{"id":529,"date":"2013-06-29T16:51:25","date_gmt":"2013-06-29T14:51:25","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=529"},"modified":"2026-06-26T07:47:02","modified_gmt":"2026-06-26T05:47:02","slug":"turniansky-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-za-pamiatkami\/turniansky-hrad\/","title":{"rendered":"Turniansky hrad – zr\u00facanina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong><\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n

<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady, hradisk\u00e1 a zr\u00facaniny <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"Turniansky<\/a>
Turniansky hrad – zr\u00facanina<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Objavte tajupln\u00fd Turniansky hrad<\/b><\/span><\/h2>\n

T\u00fa\u017eite po dobrodru\u017estve na mieste, kde sa zastavil \u010das?<\/p>\n

Nav\u0161t\u00edvte Turniansky hrad<\/b>, fascinuj\u00facu zr\u00facaninu<\/b>, ktor\u00e1 v\u00e1s odmen\u00ed dychber\u00facim kruhov\u00fdm v\u00fdh\u013eadom<\/b> nielen na planiny Slovensk\u00e9ho krasu, ale aj na \u0161\u00edru Ko\u0161ick\u00fa a Turniansku kotlinu<\/b>.<\/p>\n

Kr\u00e1\u010dajte po historickej ceste s vychoden\u00fdmi stopami kolies<\/b>, kde dodnes bl\u00fadi smutn\u00fd duch Juraja Bebeka<\/b>, oplak\u00e1vaj\u00faci svoju posledn\u00fa por\u00e1\u017eku.<\/p>\n

Objavte silu stredovekej pevnosti v srdci vz\u00e1cnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie<\/b> a nechajte sa pohlti\u0165 hist\u00f3riou, ktor\u00e1 d\u00fdcha z ka\u017ed\u00e9ho kame\u0148a!<\/p>\n

\u010co je Turniansky hrad a ak\u00e1 je jeho poloha?<\/span><\/h2>\n

Turniansky hrad<\/strong>\u00a0je fascinuj\u00faca zr\u00facanina str\u00e1\u017eneho hradu z 13. storo\u010dia, ktor\u00e1 sa t\u00fd\u010di nad obcou Tur\u0148a nad Bodvou.<\/p>\n

T\u00e1to\u00a0pohrani\u010dn\u00e1 pevnos\u0165<\/strong>\u00a0s v\u00fdborn\u00fdm v\u00fdh\u013eadom bola v 17. storo\u010d\u00ed zb\u00faran\u00e1 a odvtedy je v\u00a0ruin\u00e1ch<\/strong>.<\/p>\n

Jeho mohutn\u00e9 zvy\u0161ky stoja na\u00a0osamelom krasovom kopci<\/strong>\u00a0vo v\u00fd\u0161ke 375 metrov v\u00a0N\u00e1rodnom parku Slovensk\u00fd kras<\/strong>.<\/p>\n

Okolie je chr\u00e1nen\u00e9 ako\u00a0n\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia Turniansky hradn\u00fd vrch<\/a>.<\/p>\n

Hrad bol v minulosti d\u00f4le\u017eit\u00fdm spr\u00e1vnym centrom Turnianskej stolice.<\/p>\n

P\u00f4vodne sa skladal z dvoch \u010dast\u00ed<\/strong>, hornej a dolnej.<\/p>\n

Z\u00a0zr\u00facan\u00edn Turnianskeho hradu<\/strong>\u00a0sa naskyt\u00e1 n\u00e1dhern\u00fd\u00a0v\u00fdh\u013ead<\/strong>\u00a0na obec Tur\u0148a nad Bodvou, obec H\u00e1j,\u00a0malebn\u00fa H\u00e1jsku dolinu<\/strong>, \u010das\u0165\u00a0Z\u00e1dielskej planiny<\/strong>, na v\u00fdchode\u00a0Jasovsk\u00fa planinu<\/strong>, \u010das\u0165 planiny\u00a0Doln\u00fd vrch<\/strong>, na juhov\u00fdchode\u00a0Ko\u0161ick\u00fa kotlinu<\/strong>\u00a0a na juhu\u00a0Turniansku kotlinu<\/strong>.<\/p>\n

