puchheimom (nem. Wolfgang von Puchheim), ktoré sa vydalo na trestnú výpravu proti Bebekovcom.

Pozícia Bebekovcov napriek prechodným vojenským úspechom bola neistá a neudržateľná.

Opatrný František Bebek však po víťaznej bitke ušiel do Sedmohradska, kde sa chcel zmocniť titulu sedmohradského vojvodu.

Kráľovná Izabela, matka ešte mladého Jána II. Žigmunda Zápoľského dala v roku 1558 Františka Bebeka zavraždiť.

img_7122

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

Na základe tejto udalosti prešiel jeho syn Juraj Bebek (maď. György Bebek de Pelsőcz) (?-1567) na stranu cisára Ferdinanda I. Habsburského (1503-1564).

V roku 1562 ho Turci napadli Juraja Bebeka (maď. György Bebek de Pelsőcz) (?-1567) a odviedli do zajatia.

Po trojročnom väznení sa v roku 1565 Juraj Bebek opäť dáva na stranu tureckého sultána Sulejmán I. (1494-1566).

Juraj Bebek (maď. György Bebek de Pelsőcz) zomrel v roku 1567 ako posledný mužský potomok svojho rodu (bol otcom piatich dcér: Zsuzsanna Bebek de Pelsõcz, Margit Bebek, Anna Báthory, Judit Bebek and Zsófia Bebek).

Po porážke mocných gemerských Bebekovcov pripadli ich majetky štátu a za hradného kapitána vymenovali Petra Andrášiho (Andrássyho) (maď. Péter Andrássy) (1540-1591).

Jeho nástupom sa začína nové obdobie hradu Krásna Hôrka.

img_0075

Hrad Krásna Hôrka – Exteriér

Andráši vedel, že tento hrad je dôležitým obranným bodom proti Turkom, a preto v rokoch 1578 až 1583 požil veľké finančné prostriedky na jeho opravu a postupne ho prebudoval na pevnosť.

Od tých čias sa Andrášiovci (Andrássyovci)  usilovali dostať hrad do svojho vlastníctva, čo sa im v roku 1642 podarilo.

Touto prestavbou dostal vzhľad renesačného obytného hradu.

Od roku 1676, keď sa barón Mikuláš Andráši (maď.  Miklós Andrássy) (1620-1686) stal gemerským comesom a jeho hrad Krásna Hôrka sídlo župy, v ktorom sa konali župné zasadania až do 18. storočia, prebudoval hrad na honosné sídlo.

img_7126

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

V časoch stavovských povstaní v 17. storočí bol majiteľ hradu Mikuláš Andráši jediným zo zemepánov v Gemeri, ktorý sa v roku 1666 nezúčastnil Vesselényiho sprisahania.

Keď sa však v roku 1678 zmocnil hradu Imrich Thököly, prinútil Mikuláša Andrášiho pridať sa k povstalcom.

Cisárske vojsko pod vedením Valentína Schultza (Valentin Graffen von Schulz ) obliehalo Krásnu Hôrku, ale bezvýsledne.

img_7113

Hrad Krásna Hôrka – Interiér

Po utíšení povstaleckých búrok panovník Leopold I. Habsburský (1640-1705) Andrášiho omilostil.

Odvtedy nastal na hrade pokojný život.

V 18. storočí i tento hrad stratil svoj strategický a vojenský význam a stal sa iba súkromným sídlom rodiny Andrášiovcov (Andrássyovcov), ktorá v rokoch 1731 až 1770 znova prispôsobila hrad na bývanie.

krasna1

hrad Krásna Hôrka koniec 19. storočia

V rokoch 1817 hrad podpálil blesk a vtedajšia majiteľka Mária Andrášiová – Festetičová  (maď. Mária Festetics de Tolna) (1770 1828) vdova po Štefanovi  III. Andrášim (maď. István III. Andrássy) (1731- 1812) dala hrad už len núdzovo opraviť.

Takto opravený hrad stal takmer sto rokov.

Po požiari si dal postaviť gróf Juraj IV. Andráši (maď. György IV. Andrássy) (1797-1872)  kaštieľ ako nové sídlo v obci  Krasnohorská Dlhá Lúka.

Andrássyovci sa tak presťahovali navždy z hradu Krásna Hôrka.

Až v rokoch 1903-1905 vtedajší majiteľ Dionýz Andráši (Dénes István György Klement Andrássy) (1835-1913) dal po smrti svojej manželky Františky Hablancovej (Franziska Seraphica Hablawetz) (1838-1902) hrad reštaurovať a na pamiatku svojej manželky ho premenil na súkromné rodinné múzeum, v ktorom zhromaždil najrozličnejšie meštiacke pamiatky po nej.

Od roku 1945 je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove bol opäť sprístupnený verejnosti.

V roku 2012 na hrade vypukol požiar.

Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci, zvonica a v kongregačnej sieni sa preboril strop.

Bolo zachránených až 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené.


Ako sa dostať na hrad

Do obce Obec Krásnohorské podhradie sa dostanete autobusom SAD.

Z obce Krásnohorské Podhradie vedie cesta až k veľkému parkovisku pred hradom alebo pešo po žltej turistickej značke z obce (0:15), prípadne od mauzólea Andrášiovcov (Andrássyovcov) (0:30).

Múzeum

Otváracie hodiny

november – marec

denne okrem pondelka

od 9.30 do 14.00 h

Vstupy

o 9.30, 11.00, 12.30, 14.00 h

Fotogaléria

Hrad Krásna Hôrka – interiér

Fotograf: Peter Tornauer

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto

Mapy

Turistická

Cykloturistická

Historické fotografie

krasna3

hrad Krásna Hôrka koniec 19. storočia

krasna5

hrad Krásna Hôrka začiatok 20. storočia

 

Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?

Odpoveď:

V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I


Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)

Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.

V prípade technických problémov:
jazykovaporadna@smeonline.sk

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I

Reklama

Hľadaj na google

              Všetky práva vyhradené. Copyright and design © 2008-2017 OZ Turizmus Východné Slovensko ... Obsah www stránky (fotky a texty) je možné používať len so súhlasom majiteľa stránky. Kontakt a autorské práva ... ¦ Zdroj informácií ... ¦
UbytovanieStravovanieZľavy


TOPlist

TOPlist TOPlist