{"id":559,"date":"2013-06-29T17:27:19","date_gmt":"2013-06-29T15:27:19","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=559"},"modified":"2025-11-17T08:10:03","modified_gmt":"2025-11-17T07:10:03","slug":"hrad-szadvar-np-aggtelek","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-za-pamiatkami\/hrad-szadvar-np-aggtelek\/","title":{"rendered":"Hrad Sz\u00e1dv\u00e1r – NP Aggtelek – zr\u00facanina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong><\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n

<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady, hradisk\u00e1 a zr\u00facaniny <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"Hrad<\/a>
Hrad Sz\u00e1dv\u00e1r – NP Aggtelek – zr\u00facanina<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

\u010co je za\u010d Hrad Sz\u00e1dv\u00e1r a kde ho n\u00e1jdete?<\/span><\/h2>\n

Hrad Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong>\u00a0je jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch hradov na \u00fazem\u00ed b\u00fdvalej Turnianskej \u017eupy. Zr\u00facanina tohto\u00a0stredovek\u00e9ho opevnenia<\/strong>\u00a0sa nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti hranice Ma\u010farska so Slovenskom, ne\u010faleko obce Hru\u0161ov (pribli\u017ene 6 km), v katastri ma\u010farskej obce Sz\u00f6gliget.<\/p>\n

Le\u017e\u00ed na Vysokom hradnom vrchu (ma\u010f. Magas V\u00e1rhegy) vo v\u00fd\u0161ke 460 metrov nad morom, nad \u00fadol\u00edm St\u00e1d (ma\u010f. M\u00e9nes-v\u00f6lgy). Poskytuje pekn\u00fd v\u00fdh\u013ead na okolit\u00fa krajinu, a to zvl\u00e1\u0161\u0165 smerom do Ma\u010farska, no za priazniv\u00e9ho po\u010dasia je mo\u017en\u00e9 z neho vidie\u0165 aj\u00a0Vysok\u00e9 Tatry<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e1 je hist\u00f3ria vzniku Hradu Sz\u00e1dv\u00e1r?<\/span><\/h2>\n

Bol postaven\u00fd v 13. storo\u010d\u00ed ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd kamenn\u00fd hrad. T\u00fato\u00a0kr\u00e1\u013eovsk\u00fa pevnos\u0165<\/strong>\u00a0dal postavi\u0165 kr\u00e1\u013e Belo IV. (ma\u010f. IV. B\u00e9la) ako priamu reakciu na mongolsk\u00e9 drancovanie v 13. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n

Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o\u00a0hrde Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong> sa spom\u00edna v listine kr\u00e1\u013ea \u0160tefana V. (ma\u010f. V. Istv\u00e1n) z roku 1268. Koncom 14. storo\u010dia daroval kr\u00e1\u013e \u017digmund Luxembursk\u00fd (ma\u010f. Zsigmond) hrad vplyvn\u00fdm Bebekovcom.<\/p>\n

Pre\u0161iel hrad nejak\u00fdmi bojmi?<\/span><\/h2>\n

\u00c1no, v 15. storo\u010d\u00ed hrad obsadili a spusto\u0161ili husiti. T\u00fato\u00a0stredisko husitsk\u00e9ho odporu<\/strong> vtedy obsadil husitsk\u00fd hejtman Poliak Peter Komorovsk\u00fd (ma\u010f. Lengyel Komorowski P\u00e9ter) so svoj\u00edm vojskom.<\/p>\n

Kto hrad vlastnil a ako sa \u010falej vyv\u00edjal?<\/span><\/h2>\n

Za\u010diatkom 16. storo\u010dia, po bitke pri Moh\u00e1\u010di (ma\u010f. Moh\u00e1csi csata), sa\u00a0hradn\u00e1 zr\u00facanina<\/strong>\u00a0stala majetkom Franti\u0161ka Bebeka (ma\u010f. Ferenc Bebek) (1490-1558) a nesk\u00f4r jeho syna Juraja Bebeka (ma\u010f. Gy\u00f6rgy Bebek de Pels\u0151cz) (?-1567). T\u00ed ho dobudovali a upravili do jeho poslednej podoby, zosilnili hradby a vytvorili delov\u00e9 otvory zvan\u00e9 rondely.<\/p>\n

