Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody
Podkategória: Jaskyne a priepasti
Prejdite bránou času v jaskyni Peško
Predstavte si unikátny krasový tunel v tvare gotického oblúka, ktorý kedysi slúžil ako príbytok pravekých ľudí aj bezpečný úkryt počas vojny. Dnes vás k tomuto tajomnému miestu pri obci Bretka dovedie pohodlný náučný chodník, ktorý hravo zvládnu aj deti za pár minút. Na konci 17-metrovej chodby vás čaká dychberúci bonus – výhľadový balkón Kamenné Oko s panorámou na rieku Muráň. Objavte toto spojenie histórie a prírody, ktoré je ideálnym cieľom pre váš nenáročný rodinný výlet.
Čo je to vlastne Jaskyňa Peško a ako vznikla?
Jaskyňa Peško (maď. Peskő) je unikátny krasový tunel, ktorý je priechodný na oboch stranách. Je tvorená 17 metrov dlhým krasovým tunelom s otvormi na oboch koncoch, ktorý vznikol chemickým rozpúšťaním vápenca podzemnými vodami a má charakteristický tvar gotického oblúka. Je to prírodná pamiatka v správe príspevkovej organizácie Správa slovenských jaskýň, čo zaručuje, že je o ňu dobre postarané a zachovaná pre budúcnosť. Jej názov je sám o sebe historickou zmiešaninou, vznikol zo slovanského slova pešt (pec, jaskyňa) a maďarského kő (kameň, skala). Pôvod názvu Pest pochádza zo slovanského slova peć (v češtine a v slovenčine pec) alebo peštera, ktoré znamená jaskyňa alebo jama. Historici sa domnievajú, že tento názov odkazuje buď na miestne jaskyne, alebo na pec na pálenie tehál, ktorá sa v danej oblasti nachádzala.
Aká je jej história a prečo je chránená?
Územie bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1994, aby sa ochránil jeho unikátny krasový charakter. Jej história je však omnoho staršia. Jaskyňa bola obývaná už v dobe kamennej. Svedčia o tom aj archeologické nálezy a pozostatky, ako sú zvyšky keramických nádob či strelky šípov, ktoré tu boli odkryté. Nakoľko je táto jaskyňa voľne prístupná, príbytok pravekých ľudí si môžete obzrieť aj vy. Oveľa neskôr, počas druhej svetovej vojny slúžila ako úkryt pre ľudí z obce pred prebiehajúcimi bojmi medzi sovietskou červenou armádou a nemeckou nacistickou armádou, čo z nej robí aj miesto s výnimočným historickým odkazom. Vďaka výskumnej sonde z rokov 1984-1987 dnes dokonca vieme, z akých vrstiev jaskyňa pozostáva.
Aká je jaskyňa veľká a čo môžem očakávať?
Jaskyňa je dlhá 17 metrov a je voľne prístupná. To znamená, že nemusíte riešiť rezervácie ani sprievodcu. Jej najväčším prekvapením je, že na jej konci na vás čaká akási menšia vyhliadková plošina zvaná balkón Kamenné Oko, z ktorej sa vám naskytne pohľad na okolitú prírodu a skaly. Tento výhľad na okolité horstvo a rieku Muráň je skutočnou odmenou. V horúcich letných dňoch ponúka jaskynný tunel príjemné schladenie.
Kde presne sa jaskyňa nachádza a ako sa k nej dostanem?
Táto jaskyňa sa nachádza v masíve rovnomenného 40 metrov vysokého brala, ukrytá v lesoch pri obci Bretka. Presnejšie povedané, leží v katastrálnom území obce Bretka v okrese Rožňava v Košickom kraji. Samotná jaskyňa je vzdialená od obce Bretka približne 700m po značenom turistickom chodníku. Cesta je pohodlná, vedie náučným chodníkom s vybudovanými schodmi, zábradliami a lavičkami. Pri dobrom tempe ste pri nej do 15 minút, čo z nej robí ideálny rýchly výlet alebo rekreačnú prechádzku za poznaním.
