{"id":529,"date":"2013-06-29T16:51:25","date_gmt":"2013-06-29T14:51:25","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=529"},"modified":"2026-05-03T04:33:03","modified_gmt":"2026-05-03T02:33:03","slug":"turniansky-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-za-pamiatkami\/turniansky-hrad\/","title":{"rendered":"Turniansky hrad – zr\u00facanina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong><\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n

<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady, hradisk\u00e1 a zr\u00facaniny <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"Turniansky<\/a>
Turniansky hrad – zr\u00facanina<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Objavte tajupln\u00fd Turniansky hrad<\/b><\/span><\/h2>\n

T\u00fa\u017eite po dobrodru\u017estve na mieste, kde sa zastavil \u010das? Nav\u0161t\u00edvte Turniansky hrad<\/b>, fascinuj\u00facu zr\u00facaninu<\/b>, ktor\u00e1 v\u00e1s odmen\u00ed dychber\u00facim kruhov\u00fdm v\u00fdh\u013eadom<\/b> nielen na planiny Slovensk\u00e9ho krasu, ale aj na \u0161\u00edru Ko\u0161ick\u00fa a Turniansku kotlinu<\/b>. Kr\u00e1\u010dajte po historickej ceste s vychoden\u00fdmi stopami kolies<\/b>, kde dodnes bl\u00fadi smutn\u00fd duch Juraja Bebeka<\/b>, oplak\u00e1vaj\u00faci svoju posledn\u00fa por\u00e1\u017eku. Objavte silu stredovekej pevnosti v srdci vz\u00e1cnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie<\/b> a nechajte sa pohlti\u0165 hist\u00f3riou, ktor\u00e1 d\u00fdcha z ka\u017ed\u00e9ho kame\u0148a!<\/p>\n

\u010co je Turniansky hrad a ak\u00e1 je jeho poloha?<\/span><\/h2>\n

Turniansky hrad<\/strong>\u00a0je fascinuj\u00faca zr\u00facanina str\u00e1\u017eneho hradu z 13. storo\u010dia, ktor\u00e1 sa t\u00fd\u010di nad obcou Tur\u0148a nad Bodvou. T\u00e1to\u00a0pohrani\u010dn\u00e1 pevnos\u0165<\/strong>\u00a0s v\u00fdborn\u00fdm v\u00fdh\u013eadom bola v 17. storo\u010d\u00ed zb\u00faran\u00e1 a odvtedy je v\u00a0ruin\u00e1ch<\/strong>.<\/p>\n

Jeho mohutn\u00e9 zvy\u0161ky stoja na\u00a0osamelom krasovom kopci<\/strong>\u00a0vo v\u00fd\u0161ke 375 metrov v\u00a0N\u00e1rodnom parku Slovensk\u00fd kras<\/strong>. Okolie je chr\u00e1nen\u00e9 ako\u00a0n\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia Turniansky hradn\u00fd vrch<\/strong>.<\/p>\n

Hrad bol v minulosti d\u00f4le\u017eit\u00fdm spr\u00e1vnym centrom Turnianskej stolice.\u00a0P\u00f4vodne sa skladal z dvoch \u010dast\u00ed<\/strong>, hornej a dolnej. Z\u00a0zr\u00facan\u00edn Turnianskeho hradu<\/strong>\u00a0sa naskyt\u00e1 n\u00e1dhern\u00fd\u00a0v\u00fdh\u013ead<\/strong>\u00a0na obec Tur\u0148a nad Bodvou, obec H\u00e1j,\u00a0malebn\u00fa H\u00e1jsku dolinu<\/strong>, \u010das\u0165\u00a0Z\u00e1dielskej planiny<\/strong>, na v\u00fdchode\u00a0Jasovsk\u00fa planinu<\/strong>, \u010das\u0165 planiny\u00a0Doln\u00fd vrch<\/strong>, na juhov\u00fdchode\u00a0Ko\u0161ick\u00fa kotlinu<\/strong>\u00a0a na juhu\u00a0Turniansku kotlinu<\/strong>.<\/p>\n