V s\u00fa\u010dasnosti je\u00a0Turniansky hrad verejnosti vo\u013ene pr\u00edstupn\u00fd<\/strong>\u00a0a o jeho obnovu sa star\u00e1 ob\u010dianske zdru\u017eenie Castrum Thorna<\/a>.<\/p>\n

\u00dazemie okolo hradu predstavuje vedecky v\u00fdznamn\u00fa floristick\u00fa a faunistick\u00fa lokalitu.<\/p>\n

Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee na \u00fazem\u00ed n\u00e1rodnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie plat\u00ed\u00a0piaty stupe\u0148 ochrany<\/strong>!<\/p>\n

Ako vyzeral Turniansky hrad v minulosti a ak\u00fd je jeho s\u00fa\u010dasn\u00fd stav?<\/span><\/h2>\n

Zr\u00facaniny hradu dokazuj\u00fa, \u017ee t\u00e1to stredovek\u00e1 pevnos\u0165<\/strong>\u00a0pre\u0161la viacer\u00fdmi stavebn\u00fdmi etap\u00e1ch.<\/p>\n

Z p\u00f4vodn\u00e9ho\u00a0gotick\u00e9ho hradu<\/strong>\u00a0je dodnes vidite\u013en\u00e1\u00a0hradn\u00e1 ve\u017ea<\/strong>, spojen\u00e1 na severnej strane s pal\u00e1com.<\/p>\n

Pal\u00e1c<\/strong>, ktor\u00fd st\u00e1l na v\u00fdchodnej strane, je mlad\u0161\u00ed.<\/p>\n

Z obdobia\u00a0renesan\u010dn\u00e9ho opevnenia<\/strong>\u00a0proti Turkom sa zachovalo pomerne dobre\u00a0vonkaj\u0161ie opevnenie<\/strong>\u00a0s ve\u013ekou\u00a0okr\u00fahlou delovou ba\u0161tou<\/strong>\u00a0na z\u00e1pade a troma men\u0161\u00edmi\u00a0basti\u00f3nmi<\/strong>\u00a0na juhu a v\u00fdchode.<\/p>\n

Klenby \u010di in\u00e9 architektonick\u00e9 detaily sa nezachovali.<\/p>\n

Zo\u00a0stredovek\u00e9ho hradu<\/strong>\u00a0sa dodnes zachovali len m\u00fary jednotliv\u00fdch objektov (ba\u0161ty, m\u00fary opevnenia, strie\u013e\u0148a, pal\u00e1ce a ve\u017ea<\/strong>).<\/p>\n

Zachovala sa aj \u010diasto\u010dne\u00a0cesta<\/strong>, ktorou bol hrad spr\u00edstupnen\u00fd, pri\u010dom v skalnom podlo\u017e\u00ed s\u00fa vidite\u013en\u00e9 stopy po koles\u00e1ch vozov.<\/p>\n

Najmohutnej\u0161ou \u010das\u0165ou zr\u00facan\u00edn<\/strong>\u00a0je dodnes\u00a0\u0161tvorhrann\u00e1 ve\u017ea<\/strong>, ktor\u00e1 hradu kedysi dominovala.<\/p>\n

Najvy\u0161\u0161\u00ed m\u00far<\/strong>\u00a0s okenn\u00fdmi otvormi je pozostatkom\u00a0gotick\u00e9ho pal\u00e1ca<\/strong>, ktor\u00fd bol pr\u00edbytkom hradn\u00e9ho p\u00e1na. Medzi ve\u017eou a pal\u00e1com sa nach\u00e1dzalo\u00a0hradn\u00e9 n\u00e1dvorie<\/strong>.<\/p>\n

V dolnej a z\u00e1padnej \u010dasti je najv\u00fdraznej\u0161\u00edm objektom\u00a0basti\u00f3n<\/strong>\u00a0so \u0161irok\u00fdmi m\u00farmi a mohutn\u00fdmi strie\u013e\u0148ami. Na severnej strane hradu sa zachoval zvy\u0161ok stien\u00a0druh\u00e9ho pal\u00e1ca<\/strong> hradu, ktor\u00fd bol men\u0161\u00ed ako gotick\u00fd pal\u00e1c.<\/p>\n

