Dolina Čremošná (údolie Čremošná)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Doliny, tiesňavy, kaňony a rokliny

Dolina Čremošná — Pohľad na vrch Drieňovec (804 m n.m.)

Poznáte údolie, kde odliali srdce Budapešti a starý mlyn dodnes stráži tajomstvá šľachty?

Vedeli ste, že v nenápadnej doline Čremošná sa kedysi rodili diely pre slávny Reťazový most v Budapešti a že v starom mlyne v Kováčovej sa dodnes ukrývajú stroje, ktoré mleli múku pre samotných Andrášiovcov (Andrássyovcov)?

Predstavte si miesto, kde sa vápencové útesy Slovenského krasu stretávajú s hustými lesmi Volovských vrchov. Vzduch tu vonia po histórii baníkov, starých duboch a múke z historických mlynov. Dolina Čremošná nie je len cestou na mape, je to 17 kilometrov dlhý príbeh vytesaný vodou a ľudskou prácou do slovenskej zeme. Od technických pamiatok v Drnave až po tiché vidiecke uličky v Lúčke – toto údolie je pozvánkou do sveta, kde história stále dýcha.

Čo je dolina Čremošná a kde sa nachádza?

Dolina Čremošná nazývaná aj ako údolie potoka Čremošná je hlboká približne 17 km dlhá krasovitá dolina, ktorú vo vápencoch vyhĺbil potok Čremošná. Táto dolina oddeľuje krajinný celok Slovenský kras (planina Horný vrch) od horského krajinného celku Volovské vrchy (podcelok Pipítka).

Aký je pôvod tohto jedinečného údolia?

Potok Čremošná, ktorý preteká spomínanou dolinou, pramení v nadmorskej výške 878 m n.m., na južnom úpätí Hajdúchovho vrchu (1 120 m n. m.). Hajdúchov vrch (1 120 m n. m.) sa nachádza vo Volovských vrchoch (podcelok Pipítka).

Aké vrchy obklopujú dolinu Čremošnú?

Z významnejších vrchov dolinu vymedzujú na severe Čertov hrad (682 m.n.m.), Čierny kopec (727 m.n.m.), Gobič (861 m.n.m.), Žľab (894 m.n.m.) a Soví kameň (673 m.n.m.). Z južnej strany ju vymedzujú vrchy Buková (746 m.n.m.), Drienovec (804 m.n.m.), Krásna hora (758 m.n.m.), Kresadlo (801 m.n.m.) a vrch Drieňovec (804 m.n.m), ktorý je súčasťou národnej prírodnej rezervácii Drieňovec..

Aké vedľajšie doliny ústia do doliny Čremošnej?

Na jej južnej strane do nej ústia menšie polokrasové doliny (Hrušovská dolina a Mokrá dolina). Zo severnej strany do nej ústia doliny Lepkavého a Bianského potoka.

Ktoré obce v doline stoja za návštevu?

V doline sa nachádzajú turisticky významné obce Drnava, Lúčka, Kováčová a Bôrka.

Prečo je dolina Čremošná turisticky atraktívna?

Turisticky zaujímavou ju robí množstvo vzácnych pamiatok, krásna okolitá príroda, turistické a cykloturistické trasy a hlavne vidiecka pamiatková zóna v obci Lúčka.

Aká je najvýznamnejšia pamiatka v doline?

Najvýznamnejšou pamiatkou v doline je stredoveký Husitský kostol. Husitský kostol je voľne prístupná pamiatka, ktorá sa nachádza nad obcou Lúčka asi 16 km od mesta Rožňava.

Aký je pôvod názvu husitský kostol?

V polovici 15. storočia bol kostolík obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa a bratrickým vojskom pozostávajúcich z časti aj z bývalých husitskích bojovníkov. Na základe tejto udalosti dostal kostolík pomenovanie a prívlastok ako „husitský kostol“.

Z čoho sa skladá pamiatková zóna v Lúčke?

Spomínaná pamiatková zóna pozostáva hlavne z tradičných sedliackych domov z konca 19. a začiatku 20.storočia, ktoré dopĺňajú zoskupenia hospodárskych stavieb. Súčasťou pamiatkovej zóny je aj reformovaný renesančno-klasicistický kostol a katolícky kostol svätého Jána.

Aká technická pamiatka sa nachádza v Kováčovej?

V obci Kováčová sa nachádza Vodný mlyn, ktorý patril kedysi rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Vodný mlyn Kováčová pri Rožňave má pôvodné originálne technické zariadenia a stroje na proces mletia múky.

Aká bola história baníctva v tejto oblasti?

Množstvo technických pamiatok v doline je dôkazom rozvinutej banskej činnosť v minulosti. Dobývali sa tu hlavne železné rudy limonit a siderit, ktoré sa tavili v slovenských peciach v Drnave písomne uvádzaných už v roku 1619. V roku 1817 bola na mieste starých slovenských pecí postavená železiareň v Drnave.

Aký význam mala drnavská železiareň?