V s\u00fa\u010dasnosti je\u00a0Turniansky hrad verejnosti vo\u013ene pr\u00edstupn\u00fd<\/strong>\u00a0a o jeho obnovu sa star\u00e1 ob\u010dianske zdru\u017eenie Castrum Thorna. \u00dazemie okolo hradu predstavuje vedecky v\u00fdznamn\u00fa floristick\u00fa a faunistick\u00fa lokalitu.<\/p>\n

Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee na \u00fazem\u00ed n\u00e1rodnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie plat\u00ed\u00a0piaty stupe\u0148 ochrany<\/strong>!<\/p>\n

Ako vyzeral Turniansky hrad v minulosti a ak\u00fd je jeho s\u00fa\u010dasn\u00fd stav?<\/span><\/h2>\n

Zr\u00facaniny hradu dokazuj\u00fa, \u017ee t\u00e1to stredovek\u00e1 pevnos\u0165<\/strong>\u00a0pre\u0161la viacer\u00fdmi stavebn\u00fdmi etap\u00e1ch. Z p\u00f4vodn\u00e9ho\u00a0gotick\u00e9ho hradu<\/strong>\u00a0je dodnes vidite\u013en\u00e1\u00a0hradn\u00e1 ve\u017ea<\/strong>, spojen\u00e1 na severnej strane s pal\u00e1com.\u00a0Pal\u00e1c<\/strong>, ktor\u00fd st\u00e1l na v\u00fdchodnej strane, je mlad\u0161\u00ed.<\/p>\n

Z obdobia\u00a0renesan\u010dn\u00e9ho opevnenia<\/strong>\u00a0proti Turkom sa zachovalo pomerne dobre\u00a0vonkaj\u0161ie opevnenie<\/strong>\u00a0s ve\u013ekou\u00a0okr\u00fahlou delovou ba\u0161tou<\/strong>\u00a0na z\u00e1pade a troma men\u0161\u00edmi\u00a0basti\u00f3nmi<\/strong>\u00a0na juhu a v\u00fdchode. Klenby \u010di in\u00e9 architektonick\u00e9 detaily sa nezachovali.<\/p>\n

Zo\u00a0stredovek\u00e9ho hradu<\/strong>\u00a0sa dodnes zachovali len m\u00fary jednotliv\u00fdch objektov (ba\u0161ty, m\u00fary opevnenia, strie\u013e\u0148a, pal\u00e1ce a ve\u017ea<\/strong>). Zachovala sa aj \u010diasto\u010dne\u00a0cesta<\/strong>, ktorou bol hrad spr\u00edstupnen\u00fd, pri\u010dom v skalnom podlo\u017e\u00ed s\u00fa vidite\u013en\u00e9 stopy po koles\u00e1ch vozov.<\/p>\n

Najmohutnej\u0161ou \u010das\u0165ou zr\u00facan\u00edn<\/strong>\u00a0je dodnes\u00a0\u0161tvorhrann\u00e1 ve\u017ea<\/strong>, ktor\u00e1 hradu kedysi dominovala.\u00a0Najvy\u0161\u0161\u00ed m\u00far<\/strong>\u00a0s okenn\u00fdmi otvormi je pozostatkom\u00a0gotick\u00e9ho pal\u00e1ca<\/strong>, ktor\u00fd bol pr\u00edbytkom hradn\u00e9ho p\u00e1na. Medzi ve\u017eou a pal\u00e1com sa nach\u00e1dzalo\u00a0hradn\u00e9 n\u00e1dvorie<\/strong>.<\/p>\n

V dolnej a z\u00e1padnej \u010dasti je najv\u00fdraznej\u0161\u00edm objektom\u00a0basti\u00f3n<\/strong>\u00a0so \u0161irok\u00fdmi m\u00farmi a mohutn\u00fdmi strie\u013e\u0148ami. Na severnej strane hradu sa zachoval zvy\u0161ok stien\u00a0druh\u00e9ho pal\u00e1ca<\/strong> hradu, ktor\u00fd bol men\u0161\u00ed ako gotick\u00fd pal\u00e1c.<\/p>\n