Ako sa dostanem na Turniansky hrad?<\/span><\/h2>\n

K zr\u00facanine hradu ved\u00fa dve turistick\u00e9 trasy.<\/p>\n

Prvou mo\u017enos\u0165ou je \"\"<\/a> modr\u00e1 turistick\u00e1 trasa<\/strong>, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna priamo v obci Tur\u0148a nad Bodvou<\/strong>.<\/p>\n

Druhou je \"\"<\/a> \u017elt\u00e1 turistick\u00e1 trasa<\/strong> z obce H\u00e1j<\/strong>.<\/p>\n

Popri obci Tur\u0148a nad Bodvou vedie cesta I. triedy I\/16<\/strong> (v minulosti ozna\u010dovan\u00e1 ako I\/50) na trase Zvolen \u2013 Lu\u010denec \u2013 Ro\u017e\u0148ava \u2013 Ko\u0161ice<\/strong>.<\/p>\n

Pri tejto ceste sa nach\u00e1dza rozsiahle parkovisko pri Penzi\u00f3ne a re\u0161taur\u00e1cii Pod Hradom<\/strong>.<\/p>\n

Z parkoviska pokra\u010dujte do\u013eava po po\u013enej ceste, ktor\u00e1 sa nap\u00e1ja na \"\"<\/a> modr\u00fa turistick\u00fa trasu.<\/p>\n

V\u00fdstup z obce Tur\u0148a nad Bodvou<\/strong> do sedla Hradn\u00e1 str\u00e1\u0148<\/strong> (350 m n. m.) po \"\"<\/a> modrej turistickej zna\u010dke trv\u00e1 pribli\u017ene 35 min\u00fat<\/strong>.<\/p>\n

Z obce H\u00e1j<\/strong> do toho ist\u00e9ho sedla po \"\"<\/a> \u017eltej turistickej zna\u010dke je to pribli\u017ene 25 min\u00fat<\/strong>.<\/p>\n

Zo sedla Hradn\u00e1 str\u00e1\u0148<\/strong> vedie na samotn\u00fd hrad historick\u00e1, turisticky nezna\u010den\u00e1 cesta so zachovan\u00fdmi stopami po koles\u00e1ch vozov.<\/p>\n

Tento \u00fasek zvl\u00e1dnete za necel\u00fdch 10 min\u00fat<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e9 obmedzenia platia pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov kv\u00f4li ochrane pr\u00edrody?<\/span><\/h2>\n

Pre n\u00e1rodn\u00fa pr\u00edrodn\u00fa rezerv\u00e1ciu<\/strong>\u00a0s\u00a05. stup\u0148om ochrany<\/strong>\u00a0plat\u00ed pr\u00edsny re\u017eim.<\/p>\n

Je\u00a0pr\u00edsne zak\u00e1zan\u00e9<\/strong>\u00a0pohybova\u0165 sa mimo vyzna\u010den\u00fdch turistick\u00fdch chodn\u00edkov, zbiera\u0165 rastliny, \u017eivo\u010d\u00edchy alebo in\u00e9 pr\u00edrodniny, zaklada\u0165 ohe\u0148, zne\u010dis\u0165ova\u0165 \u00fazemie alebo vodi\u0165 a p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 psov a in\u00e9 dom\u00e1ce zvierat\u00e1.<\/p>\n

Pre ak\u00fako\u013evek \u010dinnos\u0165 mimo stanoven\u00fdch pravidiel je potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 v\u00fdnimku.<\/p>\n

Postup je nasledovn\u00fd:<\/strong><\/p>\n

    \n
  1. \n

    Je potrebn\u00e9 poda\u0165\u00a0\u017eiados\u0165 na okresn\u00fd \u00farad v s\u00eddle kraja odbor starostlivosti o \u017eivotn\u00e9 prostredie<\/strong>\u00a0na udelenie v\u00fdnimky z \u00fazemnej ochrany pod\u013ea \u00a7 16 ods. 1 p\u00edsm. a) z\u00e1kona \u010d. 543\/2002 Z.z. o ochrane pr\u00edrody a krajiny v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch predpisov.<\/p>\n<\/li>\n

