NP Slovenský kras

Turistický informačný portál NP Slovenský kras

Kaštieľ v Turni nad Bodvou


Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Kaštiele a kúrie
Kaštieľ v Turni nad Bodvou
Kaštieľ v Turni nad Bodvou

Tajomstvo šľachtického sídla pod Turnianskym hradom

Vstúpte do sveta, kde baroková elegancia dodnes dýcha históriou a v tieni oblých veží ožívajú osudy rodu Keglevičovcov. Vedeli ste, že po týchto chodbách kráčal samotný František II. Rákoci, vodca slávneho povstania? Hoci niekdajšie romantické jazierko a park vystriedal čas, Kaštieľ v Turni nad Bodvou zostáva fascinujúcim svedkom premien od klasicistického prepychu až po búrlivé povojnové časy. Odhaľte príbeh miesta, ktoré prežilo stáročia a dodnes si stráži svoje skryté legendy.

Kedy a ako vznikol Kaštieľ v Turni nad Bodvou?

Kaštieľ v Turni nad Bodvou bol postavený koncom 17. storočia v barokovom slohu na staršom základe renesančného kaštieľa rodu Magočiovcov (Magócsyovcov) (maď. Magócsy család).

Aký je architektonický štýl a vzhľad kaštieľa?

Budova je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde. Ide o jednoposchodovú dvojtraktovú budovu, ktorá pôsobí elegantne a tajomne zároveň.

Kto boli prví významní majitelia kaštieľa?

Po vymretí rodu Magočiovcov (Magócsyovcov) (maď. Magócsy) získal majetky v Turni nad Bodvou Mikuláš Keglevič (maď. Miklós Keglevich de Buzin) (*1600 – †1642). Ten vyženil majetky aj s hradom Turňa v roku 1617, keď si zobral za ženu Barbaru Móricovu (maď. Borbála Móricz de Sövényháza). Nový kaštieľ dal postaviť jeho syn Mikuláš II. Keglevič (maď. Miklós II. Keglevich de Buzin) (*1636 – †1701).

Navštívil kaštieľ niekedy František II. Rákoci?

Áno – v roku 1711 tu krátky čas pobýval sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania František II. Rákoci (maď. II. Rákóczi Ferenc) (*1676 – †1735). Predstavte si, ako po týchto chodbách kráčal jeden z najslávnejších maďarských hrdinov!

Ako sa kaštieľ zmenil v 18. a 19. storočí?

Koncom 18. storočia kaštieľ v Turni nad Bodvou získala dedičstvom barónska vetva Zičiovcov (Zichyovcov) a tí ho dali začiatkom 19. storočia klasicisticky prestavať. Súčasťou kaštieľa sa vtedy stal veľký park s jazierkom a veľkým skleneným altánkom – ideálne miesto na romantické prechádzky.

Kto boli ďalší majitelia v 19. a 20. storočí?

V polovici 19. storočia ho Zičiovci (Zichyovci) predali budapeštianskej banke. Neskôr kaštieľ od banky odkúpil barón Ľudovít Šolimóši (Lajos Solymosy de Loós et Egervár) (*1832 – †1904) a neskôr venom ho získal jeho zať gróf Ján Palavičini (János Pallavicini) (*1883 – †1971). Gróf bol manželom Marty Solimošiovej (maď. Márta Julianna báró Solymossy) (*1892 – †1992). Tým kaštieľ v Turni nad Bodvou patril až do roku 1945.

Čo sa stalo s kaštieľom po druhej svetovej vojne?

Po roku 1945 prešiel kaštieľ do vlastníctva miestnych štátnych majetkov. Stalo sa tak na základe rozhodnutia z 21. 6. 1945, keď bola v rámci pozemkovej reformy nariadená konfiškácia majetku a zabratie pôdy pôvodným nemeckým a maďarským vlastníkom, ako aj Slovákom obvineným z kolaborácie s Nemeckom.

V akom stave je Kaštieľ v Turni nad Bodvou dnes?

Budova je bohužiaľ v zlom stave a po roku 1950 bola viackrát nevhodne upravovaná. Aj park nie je v najlepšom stave. Jazierko zaniklo začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia, keď bolo potrebné riešiť situáciu zásobovania Košíc pitnou vodou. Dnes sa na mieste jazierka nachádza ohradené a chránené územie vodného zdroja.

Memento stratenej slávy a nádej pre budúcnosť

Hoci dnes Kaštieľ v Turni nad Bodvou čelí neúprosnému času a nevhodným zásahom, jeho historická hodnota zostáva nevyčísliteľná. Od slávnych čias rodu Zičiovcov až po osudnú konfiškáciu v roku 1945 rozpráva príbeh o moci, kráse aj úpadku. Aj keď jazierko v parku zaniklo, duch minulosti a prítomnosť veľkých dejín v jeho múroch stále pretrvávajú. Táto pamiatka nie je len ruinou, ale živým odkazom našich predkov, ktorý si zaslúži našu pozornosť a úctu. Nezabúdajme na miesta, ktoré formovali našu spoločnú históriu.

Zaujímavé odkazy

Fotogaléria

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:

Mapy

Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.

Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.

Počasie

Otázka pre JazykovaPoradna.sk:

Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?

Odpoveď :

V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I

Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)

Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.

V prípade technických problémov:
jazykovaporadna@smeonline.sk

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I