Ako sa dostanem na Turniansky hrad?<\/span><\/h2>\n

K zr\u00facanin\u00e1m hradu<\/strong>\u00a0ved\u00fa dve turistick\u00e9 trasy. Prv\u00e1 je\u00a0modr\u00e1 turistick\u00e1 trasa<\/strong>\u00a0priamo z obce\u00a0Tur\u0148a nad Bodvou<\/strong>. Druhou mo\u017enos\u0165ou je\u00a0\u017elt\u00e1 turistick\u00e1 trasa<\/strong>\u00a0z obce\u00a0H\u00e1j<\/strong>.<\/p>\n

Popri obci prech\u00e1dza hlavn\u00e1 cesta I\/50, ktor\u00e1 vedie k rozsiahlemu\u00a0parkovisku pri Penzi\u00f3ne a re\u0161taur\u00e1cii Pod Hradom<\/strong>. Z parkoviska pokra\u010dujte do\u013eava po po\u013enej ceste, ktor\u00e1 sa napoj\u00ed na modr\u00fa turistick\u00fa trasu.<\/p>\n

Pe\u0161ia t\u00fara z obce Tur\u0148a nad Bodvou<\/strong> do sedla Hradn\u00e1 str\u00e1\u0148 (350 m n.m.) po \"\"<\/a> modrej zna\u010dke trv\u00e1 pribli\u017ene\u00a035 min\u00fat<\/strong>.\u00a0Z obce H\u00e1j<\/strong> do toho ist\u00e9ho sedla po \"\"<\/a> \u017eltej zna\u010dke je to pribli\u017ene\u00a025 min\u00fat<\/strong>.<\/p>\n

Zo sedla na samotn\u00fd\u00a0hrad<\/strong>\u00a0v\u00e1s dovedie historick\u00e1, nie turisticky zna\u010den\u00e1 trasa so stopami po koles\u00e1ch vozov za necel\u00fdch\u00a010 min\u00fat<\/strong>. Do obce H\u00e1j sa dostanete odbo\u010dkou z obce Tur\u0148a nad Bodvou, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed na d\u00f4le\u017eitej ceste I. triedy 16 (I\/16) ved\u00facej v trase Zvolen \u2013 Lu\u010denec \u2013 Ro\u017e\u0148ava \u2013 Ko\u0161ice.<\/p>\n

Ak\u00e9 obmedzenia platia pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov kv\u00f4li ochrane pr\u00edrody?<\/span><\/h2>\n

Pre n\u00e1rodn\u00fa pr\u00edrodn\u00fa rezerv\u00e1ciu<\/strong>\u00a0s\u00a05. stup\u0148om ochrany<\/strong>\u00a0plat\u00ed pr\u00edsny re\u017eim. Je\u00a0pr\u00edsne zak\u00e1zan\u00e9<\/strong>\u00a0pohybova\u0165 sa mimo vyzna\u010den\u00fdch turistick\u00fdch chodn\u00edkov, zbiera\u0165 rastliny, \u017eivo\u010d\u00edchy alebo in\u00e9 pr\u00edrodniny, zaklada\u0165 ohe\u0148, zne\u010dis\u0165ova\u0165 \u00fazemie alebo vodi\u0165 a p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 psov a in\u00e9 dom\u00e1ce zvierat\u00e1.<\/p>\n

Pre ak\u00fako\u013evek \u010dinnos\u0165 mimo stanoven\u00fdch pravidiel je potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 v\u00fdnimku. Postup je nasledovn\u00fd:<\/p>\n

