Kaplnka sv. Ladislava - Rastlinný kostol Sv. Ladislava

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Náboženské pamiatky v prírode

Kaplnka sv. Ladislava – Rastlinný kostol Sv. Ladislava

Tam, kde architektúru tvorí sama príroda

Predstavte si miesto v srdci Slovenského krasu, kde sa história neukrýva v chladných múroch, ale dýcha cez živé stromy. Unikátny Rastlinný kostol vás očarí svojou drevenou konštrukciou, ktorou doslova prerastá príroda, a legendami opradenou zázračnou vyvieračkou. Vydajte sa po stopách pútnikov do Debrade a objavte pokoj ukrytý v náručí Jasovskej planiny.

Kde sa nachádza Kaplnka sv. Ladislava, známa aj ako Rastlinný kostol Sv. Ladislava?

Kaplnka sv. Ladislava, nazývaná aj Rastlinný kostol Sv. Ladislava, leží na Jasovskej planine v katastri obce Debraď, priamo v srdci Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa v príjemnej nadmorskej výške 420 m n.m. a obklopuje ju pokojná príroda plná zelene.

Prečo je pri Kaplnke sv. Ladislava taký výdatný a zázračný prameň?

Hneď vedľa kaplnky vyviera silný prameň nazývaný Ladislavova vyvieračka. Už po stáročia ho ľudia považujú za zázračný a je tradičným pútnickým miestom. Práve tu sa stretávajú turisti aj pútnici, aby si nabrali vodu a načerpali pokoj.

Ako vyzerá dnešná Kaplnka sv. Ladislava – Rastlinný kostol Sv. Ladislava?

Kaplnka je čiastočne obnovená trámová stavba, ktorú miestni s láskou volajú Rastlinný kostol Sv. Ladislava. Pozostáva z pôvodných kamenných základov kostola z konca 15. storočia, nového kamenného múrika a symbolickej drevenej konštrukcie z červenej borovice. Unikátne je, že strom, ktorý rástol priamo uprostred základov, tu zostal – jeho kmeň prečnieva cez drevené trámy a dáva kaplnke jej charakteristický „rastlinný“ vzhľad. Vo vnútri nájdete kamenný oltár a kamenný ruženec. Za kaplnkou stojí drevený kríž s korpusom Krista.

Aká je história miesta, kde stojí Kaplnka sv. Ladislava?

Na mieste dnešnej kaplnky stál koncom 15. storočia kostol svätého Ladislava, ktorý patril Premonštrátskému rádu v Jasove. Prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 16. storočia. Rád ho vlastnil do roku 1552, potom prešiel pod svetských zemepánov. V roku 1570 kostol zničili Turci počas rabovania Spiša, Abova a Turne.

Cirkev sa oň prestala starať a postupne sa rozpadol – zrúcaniny boli viditeľné ešte začiatkom 20. storočia. Po druhej svetovej vojne tu postavili novú kaplnku, ktorú v 50. rokoch údajne dala vypáliť ŠtB. Prameň aj kaplnka boli vtedy významným pútnickým miestom.

Kedy bola Kaplnka sv. Ladislava obnovená do dnešnej podoby?

Po roku 1989 cirkev opäť začala organizovať púte a omše pri prameni. Koncom 90. rokov obnovili krížovú cestu, ktorá začína v obci Drienovec. V rokoch 2006 – 2007 vyrástol kamenný múrik a drevená konštrukcia. Znovuobnovená kaplnka bola slávnostne vysvätená 15. septembra 2007.

Čo hovoria o Kaplnke sv. Ladislava legendy o zjaveniach a zázrakoch?

Miesto je opreté o viacero príbehov o zjaveniach a zázrakoch, najmä v súvislosti s Ladislavovou vyvieračkou. Práve tieto príbehy sem každoročne láka pútnikov aj zvedavých návštevníkov.

Kde začína krížová cesta ku Kaplnke sv. Ladislava?

Krížová cesta, obnovená koncom 90. rokov, začína v neďalekej obci Drienovec a vedie priamo k Rastlinnému kostolu Sv. Ladislava.

Aký výhľad si vychutnáte pri Kaplnke sv. Ladislava?

Rozsiahla lúka pri kaplnke ponúka nádherný čiastočný výhľad na hrebeň Volovských vrchov s dominantnou Kojšovskou hoľou (1246 m n.m.) a na východ smerom na Košickú kotlinu.

Ako sa najlepšie dostať ku Kaplnke sv. Ladislava – Rastlinnému kostolu Sv. Ladislava?

Ku kaplnke vedie križovatka turistických trás s rázcestníkom Ladislavova vyvieračka (420 m n.m.).

Prídete sem:

po žltej značke z obce Jasov (zo severu)
po žltej značke z obce Drienovec (z juhu)
po zelenej značke z mesta Moldava nad Bodvou

V blízkosti sa nachádza poľovnícka chata a Ladislavova kaplnka s vyvieračkou je opäť živým kresťanským pútnickým miestom.

O kráľovom prameni a zjaveniach na planine

Keď v roku 1091 kráľ Ladislav zahnal drancujúcich Kumánov, jeho vojsko na vyprahnutých stráňach Jasovskej planiny takmer podľahlo smädu. Kráľ sa v hlbokej pokore pomodlil k Bohu a udrel mečom o skalu, z ktorej okamžite vytryskla mohutná vyvieračka. Od tej chvíle sa toto miesto stalo posvätným a unavení pocestní tu po stáročia nachádzali nielen osvieženie, ale aj nevysvetliteľný pokoj.

Legenda hovorí, že duch spravodlivého kráľa sa na lúke pri prameni opakovane zjavoval v podobe žiariaceho rytiera, ktorý bdel nad pokojom v regióne. Miestni ľudia, pohnutí týmito zázračnými úkazmi, sa v 15. storočí rozhodli uctiť si svojho ochrancu a priamo na mieste zjavení postavili kamenný kostol sv. Ladislava.

Hoci neskôr stavba pod náporom času a vojen schátrala, duch miesta pretrval. Príroda sama prevzala úlohu staviteľa, keď stromy vrástli do zvyškov múrov a vytvorili dnešný Rastlinný kostol. Povesť o kráľovi, ktorý priniesol vodu do vyprahnutého kraja, tak žije v každom liste a v každej kvapke zázračného prameňa, ktorý od čias Ladislavovho meča nikdy nevyschol.