Krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vodopády, jazierka, rieky …

Krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó

Posledný európsky unikát, ktorý musíte zažiť!

Objavte poslednú zachovanú penovcovú kaskádu v strednej Európe, ktorú nájdete pri potoku Buzgó v srdci Slovenského krasu. Staňte sa svedkami fascinujúceho príbehu, kde machy a riasy doslova menia vodu na kameň a budujú tak čarovné prírodné jazierka. Táto unikátna „živá učebnica“ pri vstupe do Krásnohorskej jaskyne vás očarí svojou krehkou krásou a priezračnou vodou. Vyberte sa na výlet k tomuto svetovému prírodnému dedičstvu a uvidíte divy, ktoré inde v Európe už dávno zmizli!

Čo sú to krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó?

Krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó sú unikátne prírodné útvary, ktoré predstavujú živú ukážku pôsobenia vody a biologických procesov v krasovom prostredí. Spolu tvoria jednu penovcovú kaskádu. Ide o poslednú zachovanú penovcovú kaskádu v strednej Európe, ktorú neodťažili na stavebný kameň.

Penovcové jazierka sú súbor plytkých jazierok usporiadaných v kaskádach, oddelených prírodnými hrádzami z penovca (travertínu).

Krasové priehradky sú nízke, ale pomerne odolné priečne hrádze alebo valy na dne krasových údolí, jaskýň alebo pri výveroch. Voda cez ne preteká či prelieva a za nimi vznikajú plytké jazierka.

Travertín je hustejšia, pevnejšia forma vápenca, ktorá vzniká z teplých minerálnych prameňov. Má vrstvy, je tvrdší a často sa používa ako stavebný a dekoračný kameň.

Penovec (tufa) je ľahší, pórovitejší druh travertínu, teda tiež vápenec, ale vzniká z chladnejších krasových vôd. Na jeho tvorbe sa podieľajú machy, riasy a mikroorganizmy, preto má „penovitý“ vzhľad – plný dierok a dutín.

Kde presne sa tieto úkazy nachádzajú?

Krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó (nazývané aj ako Pencová kaskáda Buzgó) sa nachádzajú neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka pri vstupnom portáli do Krásnohorskej jaskyne.

Do akej oblasti patria z geomorfologického hľadiska?

Z geomorfologického hľadiska patria tieto dva úkazy do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras, konkrétne do podcelku Silická planina.

Aké sú rozmery týchto krasových útvarov?

Je to približne 20 metrový krasový povrchový útvar a vápencová kaskáda medzi Krásnohorskou jaskyňou a kaplnkou Panny Márie.

Ako tieto dva prírodné divy vznikli?

Tichí stavitelia z vody a machu. Predstavte si potok, ktorý sám sebe stavia jemné hrádziky a misy. Presne to sa deje na Silickej planine. Voda, ktorá vytvára tieto úkazy, sa na povrch dostáva z jaskyne prostredníctvom mohutnej vyvieračky nazývanej rovnako Buzgó. Táto vyvieračka je vlastne krasový prameň, z ktorého vytryskáva potok bohatý na rozpustený vápenec. V podzemí jaskyne potok Buzgó svojou činnosťou rozpúšťal po dlhé tisícročia vápenec, čo viedlo k vzniku obrovských podzemných priestorov jaskynného systému výverovej fluviokrasovej Krásnohorskej jaskyne.

Ako prispieva život k tvorbe týchto úkazov?

Kľúčovými architektmi sú machy a riasy. Počas fotosyntézy odoberajú vodnému prostrediu oxid uhličitý. Táto zmena spôsobí, že sa minerál kalcit začne vylučovať z roztoku a ukladať sa okolo stebielok machu. Živé rastliny sa tak stávajú výstužou pre rastúce kamenité formy.

Ako prebieha samotný proces tvorby?