  2. \n

    Tak\u00fato \u017eiados\u0165 treba riadne od\u00f4vodni\u0165 a uvies\u0165 d\u00f4vody, pre ktor\u00e9 by mala by\u0165 v\u00fdnimka udelen\u00e1.<\/p>\n<\/li>\n

  3. \n

    Tak\u00e9to podanie sa spoplat\u0148uje pod\u013ea polo\u017eky 160 z\u00e1kona \u010d. 145\/1995 o spr\u00e1vnych poplatkoch v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch prepisov sumou\u00a010 Eur<\/strong>\u00a0ak pod\u00e1va \u017eiados\u0165 fyzick\u00e1 osoba alebo\u00a0100 Eur<\/strong> ak je \u017eiados\u0165 podan\u00e1 pr\u00e1vnickou osobou.<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

    Ak\u00e1 je hist\u00f3ria Turnianskeho hradu?<\/span><\/h2>\n

    Turniansky hrad bol postaven\u00fd po mongolskom vp\u00e1de<\/strong>\u00a0do Uhorska.<\/p>\n

    Vznikol pravdepodobne v prvej polovici 13. storo\u010dia.<\/p>\n

    Prv\u00e1 zmienka o Turnianskom hrade je v listine\u00a0B\u00e9la IV.<\/strong>\u00a0z prvej polovice 13. storo\u010dia.<\/p>\n

    Pod\u013ea nej panovn\u00edk daroval hrad \u0161ari\u0161sk\u00e9mu gr\u00f3fovi\u00a0T\u00e9ku\u0161ovi (ma\u010f. Tekus)<\/strong>.<\/p>\n

    Gr\u00f3f dostal rozsiahle pozemky v Turnianskej \u017eupe na z\u00e1klade pomoci kr\u00e1\u013eovi\u00a0Belovi IV.<\/strong>\u00a0v bitke proti Mongolom (nespr\u00e1vne Tat\u00e1rom) pri rieke Slan\u00e1 v roku 1241.<\/p>\n

    Do Mongolsk\u00e9ho (nespr\u00e1vne tat\u00e1rskeho) vp\u00e1du do Uhorska sa stavali na na\u0161om \u00fazem\u00ed zv\u00e4\u010d\u0161a dreven\u00e9 hrady.<\/p>\n

    Po odchode Mongolov z \u00fazemia Uhorska sa za\u010dali stava\u0165 u\u017e nov\u00e9 kamenn\u00e9 hrady a tak u\u010dinili aj T\u00e9ku\u0161ovci.<\/p>\n

    Koncom 13. storo\u010dia pre\u0161iel hrad do r\u00fak\u00a0Turnianskovcov (Tornayovcov ma\u010f. Tornai csal\u00e1d)<\/strong>.<\/p>\n

    Jeden z nich\u00a0J\u00e1n Tornay (Tornai J\u00e1nos)<\/strong>, v roku 1357 hrad zrenovoval a zv\u00e4\u010d\u0161il.<\/p>\n

    Turnianskovci (Tornayovcovci ma\u010f. Tornai csal\u00e1d) mali v dr\u017ebe hrad a\u017e do vymretia ich rodu, do roku 1406, ke\u010f na\u0148 z\u00edskal don\u00e1ciu od kr\u00e1\u013ea\u00a0\u017digmund Luxembursk\u00e9ho (*1368 _ +1437)<\/strong>\u00a0Pavol Be\u0161e\u0148 (ma\u010f. Beseny\u0151 P\u00e1l)<\/strong>.<\/p>\n

    Po Pavlovej smrti v roku 1436 z\u00edskal majetok\u00a0\u0160tefan \u0160af\u00e1r z Bran\u010da (ma\u010f. Berencsi S\u00e1f\u00e1r Istv\u00e1n)<\/strong>.<\/p>\n

    V roku 1440 hrad z\u00edskala zn\u00e1ma gemersk\u00e1 zemep\u00e1nska rodina\u00a0Bebekovcov<\/strong>.<\/p>\n

