{"id":433,"date":"2013-06-29T14:17:18","date_gmt":"2013-06-29T12:17:18","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=433"},"modified":"2026-04-13T06:17:34","modified_gmt":"2026-04-13T04:17:34","slug":"krasove-zavrty-na-plesiveckej-planine","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-do-prirody\/krasove-zavrty-na-plesiveckej-planine\/","title":{"rendered":"Krasov\u00e9 z\u00e1vrty na Ple\u0161iveckej planine"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong> <\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Ostan\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 zauj\u00edmavosti <\/span><\/a>\n

<\/div>\n
\"Krasov\u00e9<\/a>
Krasov\u00e9 z\u00e1vrty na Ple\u0161iveckej planine<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Tam, kde zem ukr\u00fdva br\u00e1ny do hlb\u00edn<\/span><\/h2>\n

Predstavte si krajinu bez \u013eud\u00ed, kde zem pod va\u0161imi nohami doslova d\u00fdcha cez 800 tajomn\u00fdch z\u00e1vrtov<\/b>. Na divokej Ple\u0161iveckej planine<\/b><\/a> objav\u00edte obrovsk\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 lieviky a skryt\u00e9 priepasti<\/b>, ktor\u00e9 po st\u00e1ro\u010dia h\u013abi da\u017e\u010fov\u00e1 voda. Vydajte sa po zna\u010den\u00fdch tras\u00e1ch do nedotknutej rezerv\u00e1cie<\/b>, kde na v\u00e1s \u010dak\u00e1 monument\u00e1lny Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/b> aj dychber\u00face v\u00fdh\u013eady. Odha\u013ete fascinuj\u00face tajomstv\u00e1 slovensk\u00e9ho krasu<\/b> a za\u017eite turistiku v jej naj\u010distej\u0161ej podobe.<\/p>\n

\u010co s\u00fa vlastne krasov\u00e9 z\u00e1vrty a pre\u010do s\u00fa pre Ple\u0161iveck\u00fa planinu tak typick\u00e9?<\/span><\/h2>\n

Krasov\u00e9 z\u00e1vrty na Ple\u0161iveckej planine<\/b> s\u00fa jej najcharakteristickej\u0161\u00edm a najpo\u010detnej\u0161\u00edm javom, ktor\u00fd turistom odha\u013euje tajomstv\u00e1 slovensk\u00e9ho krasu. Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/a>, vyv\u00fd\u0161en\u00e1 n\u00e1horn\u00e1 plo\u0161ina s prev\u00fd\u0161en\u00edm pribli\u017ene 400 metrov. T\u00e1to oblas\u0165 je mimoriadne bohat\u00e1 na povrchov\u00e9 aj podzemn\u00e9 krasov\u00e9 javy<\/b>. Na celej planine ich bolo napo\u010d\u00edtan\u00fdch vy\u0161e 800.<\/p>\n

Charakteristick\u00fdm znakom tejto n\u00e1hornej plo\u0161iny s\u00fa aj jej ve\u013emi strm\u00e9 okraje<\/b>. Nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka planiny sa pohybuje v rozmedz\u00ed od 851 metrov na severe a\u017e po pribli\u017ene 550 metrov na juhu. Planina je v s\u00fa\u010dasnosti bez trval\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho os\u00eddlenia, \u010do v\u00fdznamne prispieva k jej statusu cennej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie<\/b>.<\/p>\n

Krasov\u00fd z\u00e1vrt<\/b> je v podstate \u0161pecifick\u00e1 krasov\u00e1 jama alebo depresia (zn\u00ed\u017eenina), ktor\u00e1 vznikla p\u00f4soben\u00edm s\u00fastreden\u00e9ho priesaku zr\u00e1\u017ekovej vody do podzemia.<\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 typick\u00fd krasov\u00fd z\u00e1vrt a ak\u00e9 rozmery m\u00f4\u017ee dosahova\u0165?<\/span><\/h2>\n

Z\u00e1vrt je jedn\u00fdm z najtypickej\u0161\u00edch povrchov\u00fdch krasov\u00fdch tvarov<\/b>. Naj\u010dastej\u0161ie m\u00e1va kruhov\u00fd alebo ov\u00e1lny p\u00f4dorys, pri\u010dom t\u00e1to depresia m\u00f4\u017ee ma\u0165 aj pretiahnut\u00fd tvar. Mnoh\u00e9 z\u00e1vrty v\u0161ak maj\u00fa aj nepravideln\u00fd p\u00f4dorys, a to lievikovit\u00fd, valcovit\u00fd alebo miskovit\u00fd tvar.<\/p>\n

Tieto depresie dosahuj\u00fa priemery od len nieko\u013ek\u00fdch metrov a\u017e do jedn\u00e9ho kilometra. H\u013abka sa pohybuje od jedn\u00e9ho metra, av\u0161ak existuj\u00fa aj hlbok\u00e9 z\u00e1vrty, ktor\u00e9 presahuj\u00fa h\u013abku 100 metrov. Av\u0161ak v\u00e4\u010d\u0161ina krasov\u00fdch z\u00e1vrtov<\/b> na Ple\u0161iveckej planine<\/a> m\u00e1 priemer men\u0161\u00ed ako 100 metrov a h\u013abku pod 20 metrov.<\/p>\n

Kde na Ple\u0161iveckej planine n\u00e1jdem najviac a kde najmenej krasov\u00fdch z\u00e1vrtov a ak\u00e9 s\u00fa mo\u017enosti turistiky?<\/span><\/h2>\n

Krasov\u00e9 z\u00e1vrty na Ple\u0161iveckej planine<\/b> nie s\u00fa rozmiestnen\u00e9 rovnomerne. Najmenej z\u00e1vrtov<\/b> sa nach\u00e1dza v severnej \u010dasti Ple\u0161iveckej planiny<\/a>, zatia\u013e \u010do ich najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det le\u017e\u00ed v ju\u017enej \u010dasti.<\/p>\n