V bývalých železiarniach grófa Andrášiho (Andrássyho) sa v 40-tych rokoch 19. storočia odlievali už spomínané konštrukčné diely slávneho Reťazového mosta v Budapešti, za čo si obec vyslúžila prezývku „Kis Pest – Malá Pešť“. Železiareň tu bola v prevádzke do roku 1915.

Aké ďalšie kovy sa tu ťažili?

V počiatkoch sa na Malom vrchu a južných svahoch Pipítky povrchovým spôsobom ťažila strieborná ruda a meď. Severne od obce Bôrka sa ťažilo zlato. Neskôr pri obci Lúčka, v banskom poli Gabriela a v banských poliach Emília, Klement a Konrád a v obci Bôrka sa ťažila železná ruda hematit. Rudné ložiská v okolí Krásnej Hôrky a Drnavy patrili panstvu hradu Krásna Hôrka. Ťažba železných rúd a barytu na Malom vrchu sa koncentrovala na žilu Štefan, Anton a Piatkový potok a v Drnave na žilu Dionýz.

Aká technická pamiatka je prístupná turistom?

Zaujímavý je dodnes zachovaný portál dedičnej štôlne Dionýz. Ku tejto technickej pamiatke vedie značený náučný chodník Poklady Drnavy. Cesta k samotnému portálu štôlne trvá približne 10 minút.

Čo všetko uvidíte na náučnom chodníku?

Začína pri areáli Drnavských železiarní a pokračuje okolo mohutného, viac ako 300-ročného prastarého duba letného (lat. Quercus robur), ktorý sa stal Stromom roka 2020. Dub patrí k neodmysliteľným symbolom už niekoľko generácií – stojí na starej obchodnej ceste. Zmienka o dube sa nachádza v obecnej kronike už v roku 1670.

Aké ďalšie pamiatky ponúka obec Drnava?

Ďalšími významnými pamiatkami obce Drnava sú sedliacke domy z konca 19. a začiatku 20. storočia a barokovo-klasicistický kostol sv. Mikuláša.

Čo zaujímavé je v obci Bôrka?

Veľmi významnou pamiatkou obce Bôrka je neobarokový kaštieľ z konca 19. storočia, ktorý je kultúrnou pamiatkou.

Prečo by ste mali zaradiť dolinu Čremošná na svoj turistický zoznam?

Táto oblasť je mimoriadne významnou turistickou lokalitou, ktorá vás očarí spojením nespútanej prírody Slovenského krasu a unikátnych historických pamiatok. Návštevníci tu môžu obdivovať stredoveký husitský kostol, technické pamiatky v Drnave či Kováčovej a sieť značených trás pre peších aj cyklistov. Je to ideálny cieľ pre každého, kto hľadá dokonalú kombináciu aktívneho oddychu a objavovania skrytých klenotov slovenskej histórie.

Povesť o Duchovi striebristého baníka z hlbín doliny

V najužšom mieste doliny Čremošná, tam, kde sa útesy Horného vrchu takmer dotýkajú neba, sa vraj dodnes potuluje duch baníka z dávnej minulosti. Starí ľudia rozprávajú o majstrovi Jakubovi, ktorý v 17. storočí objavil v týchto horách bohatú žilu striebra. Jakub bol však skromný muž a časť svojho zárobku vždy potajomky nechával na prahu domov chudobných rodín v celom údolí.

Keď prišiel jeho posledný deň a zával ho navždy uväznil v hĺbke zeme, jeho duša nenašla pokoj. Hovorí sa, že sa v doline zjavuje počas nocí, keď je vzduch hustý a tichý. Nemá jasnú tvár, len striebristú siluetu, ktorá ticho prechádza cez potok Čremošná bez toho, aby čerila hladinu. Ak ho stretne čestný cestovateľ v núdzi, duch baníka mu ticho poklepe po pleci a ukáže smer k ukrytému prameňu – ten mu vraj vráti silu a vyčistí myseľ od všetkých trápení.

Povesť o Drnavských Permoníkoch – strážcoch podzemných pokladov

Okolie Drnavy je prevŕtané štôlňami ako kus starého kovu a práve tam, v temnote banských polí Gabriela a Dionýz, prebývajú Permoníci. Títo malí vládcovia podzemia majú v tejto oblasti zvláštnu moc – na seba berú podobu a hlasy zosnulých baníkov, ktorí tu kedysi ťažili železnú rudu. Starí haviari prisahali, že v hĺbke chodieb pod Malým vrchom videli postavy svojich predkov, ako ticho sedia pri banských vozíkoch a strážia žily hematitu a barytu.

Hovorí sa, že Drnavskí Permoníci prísne strážia poklady ukryté v útrobách Pipítky. Ak baník pracoval s úctou k hore, Permoníci mu jemným „ťukaním“ na stenu štôlne ukázali cestu k bohatej rude. Ak bol však niekto chamtivý a hľadal len zlato na úkor bezpečnosti iných, Permoníci v podobe jeho blízkych ho zaviedli do nekonečných labyrintov chodieb. Dodnes vraj pri vstupe do štôlne Dionýz v Drnave občas počuť vzdialené búchanie kladiviek – to len títo tajuplní strážcovia pripomínajú, že skutočné bohatstvo zeme patrí len tým, ktorí k nemu pristupujú s pokorou.