    Konkr\u00e9tne ho do pren\u00e1jmu dost\u00e1va\u00a0Imrich Bebek (ma\u010f. Imre Bebek, pels\u0151ci)<\/strong>.<\/p>\n

    Po Bebekovej smrti v roku 1448 sa majetok dostal do r\u00fak regenta Uhorska\u00a0J\u00e1na Hu\u0148adyho (*1400 _ +1456)<\/strong>\u00a0a hrad dostala do u\u017e\u00edvania jedna vetva rodu Tornay.<\/p>\n

    V roku 1451 sa ho zmocnili vojsk\u00e1\u00a0J\u00e1na Jiskru z Brand\u00fdsa (*1400- _ +1469)<\/strong>.<\/p>\n

    Po odchode J\u00e1na Jiskru z Uhorska za\u010diatkom roku 1453 pre\u0161la v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 jeho vojsk otvorene na stranu bratr\u00edkov. Hrad vydobyl z r\u00fak bratr\u00edkov kapit\u00e1n\u00a0\u0160ebastian Rozg\u00f3ni z Rozhanoviec pri Ko\u0161iciach (Sebastian de Rozgony)<\/strong>\u00a0v roku 1458.<\/p>\n

    Potom hrad pre\u0161iel do r\u00fak kr\u00e1\u013ea\u00a0Mateja Korv\u00edna (1443-1490)<\/strong>.<\/p>\n

    V roku 1476 ho odk\u00fapil\u00a0Imrich Z\u00e1po\u013esk\u00fd (ma\u010f. Imre Zapolya alebo Szapolyai) (1420-1487)<\/strong>.<\/p>\n

    Po jeho smrti odk\u00e1zal hrad a okolit\u00e9 majetky svojmu bratovi palat\u00ednovi\u00a0\u0160tefanovi Z\u00e1po\u013esk\u00e9mu (ma\u010f. Istv\u00e1n Zapolya alebo Szapolyai) (*1445 _ +1499)<\/strong>, najmajetnej\u0161iemu zemep\u00e1novi Uhorska.<\/p>\n

    Po jeho smrti v roku 1499 sa majite\u013eom turnianskeho hradn\u00e9ho panstva stal syn\u00a0J\u00e1n I. Z\u00e1po\u013esk\u00fd (I. J\u00e1nos Szapolyai alebo Zapolya) (? _ +1487)<\/strong>.<\/p>\n

    Rod\u00a0Z\u00e1po\u013esk\u00fdch<\/strong>\u00a0vlastnil hrad a okolit\u00e9 majetky a\u017e do roku 1534.<\/p>\n

    V nasleduj\u00facom obdob\u00ed hrad viackr\u00e1t vymenil svojich zemep\u00e1nov a trpel neust\u00e1lymi vn\u00fatropolitick\u00fdmi nepokojmi.<\/p>\n

    V roku 1536 dostal hrad\u00a0Imrich III. Bebek (ma\u010f. Imre III. Bebek)<\/strong>.<\/p>\n

    Medzi rokmi 1540 \u2013 1550, pravdepodobne pre tureck\u00e9 nebezpe\u010denstvo, sa ur\u00fdchlene za\u010dalo budova\u0165 nov\u00e9 opevnenie hradu.<\/p>\n

    Od t\u00fdch \u010dias patril Turniansk\u00fd hrad k pohrani\u010dn\u00fdm hradom protitureckej krajinskej pevnostnej s\u00fastavy.<\/p>\n

    V roku 1554 dobyli Turci od Bebekovcov Fi\u013eakovsk\u00fd hrad a to pravdepodobne so s\u00fahlasom cis\u00e1ra\u00a0Ferdinanda I. Habsbursk\u00e9ho (*1503 _ +1564)<\/strong>.<\/p>\n

    Na z\u00e1klade tejto udalosti pre\u0161iel brat Imricha III. Bebeka\u00a0Franti\u0161ek Bebek (ma\u010f. Ferenc Bebek) (*1490 _ +1558)<\/strong>\u00a0pod z\u00e1stavy sedmohradsk\u00e9ho vojvodu\u00a0J\u00e1na II. \u017digmunda Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho (*1540 _ +1571)<\/strong>.<\/p>\n

