{"id":545,"date":"2013-06-29T17:07:04","date_gmt":"2013-06-29T15:07:04","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=545"},"modified":"2026-05-29T20:31:45","modified_gmt":"2026-05-29T18:31:45","slug":"hrad-brzotin","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-za-pamiatkami\/hrad-brzotin\/","title":{"rendered":"Hrad Brzot\u00edn (Brzot\u00ednsky hrad ) – zr\u00facanina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong><\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n

<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady, hradisk\u00e1 a zr\u00facaniny <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"Hrad<\/a>
Hrad Brzot\u00edn (Brzot\u00ednsky hrad ) okolo roku 1440<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Zabudnut\u00fd str\u00e1\u017eca Silickej planiny<\/b><\/span><\/h2>\n

Objavte tajomstv\u00e1 zr\u00facaniny<\/b> hradu Brzot\u00edn, ktor\u00fd kedysi povstal z v\u010faky kr\u00e1\u013ea Bela IV.<\/b> za z\u00e1chranu pred Mongolmi. Tento gotick\u00fd hrad<\/b> pre\u017eil krut\u00e9 boje s bratr\u00edkmi<\/b> aj pusto\u0161enie l\u00fape\u017en\u00fdch rytierov, a\u017e k\u00fdm ho v 16. storo\u010d\u00ed definit\u00edvne nezlomil tureck\u00fd vp\u00e1d<\/b>. Dnes jeho kamenn\u00e9 m\u00fary<\/b> ticho spl\u00fdvaj\u00fa s divokou pr\u00edrodou Brzot\u00ednskych sk\u00e1l<\/b>, kde \u010dakaj\u00fa na odv\u00e1\u017enych objavite\u013eov hist\u00f3rie Gemera.<\/p>\n

\u010co je za\u010d\u00a0Hrad Brzot\u00edn<\/strong>?<\/span><\/h2>\n

Hrad Brzot\u00edn<\/strong>, \u010dasto naz\u00fdvan\u00fd aj\u00a0Brzot\u00ednsky hrad<\/strong>, je zr\u00facanina gotick\u00e9ho hradu postaven\u00e9ho v obdob\u00ed rokov 1293 a\u017e 1327 na mieste star\u0161ej str\u00e1\u017enej ve\u017ee. Na zalesnenom svahu skaln\u00e9ho mas\u00edvu Silickej planiny<\/a>, v NPR Brzot\u00ednske skaly<\/a> a na pravom brehu rieky Slan\u00e1, sa zachovali zr\u00facaniny stredovek\u00e9ho hr\u00e1dku s vidite\u013enou priekopou. Pod\u013ea niektor\u00fdch b\u00e1date\u013eov bol hr\u00e1dok vystavan\u00fd pr\u00e1ve na mieste star\u0161ej str\u00e1\u017enej ve\u017ee.<\/p>\n

Ako vznikol a kto st\u00e1l pri jeho zrode?<\/span><\/h2>\n

V roku 1243 dostali synovia Mateja<\/strong> (ma\u010f. M\u00e1t\u00e9 gens \u00c1kos (1186-?) z rodu \u00c1ko\u0161ovcov, Detrich<\/strong> (ma\u010f. Sz\u00e1r Detre I. de Bubek alebo aj M\u00e1t\u00e9 Bubek) (1213 \u2013 1275) a Filip Sz\u00e1r<\/strong> (ma\u010f. F\u00fcl\u00f6p I. Bebek de Pels\u0151cz) (1216 \u2013 1244) rozsiahle pozemky na Gemeri za pomoc kr\u00e1\u013eovi Belovi IV.<\/a> v bitke proti Mongolom pri rieke Slan\u00e1<\/a> v roku 1241.<\/p>\n

Bratia kr\u00e1\u013ea po prehratej bitke sprev\u00e1dzali pri \u00fateku a pomohli mu dosta\u0165 sa do bezpe\u010dia na hr\u00e1dok \u010certov hrad<\/a>. Detrich tu dal postavi\u0165 okolo roku 1250 prv\u00e9 kamenn\u00e9 opevnenie.<\/p>\n

