Ľudová architektúra v obci Hrušov

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Čo je ľudová architektúra v obci Hrušov a akú má hodnotu?

Ľudová architektúra v obci Hrušov predstavuje hodnotný príklad vidieckeho staviteľstva. V obci sa nachádza množstvo tradičných domov, ktoré reprezentujú typickú radovú zástavbu roľníckych domov pre región Slovenského krasu a Gemera.

Aké historické obdobia táto architektúra reprezentuje?

Tieto autentické domy pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia a predstavujú ukážku tradičnej ľudovej zástavby formou radových domov.

Z akých materiálov sa tieto domy stavali?

Stavebným materiálom boli prevažne sušené tehly alebo kameň. Od začiatku 20. storočia sa začala sporadicky používať aj pálená tehla.

Ako vyzerali typické fasády a omietky?

Prevažná väčšina domov mala vápennú omietku. Iba vyslovene chudobné domy sa vymazávali hlinenou omietkou. Na niektorých objektoch sa dodnes zachovala ornamentálna výzdoba priečelia.

Existujú v Hrušove nejaké špeciálne typy domov?

Áno, zachovali sa tu početné pôvodné gemerské roľnícke domy. Charakteristickým znakom architektúry južného Gemera sú objekty s vaľbovou alebo sedlovou strechou krytou šindľom alebo škridlou s prvkami ľudového klasicizmu.

Čo je najcharakteristickejším prvkom týchto domov?

Najvýraznejšou ozdobou sú vyrezávané drevené alebo murované stĺpové podstienky s pavlačami.

Aké okná sa na domoch zachovali?

Mnohé domy si dodnes zachovali pôvodné zdobené, vyrezávané okná, konkrétne špaletové alebo kastlové. Tieto dvojdielne okná majú vonkajšie aj vnútorné krídla s okenným výklenkom (špaletou) medzi nimi.

Aký je rozdiel medzi špaletovými a kastlovými oknami?

Zásadný rozdiel je v spôsobe otvárania: kastlové okná sa otvárajú dovnútra, kým špaletové von. Špaletové (skrinkové) okná ponúkajú praktickú výhodu vo využití medziokenného priestoru, napríklad na umiestnenie kvetov.

Ako vyzerali interiéry a podlahy v týchto domoch?

V obytných izbách sa nachádzala hlinená podlaha vymazaná zmesou blata a plev, čo vypovedá o jednoduchom a funkčnom spôsobe života.

Aké bolo tradičné dispozičné usporiadanie domov?

Základnú podobu mal dvojpriestorový dom zložený z izby a pitvora. Častou súčasťou pitvora bola aj tzv. pitvorová komôrka, vytvorená predelením priestoru pozdĺžnou priečkou.

Ako sa vyvíjala dispozícia domov na začiatku 20. storočia?

Trojpriestorový dom už obsahoval izbu, pitvor (predchodcu kuchyne) a komoru, s radením do hĺbky pozemku alebo s orientáciou pozdĺž ulice. Na začiatku 20. storočia sa rozšírilo stavanie domov so štvordielnym členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).

Ako fungoval vstupný priestor a vykurovanie?

Ústredným vstupným priestorom bol pitvor s pecou a otvoreným ohniskom, kde dym odchádzal priamo na povalu. Z tohto priestoru sa vchádzalo do prednej izby a komory.