Bebekovci v\u0161ak o\u00a0hrad Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong>\u00a0pri\u0161li v roku 1567, kedy ho so svojimi vojskami obsadil hlavn\u00fd ko\u0161ick\u00fd kapit\u00e1n Lazar \u0160venda (nem. Lazarus Freiherr von Schwendi, ma\u010f. Schwendi L\u00e1z\u00e1r) (1522-1583). Vojsk\u00e1 kapit\u00e1na Horn\u00e9ho Uhorska Lazara \u0160vendu obk\u013e\u00fa\u010dili hrad a po \u0161tvord\u0148ovej delostreleckej pa\u013ebe otvorili \u00faseky severn\u00e9ho m\u00faru hradu.<\/p>\n

Z tohto d\u00f4vodu bola man\u017eelka Juraja Bebeka \u017dofia Pat\u00f3csyov\u00e1 (ma\u010f. Zs\u00f3fia Pat\u00f3chy) (1533-1583), ktor\u00e1 hrdinsky hrad br\u00e1nila, n\u00faten\u00e1 sa vzda\u0165 a po vyjednanom vo\u013enom odchode hrad opusti\u0165.<\/p>\n

Pre\u010do je dnes hrad zr\u00facaninou?<\/span><\/h2>\n

Od konca 16. storo\u010dia do konca 17. storo\u010dia mal\u00a0hrad Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong>\u00a0r\u00f4znych majite\u013eov. Jeho posledn\u00fdmi vlastn\u00edkmi boli Th\u00f6k\u00f6lyho kuruci (ma\u010f. Th\u00f6k\u00f6ly kurucok).<\/p>\n

Po potla\u010den\u00ed Th\u00f6k\u00f6lyho povstania (ma\u010f. Th\u00f6k\u00f6ly-felkel\u00e9s) sa cis\u00e1rsky dvor vo Viedni rozhodol v roku 1686 hrad zb\u00fara\u0165, a odvtedy hrad pustol.<\/p>\n

Kto sa dnes star\u00e1 o t\u00fato pamiatku?<\/span><\/h2>\n

V s\u00fa\u010dasnosti sa o\u00a0t\u00fato historicku pamiatku<\/strong> star\u00e1 ob\u010dianske zdru\u017eenie Sz\u00e1dv\u00e1r\u00e9rt Bar\u00e1ti K\u00f6r (Okruh priate\u013eov Sz\u00e1dv\u00e1ru).<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na Hrad Sz\u00e1dv\u00e1r?<\/span><\/h2>\n

K zr\u00facanin\u00e1m\u00a0hradu Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong>\u00a0sa m\u00f4\u017eete dosta\u0165 z Budape\u0161ti (ma\u010f. Budapest) do Mi\u0161kovca (ma\u010f. Miskolc) po dia\u013enici M3, potom odbo\u010di\u0165 smerom na sever na cestu \u010d. 26 do Saj\u00f3szentp\u00e9ter, odkia\u013e sa po ceste \u010d. 27 dostanete do dediny Sz\u00f6gliget.<\/p>\n

Za posledn\u00fdmi domami Sz\u00f6gligetu sa nach\u00e1dza Salamandra \u2013 turistick\u00e1 ubytov\u0148a s parkoviskom. Od tejto ubytovne u\u017e vedie len \u010derven\u00e1 turistick\u00e1 trasa priamo k\u00a0zr\u00facanin\u00e1m hradu<\/strong>.<\/p>\n

Druh\u00e1 cesta vedie z obce Hru\u0161ov po zelenej turistickej trase, ktor\u00e1 v\u00e1s zavedie a\u017e k r\u00e1zcestn\u00edku Star\u00fd les (hranica s Ma\u010farskom). Na \u00fazem\u00ed Ma\u010farska pokra\u010dujete modrou turistickou trasou, ktor\u00e1 sa n\u00e1sledne napoj\u00ed na \u010derven\u00fa zna\u010dku ved\u00facu na\u00a0hrad Sz\u00e1dv\u00e1r<\/strong>.<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n