Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Čo je Hrad Plešivec a akú má históriu?

Hrad Plešivec je gotický vodný hrad, postavený na prelome 13. a 14. storočia. Nachádza sa v obci Plešivec, približne 16 km od mesta Rožňava na okraji Slovenského krasu.

V súčasnosti sa z tohto vodného hradu zachoval len 10-metrový úsek kamenného múru, vysokého asi 7 metrov a hrubého asi 1,1 metra. Hrad Plešivec v minulosti zabezpečoval výber mýta a počas tureckých vojen plnil aj fortifikačnú funkciu.

Tento vodný hrad bol s vonkajšími múrmi obklopenými priekopou s vodou alebo vodnou plochou. Hrad mal len jeden vchod, prístupný padacím mostom, ktorý býval v noci či v prípade hroziaceho nebezpečenstva zdvihnutý. Pri vchode sa nachádzala vysoká pozorovacia veža.

Ako sa dostať k Hradu Plešivec dnes?

Areál hradu je dnes úplne zastavaný rodinnými domami. Objekt sa nachádza na Letnej ulici (za panelovým blokom) priamo v obci Plešivec, v záhrade na súkromnom pozemku.

Je potrebné nájsť štyri vedľa seba stojace paneláky v smere na mesto Rožňava. Zvyšky hradu sú hneď oproti panelákom.

Aká je bohatá história Hradu Plešivec?

Keď v roku 1243 Belo IV. (maď. IV. Béla) (1206-1270) daroval Plešivec bratom Detrichovi (maď. Szár Detre I. de Bubek) a Štefanovi Szár z rodu Ákošovcov, stál tu na mieste starého slovanského hradiska pri ústi Štítnického potoka do Šajavy (rieka Slaná) hrad obohnaný priekopou.

Nielen Plešivec, ale aj rozsiahle pozemky na Gemeri dostali synovia Mateja z rodu Ákošovcov (maď. Máté gens Ákos (*1186_ +?)) – Detrich Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek) (*1213 _ +1275) a Filip Szár (maď. Fülöp I. Bebek de Pelsőcz) (*1216 _ +1244) – na základe pomoci kráľovi Belovi IV. v bitke proti Mongolom pri rieke Slaná v roku 1241. Bratia ho po porazenej bitke sprevádzali pri úteku a pomohli mu dostať sa do bezpečia na hrádok Čertov hrad. Po smrti Detricha ovládal územie jeho syn Benedikt Četneky (maď. Benedek Csetneki) (1250-1307).

V roku 1307 dal nový hrad postaviť Dominik Bebek (maď. Domokos I. Bebek, de Pelsőcz & Csetnek) (*1290 _ +1333), syn Benedikta Četneka. Začiatkom 14. storočia došlo k deľbe rodového majetku a následne aj rodu na dve vetvy. Dominik Bebek bol zakladateľom vetvy Bebekovcov a jeho brat Ladislav Četneky (maď. László Csetneky) (*1307 _ +1358) bol zakladateľom štítnickej vetvy Četnekyovcov.

Nový Dominikov hrad, ktorý bol už obohnaný vodnou priekopou, mal veľké a mocné múry. Obklopujúca voda slúžila ako obranný prvok. V čase tureckých vojen zohral Hrad Plešivec dôležitú úlohu a patril k sústave protitureckých obranných hradov.

Práve pre jeho dôležitosť a strategický význam nariadil uhorský snem Gemerskej stolici vydržiavať na hrade vojsko a stálu posádku. Napriek týmto opatreniam sa Turci v roku 1558 zmocnili Plešivca a stali sa aj pánmi hradu.

V roku 1554 dobyli Turci od Bebekovcov Fiľakovský hrad. Na základe tejto udalosti prešiel František Bebek (maď. Ferenc Bebek) (*1490 _ +1558) pod zástavy sedmohradského vojvodu Jána II. Žigmunda Zápoľského (*1540 _ +1571). V roku 1556 František Bebek pri hrade Krásna Hôrka spolu s Turkami porazil omnoho početnejšie cisárske vojsko na čele s generálom Wolfgangom Puchheimom (nem. Wolfgang von Puchheim), ktoré sa vydalo na trestnú výpravu proti Bebekovcom.

Opatrný František Bebek však po víťaznej bitke ušiel do Sedmohradska, kde sa chcel zmocniť titulu sedmohradského vojvodu. Kráľovná Izabela, matka ešte mladého Jána II. Žigmunda Zápoľského, dala v roku 1558 Františka Bebeka zavraždiť.

Na základe tejto udalosti prešiel jeho syn Juraj Bebek (maď. György Bebek de Pelsőcz) (*? _ +1567) na stranu cisára Ferdinanda I. Habsburského (*1503 _ +1564). V roku 1562 sa Juraj Bebek dostal do tureckého zajatia a po trojročnom väznení prešiel v roku 1565 opäť na stranu tureckého sultána Sulejmána I. (*1494 _ +1566).

Keď sa však Juraj Bebek (maď. György Bebek de Pelsőcz) spojil s Turkami, panovník Maximilián II. (*1527 _ +1576) poslal proti nemu vojenskú výpravu pod vedením Lazara Švendu (nem. Lazarus Freiherr von Schwendi, maď. Schwendi Lázár) (*1522 _ +1583), ktorý Hrad Plešivec v roku 1566 dobil a zbúral.

Juraj Bebek (maď. György Bebek de Pelsőcz) zomrel v roku 1567 ako posledný mužský potomok svojho rodu (bol otcom piatich dcér: Zsuzsanna Bebek de Pelsõcz, Margit Bebek, Anna Báthory, Judit Bebek and Zsófia Bebek). Ním vymrel slávny rod Bebekovcov.

Fotogaléria

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:

• Obec Plešivec (čítaj viac…)

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Otázka pre JazykovaPoradna.sk:

Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?

Odpoveď :

V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I

Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)

Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.

V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I