    \n
  1. \n

    Je potrebn\u00e9 poda\u0165\u00a0\u017eiados\u0165 na okresn\u00fd \u00farad v s\u00eddle kraja odbor starostlivosti o \u017eivotn\u00e9 prostredie<\/strong>\u00a0na udelenie v\u00fdnimky z \u00fazemnej ochrany pod\u013ea \u00a7 16 ods. 1 p\u00edsm. a) z\u00e1kona \u010d. 543\/2002 Z.z. o ochrane pr\u00edrody a krajiny v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch predpisov.<\/p>\n<\/li>\n

  2. \n

    Tak\u00fato \u017eiados\u0165 treba riadne od\u00f4vodni\u0165 a uvies\u0165 d\u00f4vody, pre ktor\u00e9 by mala by\u0165 v\u00fdnimka udelen\u00e1.<\/p>\n<\/li>\n

  3. \n

    Tak\u00e9to podanie sa spoplat\u0148uje pod\u013ea polo\u017eky 160 z\u00e1kona \u010d. 145\/1995 o spr\u00e1vnych poplatkoch v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch prepisov sumou\u00a010 Eur<\/strong>\u00a0ak pod\u00e1va \u017eiados\u0165 fyzick\u00e1 osoba alebo\u00a0100 Eur<\/strong> ak je \u017eiados\u0165 podan\u00e1 pr\u00e1vnickou osobou.<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

    Ak\u00e1 je hist\u00f3ria Turnianskeho hradu?<\/span><\/h2>\n

    Turniansky hrad bol postaven\u00fd po mongolskom vp\u00e1de<\/strong>\u00a0do Uhorska. Vznikol pravdepodobne v prvej polovici 13. storo\u010dia. Prv\u00e1 zmienka o Turnianskom hrade je v listine\u00a0B\u00e9la IV.<\/strong>\u00a0z prvej polovice 13. storo\u010dia. Pod\u013ea nej panovn\u00edk daroval hrad \u0161ari\u0161sk\u00e9mu gr\u00f3fovi\u00a0T\u00e9ku\u0161ovi (ma\u010f. Tekus)<\/strong>. Gr\u00f3f dostal rozsiahle pozemky v Turnianskej \u017eupe na z\u00e1klade pomoci kr\u00e1\u013eovi\u00a0Belovi IV.<\/strong>\u00a0v bitke proti Mongolom (nespr\u00e1vne Tat\u00e1rom) pri rieke Slan\u00e1 v roku 1241.<\/p>\n

    Do Mongolsk\u00e9ho (nespr\u00e1vne tat\u00e1rskeho) vp\u00e1du do Uhorska sa stavali na na\u0161om \u00fazem\u00ed zv\u00e4\u010d\u0161a dreven\u00e9 hrady. Po odchode Mongolov z \u00fazemia Uhorska sa za\u010dali stava\u0165 u\u017e nov\u00e9 kamenn\u00e9 hrady a tak u\u010dinili aj T\u00e9ku\u0161ovci. Koncom 13. storo\u010dia pre\u0161iel hrad do r\u00fak\u00a0Turnianskovcov (Tornayovcov ma\u010f. Tornai csal\u00e1d)<\/strong>. Jeden z nich\u00a0J\u00e1n Tornay (Tornai J\u00e1nos)<\/strong>, v roku 1357 hrad zrenovoval a zv\u00e4\u010d\u0161il. Turnianskovci (Tornayovcovci ma\u010f. Tornai csal\u00e1d) mali v dr\u017ebe hrad a\u017e do vymretia ich rodu, do roku 1406, ke\u010f na\u0148 z\u00edskal don\u00e1ciu od kr\u00e1\u013ea\u00a0\u017digmund Luxembursk\u00e9ho (*1368 _ +1437)<\/strong>\u00a0Pavol Be\u0161e\u0148 (ma\u010f. Beseny\u0151 P\u00e1l)<\/strong>.<\/p>\n