Komu hrad patril v stredoveku?<\/span><\/h2>\n

Po smrti Detricha<\/strong> (ma\u010f. Sz\u00e1r Detre I. de Bubek alebo aj M\u00e1t\u00e9 Bubek) (1213 \u2013 1275) ovl\u00e1dal \u00fazemie jeho syn Benedikt \u010cetneky<\/strong> (ma\u010f. Benedek Csetneki) (1250-1307). Ten predal obec Brzot\u00edn aj s okol\u00edm spi\u0161sk\u00e9mu comesovi Batyzovi<\/strong> z rodu Mari\u00e1\u0161iovcov.<\/p>\n

Mari\u00e1\u0161iovci (ma\u010f. M\u00e1ri\u00e1ssy csal\u00e1d) po roku 1293 na mieste opevnenia postavili hrad a v obci zriadili m\u00fdtnu stanicu. Za\u010diatkom 14. storo\u010dia do\u0161lo k de\u013ebe rodov\u00e9ho majetku a rodu \u00c1ko\u0161ovcov na dve vetvy.<\/p>\n

Dominik Bebek<\/strong> (ma\u010f. Domokos I. Bebek, de Pels\u0151cz & Csetnek) (1290-1333) syn Benedikta \u010cetneka bol zakladate\u013eom vetvy Bebekovcov a jeho brat Ladislav \u010cetneky<\/strong> (ma\u010f. L\u00e1szl\u00f3 Csetneky) (1307-1358) bol zakladate\u013eom \u0161t\u00edtnickej vetvy \u010cetnekyovcov (pod\u013ea ma\u010farsk\u00e9ho n\u00e1zvu \u0160t\u00edtnika \u2013 Csetnek) s pridelen\u00fdmi majetkami v \u0160t\u00edtniku.<\/p>\n

Pri spore o majetok medzi M\u00e1ri\u00e1\u0161iovcami a gemerskou rodinou Bebekovcov v roku 1327 sa u\u017e hrad spom\u00edna ako kamenn\u00fd. Spor bol rozrie\u0161en\u00fd vz\u00e1jomnou dohodou v roku 1352.<\/p>\n

Ako sa dostal do r\u00fak bratr\u00edkov?<\/span><\/h2>\n

Dedina i hrad zohrali d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v bratr\u00edckom hnut\u00ed. Ako prv\u00fd sa v roku 1451 hradu zmocnili vojsk\u00e1 J\u00e1na Jiskru z Brand\u00fdsa<\/a> (1400-1469). Po jeho odchode z Uhorska pre\u0161la v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 jeho vojsk na stranu bratr\u00edkov. Hlavn\u00fdm hajtmanom bratr\u00edkov na celom \u00fazem\u00ed Gemera bol Jakub z Pa\u0148oviec, prez\u00fdvan\u00fd Te\u013ea.<\/p>\n

Od bratr\u00edkov hrad vydobyl kapit\u00e1n vojsk kr\u00e1\u013ea Mateja Korv\u00edna (1443-1490) \u0160ebastian Rozg\u00f3ni<\/strong> z Rozhanoviec pri Ko\u0161iciach (Sebastian de Rozgony) v roku 1460.<\/p>\n

Pri obliehan\u00ed bol\u00a0hrad ve\u013emi po\u0161koden\u00fd<\/strong> a odvtedy prestal by\u0165 udr\u017eiavan\u00fd.<\/p>\n

Kto hrad nakoniec \u00faplne zni\u010dil?<\/span><\/h2>\n

Po prvom prepade Ro\u017e\u0148avy tureck\u00fdm vojskom v 50. rokoch 16. storo\u010dia sa hradu zmocnili schudobnen\u00ed zemania, ktor\u00ed odtia\u013e prepad\u00e1vali cestuj\u00facich a stali sa postrachom cel\u00e9ho okolia. Naz\u00fdvali ich \u010derven\u00fdmi fr\u00e1trami<\/strong>.<\/p>\n

Ich v\u00fd\u010diny trvali do roku 1573, kedy sa\u00a0Turci zmocnili Brzot\u00ednskeho hradu (ma\u010f. Berz\u00e9te V\u00e1r) a zb\u00farali ho<\/strong>. Odvtedy u\u017e nebol obnoven\u00fd. Od 16. storo\u010dia bola zr\u00facanina a pri\u013eahl\u00e9 panstvo majetkom \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Andr\u00e1\u0161iovcov.<\/p>\n

