Gerlašská skala (752 m n.m.)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Poznáte „malý Gerlach“ v Slovenskom krase?

Hoci má Gerlašská skala len 752 m n. m., ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Z jej vápencového brala uvidíte nielen blízku Plešiveckú planinu, ale pri troche šťastia aj majestátny Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách, podľa ktorého dostala meno.

Okrem panorám vás čaká aj tajuplné podzemie – v okolí skaly sa nachádza rekordných 17 jaskýň a vzácne horské kvety, ktoré inde v krase nenájdete. Ideálny cieľ pre každého, kto hľadá ticho a divokú prírodu.

Čo je Gerlašská skala a kde sa presne nachádza?

Gerlašská skala, hoci je len tvarovo a výškovo nevýrazným planinovým vrchom, vypína sa na severnom okraji rozsiahlej Plešiveckej planiny a je obklopená malebnými pasienkami a hustým bukovým lesom. Tento vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 752 m n.m. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a je súčasťou horského celku Slovenský kras, konkrétne jeho podcelku Plešivecká planina.

Aké výnimočné výhľady sa turistom z Gerlašskej skaly naskytnú?

Gerlašská skala ponúka zo svojej neveľkej výhľadovej plošiny s malou takmer terasovitou lúčkou, ktorá je situovaná na severnom svahu vrcholovej časti, jedinečný výhľad do okolia. Priamo na sever je možné vidieť Revúcku vrchovinu s jej dominantami – vrchmi Turecká (953 m n. m.), Sivá skala (740 m n. m.), Košarísko (765 m n. m.), Repisko (795 m n. m.) a Mních (655 m n. m.). Severovýchodný obzor patrí Volovským vrchom s ikonickým výhľadovým vrchom Volovec – Skalisko (1293 m n.m.), zatiaľ čo na severozápade sa majestátne týčia Stolické vrchy a impozantná Kráľova hoľa (1946 m n.m.). Za priaznivého počasia sa z výhľadovej plošiny skalného brala otvára i neopakovateľný pohľad na Vysoké Tatry, pričom je viditeľný aj ich najvyšší vrchol, Gerlachovský štít (2655 m n.m.). Od najvyššieho vrcholu spomínaných Vysokých Tatier, nazývaného Gerlachovský štít (2655 m n.m.), je odvodený aj názov samotnej skaly – Gerlašská skala.

Aké prírodné zaujímavosti ukrýva Gerlašská skala?

Približne 35 metrov vysoké skalné bralo Gerlašská skala strmo klesá do doliny Hončianskeho potoka. Táto výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch sú chránené ako súčasť Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly. Pod skalným útvarom PR Gerlašské skaly sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na celej Plešiveckej planine, pričom na malej ploche je zaznamenaných až 17 jaskýň. Najvýznamnejšou z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod je umiestnený v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom; v brale asi 15 metrov nad ňou je ešte aj otvor do Malej Šingliarovej jaskyne. Vápencové steny, ktoré sú miestami tienené závojom prevažne sutinových lesov, pokrývajú porasty machovo-papraďového spoločenstva. Nachádzajú sa tu aj vzácne horské druhy kveteny, ktoré sem prenikli zo Slovenského rudohoria, prípadne z Muránskej planiny. Patrí k nim napríklad prilbica moldavská, zubačka žliazkatá a hrdobarka horská. Husté krovinaté spoločenstvo tu zas vytvárajú najmä trnky, hlohy a ruže. Zo suchomilných travinno-bylinných a krovinových porastov sa na Gerlašskej skale vyskytujú aj vzácne druhy ako Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), Včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), Prvosienka holá (Primula auricula) a Kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima).

Ako sa dostať na Gerlašskú skalu?

Na Gerlašskú skalu vedú turistické značkované trasy z obce Rakovnica (zelená 2,15 hod.) a z obce Štítnik (modrá – 1,45 hod.).