    Po Pavlovej smrti v roku 1436 z\u00edskal majetok\u00a0\u0160tefan \u0160af\u00e1r z Bran\u010da (ma\u010f. Berencsi S\u00e1f\u00e1r Istv\u00e1n)<\/strong>. V roku 1440 hrad z\u00edskala zn\u00e1ma gemersk\u00e1 zemep\u00e1nska rodina\u00a0Bebekovcov<\/strong>. Konkr\u00e9tne ho do pren\u00e1jmu dost\u00e1va\u00a0Imrich Bebek (ma\u010f. Imre Bebek, pels\u0151ci)<\/strong>. Po Bebekovej smrti v roku 1448 sa majetok dostal do r\u00fak regenta Uhorska\u00a0J\u00e1na Hu\u0148adyho (*1400 _ +1456)<\/strong>\u00a0a hrad dostala do u\u017e\u00edvania jedna vetva rodu Tornay. V roku 1451 sa ho zmocnili vojsk\u00e1\u00a0J\u00e1na Jiskru z Brand\u00fdsa (*1400- _ +1469)<\/strong>.<\/p>\n

    Po odchode J\u00e1na Jiskru z Uhorska za\u010diatkom roku 1453 pre\u0161la v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 jeho vojsk otvorene na stranu bratr\u00edkov. Hrad vydobyl z r\u00fak bratr\u00edkov kapit\u00e1n\u00a0\u0160ebastian Rozg\u00f3ni z Rozhanoviec pri Ko\u0161iciach (Sebastian de Rozgony)<\/strong>\u00a0v roku 1458.<\/p>\n

    Potom hrad pre\u0161iel do r\u00fak kr\u00e1\u013ea\u00a0Mateja Korv\u00edna (1443-1490)<\/strong>. V roku 1476 ho odk\u00fapil\u00a0Imrich Z\u00e1po\u013esk\u00fd (ma\u010f. Imre Zapolya alebo Szapolyai) (1420-1487)<\/strong>. Po jeho smrti odk\u00e1zal hrad a okolit\u00e9 majetky svojmu bratovi palat\u00ednovi\u00a0\u0160tefanovi Z\u00e1po\u013esk\u00e9mu (ma\u010f. Istv\u00e1n Zapolya alebo Szapolyai) (*1445 _ +1499)<\/strong>, najmajetnej\u0161iemu zemep\u00e1novi Uhorska. Po jeho smrti v roku 1499 sa majite\u013eom turnianskeho hradn\u00e9ho panstva stal syn\u00a0J\u00e1n I. Z\u00e1po\u013esk\u00fd (I. J\u00e1nos Szapolyai alebo Zapolya) (? _ +1487)<\/strong>. Rod\u00a0Z\u00e1po\u013esk\u00fdch<\/strong>\u00a0vlastnil hrad a okolit\u00e9 majetky a\u017e do roku 1534.<\/p>\n

    V nasleduj\u00facom obdob\u00ed hrad viackr\u00e1t vymenil svojich zemep\u00e1nov a trpel neust\u00e1lymi vn\u00fatropolitick\u00fdmi nepokojmi. V roku 1536 dostal hrad\u00a0Imrich III. Bebek (ma\u010f. Imre III. Bebek)<\/strong>. Medzi rokmi 1540 \u2013 1550, pravdepodobne pre tureck\u00e9 nebezpe\u010denstvo, sa ur\u00fdchlene za\u010dalo budova\u0165 nov\u00e9 opevnenie hradu. Od t\u00fdch \u010dias patril Turniansk\u00fd hrad k pohrani\u010dn\u00fdm hradom protitureckej krajinskej pevnostnej s\u00fastavy.<\/p>\n

    V roku 1554 dobyli Turci od Bebekovcov Fi\u013eakovsk\u00fd hrad a to pravdepodobne so s\u00fahlasom cis\u00e1ra\u00a0Ferdinanda I. Habsbursk\u00e9ho (*1503 _ +1564)<\/strong>. Na z\u00e1klade tejto udalosti pre\u0161iel brat Imricha III. Bebeka\u00a0Franti\u0161ek Bebek (ma\u010f. Ferenc Bebek) (*1490 _ +1558)<\/strong>\u00a0pod z\u00e1stavy sedmohradsk\u00e9ho vojvodu\u00a0J\u00e1na II. \u017digmunda Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho (*1540 _ +1571)<\/strong>.<\/p>\n