Ak\u00fd je s\u00fa\u010dasn\u00fd stav hradu?<\/span><\/h2>\n

Hr\u00e1dok st\u00e1l na v\u00e1pencovej skale<\/strong>, bol pomerne mal\u00fd a jeho p\u00f4dorys nezmenili ani neskor\u0161ie prestavby. Pod\u013ea skromn\u00fdch zvy\u0161kov bola br\u00e1na hradu na v\u00fdchodnej strane. K nej viedla cesta po severnej strane smerom na v\u00fdchod.\u00a0Hrad bol zo severov\u00fdchodu a z juhu obohnan\u00fd hradnou priekopou<\/strong>, z\u00e1padn\u00fa stranu chr\u00e1nila prirodzen\u00e1 poloha.<\/p>\n

Hlavn\u00fa br\u00e1nu sp\u00e1jal s druhou stranou padac\u00ed most. Jadro p\u00f4vodn\u00e9ho hradu bolo polo\u017een\u00e9 vy\u0161\u0161ie ako teraj\u0161ia \u00farove\u0148 druhej \u010dasti.<\/p>\n

Dnes sa z\u00a0Brzot\u00ednskeho hradu<\/strong> zachovali iba nepatrn\u00e9 zvy\u0161ky ukryt\u00e9 v bujnej veget\u00e1cii. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu u\u017e len stopy po m\u00faroch a h\u0155ba kamenia.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 ku\u00a0Hradu Brzot\u00edn<\/strong>?<\/span><\/h2>\n

Toto je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9: Lokalita sa nach\u00e1dza v pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cii s 5. stup\u0148om ochrany<\/strong>. Plat\u00ed tu pr\u00edsny z\u00e1kaz pohybova\u0165 sa mimo vyzna\u010den\u00e9ho turistick\u00e9ho chodn\u00edka. Pre vstup do pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie je potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 v\u00fdnimku.<\/p>\n

Postupujte nasledovne:<\/strong><\/p>\n

    \n
  1. \n

    Je potrebn\u00e9 poda\u0165 \u017eiados\u0165 na pr\u00edslu\u0161n\u00fd okresn\u00fd \u00farad (odbor \u017eivotn\u00e9ho prostredia) na udelenie v\u00fdnimky z \u00fazemnej ochrany pod\u013ea z\u00e1kona. \u017diados\u0165 treba riadne od\u00f4vodni\u0165.<\/p>\n<\/li>\n

  2. \n

    Podanie sa spoplat\u0148uje sumou 10 \u20ac pre fyzick\u00fa osobu a 100 \u20ac pre pr\u00e1vnick\u00fa osobu.<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

    Nav\u0161t\u00edvte\u00a0Hrad Brzot\u00edn<\/strong>, tajomn\u00fa zr\u00facaninu ukryt\u00fa v srdci pr\u00edrody, a dotknite sa tak bohatej, no b\u00farlivej hist\u00f3rie tohto miesta.<\/p>\n

    Poves\u0165 o strieborn\u00fdch slz\u00e1ch v\u00edly Lesany a prekliat\u00ed zbojn\u00edkov<\/span><\/h2>\n

    Ke\u010f sa po\u0161koden\u00e9ho Brzot\u00ednskeho hradu zmocnili \u010derven\u00ed fr\u00e1tri<\/b>, do okolit\u00fdch dol\u00edn sa nas\u0165ahoval strach. T\u00edto krut\u00ed zbojn\u00edci nepoznali z\u013eutovanie, no hlboko v lesoch Silickej planiny<\/b> mali mocn\u00e9ho nepriate\u013ea. V\u00edla Lesana<\/b> a jej vern\u00fd, hunc\u00fatsky \u0161kriatok Men\u0161\u00edk<\/b>, sa zaprisahali, \u017ee dedin\u010danov pred pusto\u0161en\u00edm ochr\u00e1nia.<\/p>\n