Je výlet ku jaskyni vhodný pre deti?
Cesta k jaskyni Peško nepatrí medzi náročné ani dlhé a zvládnu ju hravo aj deti. Je súčasťou väčšieho celku. Konkrétne je jaskyňa súčasťou náučného chodníka Prielom Muráňa. Náučný chodník začína v obci Bretka a prevedie vás okruhom okolo Prielomu Muráňa, ktoré súčasťou je aj Hutnianska jaskyňa. Tento chodník, otvorený v roku 2010, má dĺžku 3,2 kilometra a na 6 informačných paneloch v troch jazykoch vám priblíži miestne prírodné krásy. Peško je jeho druhou zastávkou. Ide o perfektný výlet pre rodiny s deťmi, ktorý kombinuje prírodné krásy, históriu a trochu adrenalínu. Pri jaskyni sú schody, ktorými sa dostanete na vrchol brala, odkiaľ sa vám otvorí panoramatický výhľad do gemerskej krajiny.
Prečo navštíviť jaskyňu Peško?
Návšteva tohto miesta nie je len obyčajnou prechádzkou, ale fascinujúcou cestou do vnútra vápencového brala, kde sa história praveku dotýka súčasnosti. Vďaka nenáročnému terénu a unikátnemu „balkónu“ s výhľadom ide o jeden z najdostupnejších a najfotogenickejších cieľov v celom regióne. Zbaľte si batohy a príďte sa presvedčiť – trúfnete si postaviť sa do Kamenného Oka a pozrieť sa na Gemer z výšky, ktorú pred tisícročiami obdivovali prví lovci?
Legenda o stratenom poklade v Prielome Muráňa
Píše sa rok 1610. Kraj pod Muránskou planinou je doráňaný krutými bojmi a v lesoch sa skrývajú tí, čo nechcú padnúť do rúk víťazným cisárskym vojskám. Tak vznikla legenda o troch strážcoch vápencového kaňonu.
V hlbokom záreze rieky, tam, kde sa voda kľukatí pomedzi vápencové steny, vtedy žil zbojník menom Gellért. Po porážke Bočkajovho povstania utiekol z bojiska a v jaskyni Peškő ukryl ulúpený poklad, ktorý mal pôvodne slúžiť na výplatu vojska – ťažké mešce plné zlatých dukátov a strieborných mincí. Gellért však v kaňone nebol sám.
Keď sa raz za búrlivej noci pokúšal poklad zakopať hlbšie do skalnej pukliny, z mútnej a spenenej rieky sa vynoril vodník István. Mal zelený kabátik, z ktorého neustále kvapkala voda, a v očiach mu hral hnev nad tým, že niekto špiní jeho revír vojnovou korisťou.
„Tento kúsok zeme patrí rieke, nie tvojmu nakradnutému zlatu, zbojník!“ zahrmel István a švihol mokrým bičom z tŕstia.
Strhla sa bitka, no skôr než stihol Gellért vytasiť šabľu alebo István stiahnuť zbojníka pod hladinu, jaskyňu osvetlila nadpozemská žiara. Z vápencovej steny vystúpila víla Erzsébet, ochrankyňa tunajších krasových prameňov. Svojím spevom v momente upokojila rozbúrený Muráň aj horúce hlavy dvoch sokov a vyniesla spravodlivý rozsudok.
Gellért smel v jaskyni zostať a uniknúť tak šibenici, ktorá ho vonku čakala – odmenou mu bol samotný život, no o poklad definitívne prišiel. Všetky tie zlaté dukáty a strieborné mince si nechal vodník István, ktorý ich s víťazoslávnym úškrnom stiahol na dno najhlbšieho meandra.
Hovorí sa, že keď sa hladina Muráňa po daždi zdvihne a naráža na steny prielomu, nie je to len zvuk narážajúcich skál, ale cinkot drahých kovov, ktorými vodník na dne hoduje. A zbojník Gellért? Ten dodnes hľadí z tmy jaskyne na dravý prúd, vďačný za bezpečie skál, hoci už navždy bez jediného dukáta v dlani.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