    V roku 1556\u00a0Franti\u0161ek Bebek (ma\u010f. Ferenc Bebek) (*1490 _ +1558)<\/strong>\u00a0pri hrade Kr\u00e1sna H\u00f4rka spolu s Turkami porazil omnoho po\u010detnej\u0161ie cis\u00e1rske vojsko na \u010dele s gener\u00e1lom\u00a0Wolfgangom Puchheimom (nem. Wolfgang von Puchheim)<\/strong>, ktor\u00e9 sa vydalo na trestn\u00fa v\u00fdpravu proti Bebekovcom.<\/p>\n

    Opatrn\u00fd Franti\u0161ek Bebek v\u0161ak po v\u00ed\u0165aznej bitke u\u0161iel do Sedmohradska, kde sa chcel zmocni\u0165 titulu sedmohradsk\u00e9ho vojvodu. Nako\u013eko sa\u00a0Ga\u0161par Mago\u010di (ma\u010f. G\u00e1sp\u00e1r M\u00e1gocsy)<\/strong>\u00a0vyznamenal v bojoch proti kr\u00e1\u013eovi nevern\u00fdm Bebekovcom st\u00e1l sa na kr\u00e1tky \u010das vlastn\u00edkom hradu Tur\u0148a.<\/p>\n

    Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Izabela, matka e\u0161te mlad\u00e9ho J\u00e1na II. \u017digmunda Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho dala v roku 1558 Franti\u0161ka Bebeka zavra\u017edi\u0165. Na z\u00e1klade tejto udalosti pre\u0161iel jeho syn\u00a0Juraj Bebek (ma\u010f. Gy\u00f6rgy Bebek de Pels\u0151cz) (*? _ +1567)<\/strong>\u00a0na stranu cis\u00e1ra Ferdinanda I. Habsbursk\u00e9ho (*1503 _ +1564) a bol mu vr\u00e1ten\u00fd aj hrad Tur\u0148a.<\/p>\n

    V roku 1562 ho Turci napadli, dobyli a majite\u013ea hradu\u00a0Juraja Bebeka (ma\u010f. Gy\u00f6rgy Bebek de Pels\u0151cz) (*? _ +1567)<\/strong>\u00a0odviedli do zajatia. Po trojro\u010dnom v\u00e4znen\u00ed sa v roku 1565 Juraj Bebek op\u00e4\u0165 d\u00e1va na stranu tureck\u00e9ho sult\u00e1na\u00a0Sulejm\u00e1n I. (*1494 _ +1566)<\/strong>. V roku 1566 obsadil hrad Juraj Bebek. Panovn\u00edk\u00a0Maximili\u00e1n II. (*1527 _ +1576)<\/strong>\u00a0poslal proti nemu vojensk\u00fa v\u00fdpravu pod veden\u00edm\u00a0Lazara \u0160vendu (nem. Lazarus Freiherr von Schwendi, ma\u010f. Schwendi L\u00e1z\u00e1r) (*1522 _ +1583)<\/strong>, ktor\u00fd hrad v roku 1566 dobil.<\/p>\n

    Po vymret\u00ed rodu Bebekovcov v roku 1567 z\u00edskal nasp\u00e4\u0165 hrad\u00a0Ga\u0161par Mago\u010di (ma\u010f. G\u00e1sp\u00e1r M\u00e1gocsy)<\/strong>. Po vymret\u00ed rodu Mago\u010di (M\u00e1gocsy) okolo roku 1580 sa hrad stal majetkom\u00a0Barbary M\u00f3ricovej (ma\u010f. Borb\u00e1la M\u00f3ricz de S\u00f6v\u00e9nyh\u00e1za)<\/strong>\u00a0Barbora M\u00f3ricov\u00e1 sa v roku 1617 vydala za\u00a0Mikul\u00e1\u0161a Keglevi\u010da (ma\u010f. Mikl\u00f3s \u2013 Nikola Keglevich de Buzin) (*1600 _ +1642)<\/strong>, ktor\u00fd sa t\u00fdmto st\u00e1va ofici\u00e1lnym hradn\u00fdm p\u00e1nom.<\/p>\n