    V roku 1556\u00a0Franti\u0161ek Bebek (ma\u010f. Ferenc Bebek) (*1490 _ +1558)<\/strong>\u00a0pri hrade Kr\u00e1sna H\u00f4rka spolu s Turkami porazil omnoho po\u010detnej\u0161ie cis\u00e1rske vojsko na \u010dele s gener\u00e1lom\u00a0Wolfgangom Puchheimom (nem. Wolfgang von Puchheim)<\/strong>, ktor\u00e9 sa vydalo na trestn\u00fa v\u00fdpravu proti Bebekovcom.<\/p>\n

    Opatrn\u00fd Franti\u0161ek Bebek v\u0161ak po v\u00ed\u0165aznej bitke u\u0161iel do Sedmohradska, kde sa chcel zmocni\u0165 titulu sedmohradsk\u00e9ho vojvodu.<\/p>\n

    Nako\u013eko sa\u00a0Ga\u0161par Mago\u010di (ma\u010f. G\u00e1sp\u00e1r M\u00e1gocsy)<\/strong>\u00a0vyznamenal v bojoch proti kr\u00e1\u013eovi nevern\u00fdm Bebekovcom st\u00e1l sa na kr\u00e1tky \u010das vlastn\u00edkom hradu Tur\u0148a.<\/p>\n

    Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Izabela, matka e\u0161te mlad\u00e9ho J\u00e1na II. \u017digmunda Z\u00e1po\u013esk\u00e9ho dala v roku 1558 Franti\u0161ka Bebeka zavra\u017edi\u0165.<\/p>\n

    Na z\u00e1klade tejto udalosti pre\u0161iel jeho syn\u00a0Juraj Bebek (ma\u010f. Gy\u00f6rgy Bebek de Pels\u0151cz) (*? _ +1567)<\/strong>\u00a0na stranu cis\u00e1ra Ferdinanda I. Habsbursk\u00e9ho (*1503 _ +1564) a bol mu vr\u00e1ten\u00fd aj hrad Tur\u0148a.<\/p>\n

    V roku 1562 ho Turci napadli, dobyli a majite\u013ea hradu\u00a0Juraja Bebeka (ma\u010f. Gy\u00f6rgy Bebek de Pels\u0151cz) (*? _ +1567)<\/strong>\u00a0odviedli do zajatia.<\/p>\n

    Po trojro\u010dnom v\u00e4znen\u00ed sa v roku 1565 Juraj Bebek op\u00e4\u0165 d\u00e1va na stranu tureck\u00e9ho sult\u00e1na\u00a0Sulejm\u00e1n I. (*1494 _ +1566)<\/strong>.<\/p>\n

    V roku 1566 obsadil hrad Juraj Bebek. Panovn\u00edk\u00a0Maximili\u00e1n II. (*1527 _ +1576)<\/strong>\u00a0poslal proti nemu vojensk\u00fa v\u00fdpravu pod veden\u00edm\u00a0Lazara \u0160vendu (nem. Lazarus Freiherr von Schwendi, ma\u010f. Schwendi L\u00e1z\u00e1r) (*1522 _ +1583)<\/strong>, ktor\u00fd hrad v roku 1566 dobil.<\/p>\n

    Po vymret\u00ed rodu Bebekovcov v roku 1567 z\u00edskal nasp\u00e4\u0165 hrad\u00a0Ga\u0161par Mago\u010di (ma\u010f. G\u00e1sp\u00e1r M\u00e1gocsy)<\/strong>.<\/p>\n

    Po vymret\u00ed rodu Mago\u010di (M\u00e1gocsy) okolo roku 1580 sa hrad stal majetkom\u00a0Barbary M\u00f3ricovej (ma\u010f. Borb\u00e1la M\u00f3ricz de S\u00f6v\u00e9nyh\u00e1za)<\/strong>\u00a0Barbora M\u00f3ricov\u00e1 sa v roku 1617 vydala za\u00a0Mikul\u00e1\u0161a Keglevi\u010da (ma\u010f. Mikl\u00f3s \u2013 Nikola Keglevich de Buzin) (*1600 _ +1642)<\/strong>, ktor\u00fd sa t\u00fdmto st\u00e1va ofici\u00e1lnym hradn\u00fdm p\u00e1nom.<\/p>\n