Od mikroskopického aktu po kaskády. Postupným ukladaním kalcitu vznikajú najprv jemné priehradky. Každá takáto bariéra spomalí tok vody a vytvorí za sebou plytké jazierko. Tento proces sa opakuje po stáročia, až vznikne súbor terás a kaskád, ktoré pripomínajú prírodné bazéniky. Na rozdiel od čistých sintrových priehradok v podzemí, ktoré vznikajú hlavne fyzikálnymi procesmi, sú povrchové formy na Buzgó typickým príkladom penovca (travertínu). Tento materiál je poréznejší a jeho tvarovanie je neoddeliteľne späté s prítomnosťou živých organizmov.

Čo všetko tu návštevník uvidí?

Buzgó – krasová učebnica pod šírym nebom. Návštevník tejto lokality tu môže pozorovať celý príbeh vzniku týchto foriem. Vidieť možno aktívne rastúce priehradky so sviežou zelenou vegetáciou pokrytou tenkým náletom bieleho penovca, ako aj zrelé, snehobiele kaskády so zrkadliacimi sa jazierkami. Na suchších miestach ležia aj sivasté, odumreté formy, ktoré svedčia o zmennom hydrologickom režime toku.

Kam sa potok Buzgó na povrchu vlieva?

Na povrchu sa potok Buzgó po 650 metroch vlieva ešte na Silickej planine do riečky Čremošná.

Ako sa dostať ku Krasovým priehradkám na potoku Buzgó?

Popri krasových priehradkách prechádza aj Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo, ktorý začína v obci Krásnohorská Dlhá Lúka.

Dotknite sa zázraku: Tam, kde voda mení mach na kameň!

Návšteva tejto lokality nie je len obyčajnou prechádzkou, ale jedinečnou šancou vidieť živú prírodu v akcii, ako priamo pred vašimi očami buduje kamenné umelecké diela. Je to jedno z mála miest, kde môžete pocítiť absolútny pokoj a obdivovať vzácny prírodný unikát, ktorý unikol ťažbe a zachoval sa v pôvodnej kráse. Ak hľadáte dokonalý únik do divočiny, kde sa snúbi sila vody s krehkosťou machu, kaskády potoka Buzgó sú pre vás povinnou zastávkou. Nechajte sa inšpirovať silou Slovenského krasu a odneste si zážitok z miesta, ktoré je skutočným svetovým klenotom.

Povesť o víle Buzgó a skamenených slzách lásky

Kde sa dnes pod Silickou planinou vlieva potok Buzgó do riečky Čremošná, žila kedysi podľa starých rozprávaní krásna vodná víla menom Buzgó. Jej domovom bola hlboká jaskyňa s krištáľovým palácom, no jej srdce patrilo mladému bylinkárovi, ktorý do doliny chodil zbierať vzácne liečivé rastliny.

Ich láska však bola zakázaná – on patril svetu slnka, ona svetu večných tieňov. Keď sa o ich stretnutiach dozvedel kráľ podzemných jaskýň, rozzúril sa. Aby ich navždy rozdelil, zaklial mladého bylinkára do kusa vápencovej skaly a vílu uväznil hlboko v útrobách zeme.

Zúfalá víla Buzgó začala v jaskyni plakať tak úpenlivo, až sa jej slzy zmenili na dravý prúd vody, ktorý si prerazil cestu von na svetlo. Keď voda plná jej žiaľu a lásky dorazila k miestu, kde stál jej skamenený milý, začal sa diať zázrak. Machy a riasy, ktoré bylinkár tak miloval, začali víline slzy zachytávať. Každá kvapka, ktorá dopadla na zelený mach, okamžite skamenela a vytvorila nízku priehradku – malé objatie, ktoré malo prúd vody spomaliť, aby víla mohla pri svojom milom ostať o chvíľu dlhšie.

Z týchto sĺz a objatí vznikli penovcové jazierka. Hovorí sa, že kaskády rastú dodnes preto, lebo víla pod zemou nikdy neprestala plakať. A práve preto sú tieto jazierka také čisté a biele – sú vybudované z najčistejšej lásky, ktorá aj obyčajný mach dokáže premeniť na večný kameň.