    Turci dobyli hrad e\u0161te raz, stalo sa tak v roku 1652. V tom \u010dase vyp\u00e1lili i samotn\u00e9 meste\u010dko Tur\u0148a nad Bodvou. Po\u010das\u00a0T\u00f6k\u00f6liho povstania (1678 \u2013 1686)<\/strong>\u00a0Turniansky hrad nieko\u013eko kr\u00e1t vymenil svojich majite\u013eov. Z r\u00fak\u00a0Imricha Th\u00f6k\u00f6lyho (*1657 _ +1705)<\/strong>, ktor\u00fd ho obsadil v roku 1683 ho v roku 1685 vybojoval bez boja cis\u00e1rsky gener\u00e1l\u00a0Valent\u00edn \u0160ultz (Valentin Graffen von Schulz )<\/strong>\u00a0a dal hrad \u010diasto\u010dne zb\u00fara\u0165. Od t\u00fdch \u010dias \u017eivot na Turnianskom hrade ustal, ke\u010f\u017ee hrad u\u017e nebol obnoven\u00fd.<\/p>\n

    Syn Mikul\u00e1\u0161a Keglevi\u010da (ma\u010f. Mikl\u00f3s \u2013 Nikola Keglevich de Buzin) (*1600 _ +1642) **Mikul\u00e1\u0161 II. Keglevi\u010d (ma\u010f. Mikl\u00f3s II. Keglevich de Buzin) (*1636 _ +1701)** si dal po tejto udalosti postavi\u0165 v Turni nad Bodvou nov\u00fd barokov\u00fd ka\u0161tie\u013e. V obdob\u00ed n\u00e1rodnooslobodzovacieho boja (1848) v zachoval\u00fdch miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol po\u017eiar, ktor\u00fd zni\u010dil cel\u00fa kon\u0161trukciu strechy. Od toho \u010dasu bol hrad ods\u00faden\u00fd na z\u00e1nik. Po\u010das II. svetovej vojny Nemci zni\u010dili aj pozostal\u00e9 m\u00fary hradu, ke\u010f odtia\u013eto odstre\u013eovali cestu ved\u00facu do Ko\u0161\u00edc.<\/p>\n

    Smutn\u00fd pr\u00edzrak Turnianskeho hradu<\/b><\/span><\/h2>\n

    Hovor\u00ed sa, \u017ee po\u010das b\u00farliv\u00fdch noc\u00ed, ke\u010f vietor nar\u00e1\u017ea do rozpadnut\u00fdch m\u00farov Turnianskeho hradu, sa na najvy\u0161\u0161ej stene gotick\u00e9ho pal\u00e1ca zjavuje tajomn\u00e1 postava. Je to duch Juraja Bebeka<\/strong>, jedn\u00e9ho z posledn\u00fdch a najtragickej\u0161\u00edch majite\u013eov tejto pevnosti.<\/p>\n

    Juraj Bebek bol hrd\u00fd \u0161\u013eachtic, ktor\u00fd \u017eil v pohnut\u00fdch \u010dasoch 16. storo\u010dia, kedy sa moc v Uhorsku menila zo d\u0148a na de\u0148 a za chrbtom neust\u00e1le \u010d\u00edhalo osmansk\u00e9 nebezpe\u010denstvo. Po mnoh\u00fdch politick\u00fdch zmen\u00e1ch, kedy st\u00e1l raz na strane cis\u00e1ra a inokedy na strane Sedmohradska \u010di Turkov, sa v roku 1566 ocitol v pasci. Opevnil sa na svojom Turnianskom hrade, odhodlan\u00fd br\u00e1ni\u0165 ho do posledn\u00e9ho dychu.<\/p>\n