    Jednej b\u00farlivej noci, ke\u010f zbojn\u00edci pl\u00e1novali prepadn\u00fa\u0165 Brzot\u00edn pod r\u00fa\u0161kom tmy, Men\u0161\u00edk vyu\u017eil svoje k\u00fazla a poplietol im cestu<\/b>. Premenil lesn\u00e9 chodn\u00edky na nekone\u010dn\u00fd labyrint kore\u0148ov, v ktorom zloduchovia bl\u00fadili a\u017e do svitania.<\/p>\n

    Ke\u010f ich \u00fanava premohla, Lesana privolala hust\u00fa, strieborn\u00fa hmlu<\/b>, ktor\u00e1 oslepila ich zrak a premenila ich me\u010de na krehk\u00e9 pr\u00e1chniv\u00e9 drevo.<\/p>\n

    Zbojn\u00edci, zm\u00e4ten\u00ed a vydesen\u00ed nevidite\u013enou silou, verili, \u017ee hrad str\u00e1\u017eia samotn\u00ed duchovia h\u00f4r. Hoci v\u00edla a \u0161kriatok nad nimi zv\u00ed\u0165azili, chamtivos\u0165 \u010derven\u00fdch fr\u00e1trov bola tak\u00e1 hlbok\u00e1, \u017ee pretrvala aj po ich smrti. Pred svoj\u00edm definit\u00edvnym koncom toti\u017e ukryli v \u00fatrob\u00e1ch hradnej skaly obrovsk\u00fd poklad<\/b> \u2013 nakradnut\u00e9 zlato a \u0161perky, ktor\u00e9 prekliali vlastnou krvou.<\/p>\n

    Dodnes, ke\u010f mesiac osvetl\u00ed zvy\u0161ky m\u00farov ukryt\u00e9 v h\u00fa\u0161tine, miestni v\u00eddavaj\u00fa podivn\u00e9 bludn\u00e9 svetl\u00e1<\/b>. S\u00fa to nepokojn\u00ed duchovia zbojn\u00edkov<\/b>, ktor\u00ed sa v podobe temn\u00fdch tie\u0148ov vracaj\u00fa na hradisko a s pr\u00e1zdnymi o\u010dami neust\u00e1le prekop\u00e1vaj\u00fa h\u0155by kamenia<\/b>, h\u013eadaj\u00fac svoje straten\u00e9 bohatstvo.<\/p>\n

    Av\u0161ak zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sa k nemu pribl\u00ed\u017eia, Lesana ho premen\u00ed na oby\u010dajn\u00fd v\u00e1penec a Men\u0161\u00edkov posme\u0161n\u00fd smiech<\/b> ich vy\u017eenie sp\u00e4\u0165 do tie\u0148ov. Traduje sa, \u017ee dodnes, ke\u010f nad Brzot\u00ednskymi skalami sadne hust\u00e1 hmla, to Lesana rozprestiera svoj ochrann\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 nad spiacim krajom.<\/p>\n

    Krv, zrada a pr\u00edsne zak\u00e1zan\u00e9 hradby<\/span><\/h2>\n

    Predstavte si miesto, kde stredovek\u00ed hrdinovia zachr\u00e1nili kr\u00e1\u013ea pred mongolsk\u00fdm peklom, aby ich hrad nesk\u00f4r vyplienili bratr\u00edci, ovl\u00e1dli l\u00fape\u017en\u00ed rytieri a nakoniec dorazili Turci. Zr\u00facanina hradu Brzot\u00edn je presne tak\u00fdmto divok\u00fdm, zabudnut\u00fdm svedkom hist\u00f3rie Gemera, ktor\u00fd dnes doslova spl\u00fdva s nebezpe\u010dn\u00fdmi skalami Silickej planiny. Dosta\u0165 sa k nemu je v\u0161ak rovnako dobrodru\u017en\u00e9 ako jeho minulos\u0165 \u2013 ke\u010f\u017ee le\u017e\u00ed v najpr\u00edsnej\u0161ej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cii, leg\u00e1lne ho nav\u0161t\u00edvite len s ofici\u00e1lnou priepustkou od \u00faradov. Tr\u00fafate si z\u00edska\u0165 povolenie a odhali\u0165 tajomstvo, ktor\u00e9 si pr\u00edroda vzala sp\u00e4\u0165?<\/em><\/p>\n

    Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n