    Turci dobyli hrad e\u0161te raz, stalo sa tak v roku 1652.<\/p>\n

    V tom \u010dase vyp\u00e1lili i samotn\u00e9 meste\u010dko Tur\u0148a nad Bodvou.<\/p>\n

    Po\u010das\u00a0T\u00f6k\u00f6liho povstania (1678 \u2013 1686)<\/strong>\u00a0Turniansky hrad nieko\u013eko kr\u00e1t vymenil svojich majite\u013eov.<\/p>\n

    Z r\u00fak\u00a0Imricha Th\u00f6k\u00f6lyho (*1657 _ +1705)<\/strong>, ktor\u00fd ho obsadil v roku 1683 ho v roku 1685 vybojoval bez boja cis\u00e1rsky gener\u00e1l\u00a0Valent\u00edn \u0160ultz (Valentin Graffen von Schulz )<\/strong>\u00a0a dal hrad \u010diasto\u010dne zb\u00fara\u0165.<\/p>\n

    Od t\u00fdch \u010dias \u017eivot na Turnianskom hrade ustal, ke\u010f\u017ee hrad u\u017e nebol obnoven\u00fd.<\/p>\n

    Syn Mikul\u00e1\u0161a Keglevi\u010da (ma\u010f. Mikl\u00f3s \u2013 Nikola Keglevich de Buzin) (*1600 _ +1642) **Mikul\u00e1\u0161 II. Keglevi\u010d (ma\u010f. Mikl\u00f3s II. Keglevich de Buzin) (*1636 _ +1701)** si dal po tejto udalosti postavi\u0165 v Turni nad Bodvou nov\u00fd barokov\u00fd ka\u0161tie\u013e.<\/p>\n

    V obdob\u00ed n\u00e1rodnooslobodzovacieho boja (1848) v zachoval\u00fdch miestnostiach hradu ubytovali domobrancov.<\/p>\n

    Z ich nedbanlivosti vznikol po\u017eiar, ktor\u00fd zni\u010dil cel\u00fa kon\u0161trukciu strechy.<\/p>\n

    Od toho \u010dasu bol hrad ods\u00faden\u00fd na z\u00e1nik. Po\u010das II. svetovej vojny Nemci zni\u010dili aj pozostal\u00e9 m\u00fary hradu, ke\u010f odtia\u013eto odstre\u013eovali cestu ved\u00facu do Ko\u0161\u00edc.<\/p>\n

    Smutn\u00fd pr\u00edzrak Turnianskeho hradu<\/b><\/span><\/h2>\n

    Hovor\u00ed sa, \u017ee po\u010das b\u00farliv\u00fdch noc\u00ed, ke\u010f vietor nar\u00e1\u017ea do rozpadnut\u00fdch m\u00farov Turnianskeho hradu, sa na najvy\u0161\u0161ej stene gotick\u00e9ho pal\u00e1ca zjavuje tajomn\u00e1 postava.<\/p>\n

    Je to duch Juraja Bebeka<\/strong>, jedn\u00e9ho z posledn\u00fdch a najtragickej\u0161\u00edch majite\u013eov tejto pevnosti.<\/p>\n

    Juraj Bebek bol hrd\u00fd \u0161\u013eachtic, ktor\u00fd \u017eil v pohnut\u00fdch \u010dasoch 16. storo\u010dia, kedy sa moc v Uhorsku menila zo d\u0148a na de\u0148 a za chrbtom neust\u00e1le \u010d\u00edhalo osmansk\u00e9 nebezpe\u010denstvo.<\/p>\n

    Po mnoh\u00fdch politick\u00fdch zmen\u00e1ch, kedy st\u00e1l raz na strane cis\u00e1ra a inokedy na strane Sedmohradska \u010di Turkov, sa v roku 1566 ocitol v pasci.<\/p>\n

    Opevnil sa na svojom Turnianskom hrade, odhodlan\u00fd br\u00e1ni\u0165 ho do posledn\u00e9ho dychu.<\/p>\n