Dobrým východiskom okrem spomínaných obcí je aj obec Kružná po žltej turistickej trase po rázcestie Veľký vrch (721 m), odtiaľ po zelenej turistickej trase až ku rázcestníku Gerlašská skala (752 m.n.m.). Celkovo sa dá táto trasa absolvovať za 1,45 hod.

Aké bezpečnostné opatrenia treba dodržiavať pri návšteve Gerlašskej skaly?

Gerlašská skala sa nachádza v prírodnom prostredí, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Priamo na Gerlašskej skale je nevyhnutné byť mimoriadne opatrný, pretože hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu na zráznom svahu.

Keďže je lokalita súčasťou Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly a má najvyšší 5. stupeň ochrany prírody, platia tu prísne obmedzenia, ktoré je nutné dodržiavať:

Platí zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce.
Je striktne zakázané vchádzať s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce, s výnimkou diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.

V prípade, že by bol z vážnych dôvodov potrebný vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany mimo stanovených pravidiel, musíte postupovať nasledovne:

Je potrebné podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie, o udelenie výnimky z územnej ochrany podľa $\S 16$ ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
Toto podanie je spoplatnené podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sumou $10 \text{ Eur}$ , ak žiadosť podáva fyzická osoba, alebo $100 \text{ Eur}$ , ak je žiadosť podaná právnickou osobou.

Povesť o Hane a strážcovi Gerlašskej skaly

Nad obcou Rakovník sa od nepamäti týči Gerlašská skala. Starí ľudia rozprávali, že v jej hlbokých jaskyniach prebýva Krasomil – duch vrchu, ktorý má telo z vápenca a oči sfarbené ako mach po daždi. Nebol zlý, no bol prísny a strážil ticho planiny pred každým, kto by ho chcel narušiť.

V Rakovníku vtedy žila dievčina Hana, známa svojím prekrásnym hlasom. Keď spievala na lúkach pod skalou, aj vietor ustal, aby ju počul. Prišla však krutá zima a po nej jar, ktorá nepriniesla vlahu, ale chorobu. Hanin mladší brat ochorel tak vážne, že mu už nikto v dedine nedával nádej. Jedinou záchranou bola vzácna pramenitá voda, ktorá vyvierala hlboko v útrobách Gerlašskej skaly, v mieste, kam sa žiaden smrteľník neodvážil vstúpiť.

Láska k bratovi bola silnejšia než strach z neznáma. Hana sa vybrala k jaskyniam pod skalným bralom. Keď vstúpila do chladnej tmy, zastala pred ňou mohutná postava Krasomila.

„Čo hľadáš v mojom kráľovstve, dcéra z doliny?“ zahrmel duch a skaly sa zatriasli.

Hana padla na kolená a bez dychu vyrozprávala svoj žiaľ. „Môj pane, môj brat umiera. Prosím len o dúšok živej vody z tvojho prameňa. Vezmi si za ňu čokoľvek, čo vlastním, hoci toho nie je veľa.“

Duch hory sa na ňu dlho díval. Poznal jej pieseň, ktorú slýchal z lúk, a vedel, že jej srdce je čisté ako vápencový kryštál. „Dám ti tú vodu,“ povedal Krasomil tichšie, „ale tvoj hlas už nebude patriť ľuďom. Zostane tu so mnou, aby liečil moju samotu v chladných skalách.“

Hana bez zaváhania prikývla. V tej chvíli jej hrdlo stiahlo a z pier nevyšiel ani zvuk. Krasomil jej podal krčah s krištáľovou vodou a vyviedol ju von na svetlo.

Hana sa vrátila do Rakovníka, podala bratovi vodu a ten do rána vyzdravel. Hoci dievčina do konca života neprehovorila, jej oči žiarili pokojom. A hovorí sa, že odvtedy, keď pod Gerlašskou skalou zafúka južný vietor, z hlbín jaskýň sa ozýva tiché, ľúbezné spievanie. Je to Hanin hlas, ktorým Krasomil dodnes ďakuje za jej obetu a stráži pokoj nad celým Rakovníkom.