Župný dom v Plešivci

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Čo je Župný dom v Plešivci a prečo by ste ho mali navštíviť?

Župný dom v Plešivci je dvojposchodová, trojtraktová stavba pôvodne barokového slohu, ktorá bola postavená v rokoch 1716 až 1719. Táto impozantná budova, ktorá dnes slúži ako Obecný úrad, ponúka jedinečný pohľad do architektonického a historického dedičstva regiónu.

Prečo bol Župný dom vôbec postavený?

Budova vznikla na základe nariadenia uhorského kráľa Karola III. (VI.) po porážke Rákocziho povstania v roku 1711. Cieľom bolo, aby každá župa mala svoje dôstojné sídlo pre archívy a žaláre. Plešivec sa stal sídlom Gemerskej stolice v dvoch obdobiach: v rokoch 1719–1786 a následne 1790–1898, kedy bolo sídlo župy presunuté do Rimavskej Soboty.

Ako bola budova pôvodne usporiadaná?

Župný dom mal dva hlavné funkčné oddiely. V prednej časti sa nachádzal archív, miestnosť pre verejné stoličné zhromaždenia a byty pre úradné osoby.

Zadnú časť tvorili obytné priestory, kaplnka pre katolíckych veriacich a žaláre. Pôvodný architektonický zámer počítal s veľkým dvorom v strede, ku ktorému mali byť pristavané bočné budovy, no tieto už realizované neboli.

Ako vyzerá architektúra Župného domu?

Budova má trojtraktové usporiadanie a pôdorys v tvare nepravidelného písmena U. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom, ktorý je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pôvodne baroková stavba prešla začiatkom 19. storočia klasicistickou úpravou, pri ktorej bol objekt prefasádovaný.

Interiéry sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, krížovou klenbou a pruskou klenbou. Pravé krídlo budovy bolo však v prverej polovici 20. storočia zasiahnuté necitlivou prefasádovanou prestavbou.

Aká je história výstavby Župného domu?

Stavba Župného domu prebiehala v rokoch 1716-1719. Ako bývalý župný, resp. stoličný dom, bol dôležitým centrom správy a moci.

Prečo je Župný dom významným historickým miestom?

Na budove je umiestnená pamätná tabuľa od Frica Motošku z roku 1928, ktorá pripomína osud troch odsúdených národovcov: Štefana Marka Daxnera, Jozefa Francisciho a Mikuláša Bakulínyho. Títo muži boli odsúdení na smrť 6. novembra 1848 za ozbrojenú účasť v Slovenskom povstaní.

Toto povstanie, známe aj ako slovenské dobrovoľnícke výpravy, bolo ozbrojeným vystúpením organizovaným Slovenskou národnou radou so sídlom vo Viedni.

Prebehlo na severnom území Uhorska v období od septembra 1848 do marca 1849 v rámci Revolúcie 1848 – 1849.

Bol rozsudok smrti nakoniec vykonaný?

Krátko pred plánovaným vykonaním rozsudku štatariálny súd Gemerskej stolice trest smrti zrušil a obvinených odovzdal riadnemu súdu. Konanie súdu bolo neskôr zastavené, a to po prehre uhorskej gardy pri Schwechate a so zhoršením politickej situácie.

Čo je napísané na pamätnej tabuli?

Nápis na pamätnej tabuli uvádza: „V TOMTO DOME BOLI NA SMRŤ ODSÚDENÍ ROKU 1848 M. DAXNER J. FRANCISCI M. BAKULÍNI“.

Kde sa Župný dom v Plešivci nachádza a aký je jeho význam?

Bývalý Župný dom sa nachádza na ulici Československej armády číslo 1. Budova je významnou historickou pamiatkou, ktorá pripomína správne a súdne zriadenie Gemerskej stolice v 18. a 19. storočí.