    Cis\u00e1r Maximili\u00e1n II. v\u0161ak proti nemu vyslal ob\u00e1van\u00e9ho gener\u00e1la Lazara \u0160vendu<\/strong> s obrovsk\u00fdm, po zuby ozbrojen\u00fdm vojskom.<\/p>\n

    Hoci sa Juraj Bebek a jeho vern\u00ed br\u00e1nili stato\u010dne, presila bola zdrvuj\u00faca.<\/p>\n

    Po \u0165a\u017ekom obliehan\u00ed a duniacej kanon\u00e1de, ktor\u00e1 trhala m\u00fary hradu, bol Juraj porazen\u00fd.<\/p>\n

    Musel sa prizera\u0165, ako jeho milovan\u00e1 pevnos\u0165 pad\u00e1 do r\u00fak nepriate\u013ea a on s\u00e1m prich\u00e1dza o v\u0161etok majetok a vplyv.<\/p>\n

    Kr\u00e1tko nato, v roku 1567, zomrel ako zlomen\u00fd a bezdetn\u00fd mu\u017e, \u010d\u00edm vymrel aj sl\u00e1vny rod Bebekovcov.<\/p>\n

    Od t\u00fdch \u010dias jeho nepokojn\u00e1 du\u0161a bl\u00fadi po ruin\u00e1ch.<\/p>\n

    Miestni obyvatelia a odv\u00e1\u017eni turisti rozpr\u00e1vaj\u00fa, \u017ee ho videli v roztrhanom renesan\u010dnom odeve, s hlavou sklonenou k zemi.<\/p>\n

    Niekedy je po\u010du\u0165 jeho tich\u00e9, tiahle vzlyky, ktor\u00e9 sa mie\u0161aj\u00fa so \u0161umen\u00edm l\u00edstia v H\u00e1jskej doline.<\/p>\n

    Je to pla\u010d nad stratenou sl\u00e1vou, nad rodov\u00fdm hradom, ktor\u00fd nedok\u00e1zal ochr\u00e1ni\u0165, a nad potupnou por\u00e1\u017ekou, ktor\u00e1 spe\u010datila osud jeho rodu.<\/p>\n

    Hovor\u00ed sa, \u017ee Jurajov duch zmizne a\u017e vtedy, ke\u010f sa na Turnianskom hrade op\u00e4\u0165 ozve smiech a rados\u0165 a ke\u010f sa jeho m\u00fary prestan\u00fa rozpada\u0165.<\/p>\n

    Dovtedy tam bude stra\u0161i\u0165 ako memento za\u0161lej sl\u00e1vy a \u013eudskej pominute\u013enosti.<\/p>\n

    Viac ne\u017e len kopa sk\u00e1l<\/span><\/h2>\n

    Turniansky hrad dnes u\u017e nie je nedobytnou pevnos\u0165ou, ale sk\u00f4r tich\u00fdm mementom za\u0161lej sl\u00e1vy a \u013eudskej pominute\u013enosti. \u010ci u\u017e v\u00e1s sem pritiahne poves\u0165 o ne\u0161\u0165astnom hradnom p\u00e1novi, vz\u00e1cna kvetena n\u00e1rodnej rezerv\u00e1cie alebo t\u00fa\u017eba po dokonalej fotografii H\u00e1jskej doliny, odch\u00e1dza\u0165 budete s pocitom pokory. V\u010faka \u00fasiliu dobrovo\u013en\u00edkov z OZ Castrum Thorna<\/a> tieto m\u00fary pomaly o\u017e\u00edvaj\u00fa a \u010dakaj\u00fa na va\u0161u n\u00e1v\u0161tevu. Nezabudnite v\u0161ak \u2013 kr\u00e1\u010date po \u00fazem\u00ed s najvy\u0161\u0161\u00edm stup\u0148om ochrany. Spr\u00e1vajme sa k tejto pamiatke tak, aby Jurajov duch raz mohol n\u00e1js\u0165 pokoj a aby pr\u00edbehy vp\u00edsan\u00e9 do tunaj\u0161\u00edch kame\u0148ov mohli \u010d\u00edta\u0165 aj gener\u00e1cie po n\u00e1s.<\/em><\/p>\n

    Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n