    Cis\u00e1r Maximili\u00e1n II. v\u0161ak proti nemu vyslal ob\u00e1van\u00e9ho gener\u00e1la Lazara \u0160vendu<\/strong> s obrovsk\u00fdm, po zuby ozbrojen\u00fdm vojskom. Hoci sa Juraj Bebek a jeho vern\u00ed br\u00e1nili stato\u010dne, presila bola zdrvuj\u00faca. Po \u0165a\u017ekom obliehan\u00ed a duniacej kanon\u00e1de, ktor\u00e1 trhala m\u00fary hradu, bol Juraj porazen\u00fd. Musel sa prizera\u0165, ako jeho milovan\u00e1 pevnos\u0165 pad\u00e1 do r\u00fak nepriate\u013ea a on s\u00e1m prich\u00e1dza o v\u0161etok majetok a vplyv. Kr\u00e1tko nato, v roku 1567, zomrel ako zlomen\u00fd a bezdetn\u00fd mu\u017e, \u010d\u00edm vymrel aj sl\u00e1vny rod Bebekovcov.<\/p>\n

    Od t\u00fdch \u010dias jeho nepokojn\u00e1 du\u0161a bl\u00fadi po ruin\u00e1ch. Miestni obyvatelia a odv\u00e1\u017eni turisti rozpr\u00e1vaj\u00fa, \u017ee ho videli v roztrhanom renesan\u010dnom odeve, s hlavou sklonenou k zemi. Niekedy je po\u010du\u0165 jeho tich\u00e9, tiahle vzlyky, ktor\u00e9 sa mie\u0161aj\u00fa so \u0161umen\u00edm l\u00edstia v H\u00e1jskej doline. Je to pla\u010d nad stratenou sl\u00e1vou, nad rodov\u00fdm hradom, ktor\u00fd nedok\u00e1zal ochr\u00e1ni\u0165, a nad potupnou por\u00e1\u017ekou, ktor\u00e1 spe\u010datila osud jeho rodu.<\/p>\n

    Hovor\u00ed sa, \u017ee Jurajov duch zmizne a\u017e vtedy, ke\u010f sa na Turnianskom hrade op\u00e4\u0165 ozve smiech a rados\u0165 a ke\u010f sa jeho m\u00fary prestan\u00fa rozpada\u0165. Dovtedy tam bude stra\u0161i\u0165 ako memento za\u0161lej sl\u00e1vy a \u013eudskej pominute\u013enosti.<\/p>\n

    Viac ne\u017e len kopa sk\u00e1l<\/span><\/h2>\n

    Turniansky hrad dnes u\u017e nie je nedobytnou pevnos\u0165ou, ale sk\u00f4r tich\u00fdm mementom za\u0161lej sl\u00e1vy a \u013eudskej pominute\u013enosti. \u010ci u\u017e v\u00e1s sem pritiahne poves\u0165 o ne\u0161\u0165astnom hradnom p\u00e1novi, vz\u00e1cna kvetena n\u00e1rodnej rezerv\u00e1cie alebo t\u00fa\u017eba po dokonalej fotografii H\u00e1jskej doliny, odch\u00e1dza\u0165 budete s pocitom pokory. V\u010faka \u00fasiliu dobrovo\u013en\u00edkov z OZ Castrum Thorna<\/a> tieto m\u00fary pomaly o\u017e\u00edvaj\u00fa a \u010dakaj\u00fa na va\u0161u n\u00e1v\u0161tevu. Nezabudnite v\u0161ak \u2013 kr\u00e1\u010date po \u00fazem\u00ed s najvy\u0161\u0161\u00edm stup\u0148om ochrany. Spr\u00e1vajme sa k tejto pamiatke tak, aby Jurajov duch raz mohol n\u00e1js\u0165 pokoj a aby pr\u00edbehy vp\u00edsan\u00e9 do tunaj\u0161\u00edch kame\u0148ov mohli \u010d\u00edta\u0165 aj gener\u00e1cie po n\u00e1s.<\/em><\/p>\n

    Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n