Pre turistov je planina pr\u00edstupn\u00e1 v\u010faka piatim zna\u010den\u00fdm turistick\u00fdm chodn\u00edkom<\/b>, ktor\u00e9 sem ved\u00fa z r\u00f4znych okolit\u00fdch obc\u00ed. Severn\u00e1 \u010das\u0165 planiny je preva\u017ene otvoren\u00e1, l\u00fa\u010dna, a preto pon\u00faka n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom rozsiahle a n\u00e1dhern\u00e9 v\u00fdh\u013eady<\/b> na okolie. Oproti tomu ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 je s\u00edce preva\u017ene zalesnen\u00e1, ale je mimoriadne bohat\u00e1 na jaskyne a priepasti<\/b>, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou podzemn\u00fdch krasov\u00fdch javov<\/b>.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161iu hustotu krasov\u00fdch z\u00e1vrtov<\/b> objav\u00edte v \u0161ir\u0161om okol\u00ed gombaseck\u00e9ho zlomu, severne od Lipov\u00e9ho hrebe\u0148a.<\/p>\n

Ktor\u00fd krasov\u00fd z\u00e1vrt je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a ak\u00e9 tajomstv\u00e1 ukr\u00fdvaj\u00fa ich dna?<\/span><\/h2>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z nich, zn\u00e1my ako Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/b>, le\u017e\u00ed v bl\u00edzkosti Lastovi\u010dej diery a je mimoriadne impozantn\u00fd: dosahuje rozmery 350 x 250 metrov pri h\u013abke 50 metrov. Navy\u0161e, mno\u017estvo krasov\u00fdch z\u00e1vrtov na Ple\u0161iveckej planine<\/b> m\u00e1 na svojom dne skryt\u00e9 otvory priepast\u00ed, ktor\u00fdmi do podzemia pretek\u00e1 da\u017e\u010fov\u00e1 voda, \u010d\u00edm sa neust\u00e1le podie\u013eaj\u00fa na tvorbe a v\u00fdvoji tohto jedine\u010dn\u00e9ho krasov\u00e9ho \u00fazemia<\/b>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na Ple\u0161iveck\u00fa planinu?<\/span><\/h2>\n

Na planinu ved\u00fa turistick\u00e9 zna\u010dkovan\u00e9 trasy z obc\u00ed Ple\u0161ivec<\/a> (modr\u00e1), Slavec<\/a> (\u017elt\u00e1), Kru\u017en\u00e1<\/a> (\u017elt\u00e1),\u00a0 Rakovnica<\/a> (zelen\u00e1) a \u0160t\u00edtnik<\/a> (modr\u00e1).<\/p>\n

Objavte ticho, ktor\u00e9 rozpr\u00e1va pr\u00edbehy<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina nie je len o \u010d\u00edslach a geol\u00f3gii, je to miesto, kde sa pod va\u0161imi nohami zastavil \u010das. \u010ci u\u017e v\u00e1s l\u00e1ka mystick\u00e1 atmosf\u00e9ra<\/b> zbojn\u00edckych legiend, alebo chcete na vlastn\u00e9 o\u010di vidie\u0165 monument\u00e1lnu silu pr\u00edrody v podobe obrovsk\u00fdch z\u00e1vrtov<\/b>, t\u00e1to planina v\u00e1m pon\u00fakne pokoj, ak\u00fd v in\u00fdch hor\u00e1ch nen\u00e1jdete. Pr\u00ed\u010fte si vychutna\u0165 divo\u010dinu bez davov<\/b>, prejdite sa po okraji hlbok\u00fdch prepadl\u00edsk a odha\u013ete tajomstvo, ktor\u00e9 si slovensk\u00e9 podzemie str\u00e1\u017ei u\u017e tis\u00edcro\u010dia. Va\u0161a exped\u00edcia do srdca krasu za\u010d\u00edna pr\u00e1ve tu!<\/b><\/em><\/p>\n

Poves\u0165 o zbojn\u00edckej chodbe pod planinou<\/span><\/h2>\n

Ke\u010f bola Ple\u0161iveck\u00e1 planina e\u0161te pustej\u0161ia ne\u017e dnes a vietor sa cez v\u00e1pencov\u00e9 bral\u00e1<\/b> predieral ako cez praskliny starej hory, \u013eudia si ve\u010der rad\u0161ej zavreli dvere, ne\u017e by sa zbyto\u010dne pozerali smerom k jaskyniam. Hovorilo sa, \u017ee kto sa na planinu vybral po zotmen\u00ed, ten sa u\u017e nevr\u00e1til rovnakou cestou. Niekto sa vraj stratil v hlbokom z\u00e1vrte<\/b>, in\u00e9mu sa pred o\u010dami otvorila puklina v skale, z ktorej vych\u00e1dzal \u013eadov\u00fd dych zeme.<\/p>\n

Najstar\u0161\u00ed \u013eudia z okolit\u00fdch ded\u00edn rozpr\u00e1vali o zbojn\u00edkoch, ktor\u00ed si pod planinou vybudovali \u00fakryt, ak\u00fd nemal \u0161iroko-\u010faleko p\u00e1ru. Nebola to len oby\u010dajn\u00e1 skr\u00fd\u0161a. Podzemn\u00e1 chodba vraj viedla od nen\u00e1padn\u00e9ho jaskynn\u00e9ho otvoru a\u017e k star\u00e9mu dubu na \u00fap\u00e4t\u00ed planiny. Odtia\u013e sa tiahla e\u0161te hlb\u0161ie do miest, ktor\u00e9 neboli zazna\u010den\u00e9 na \u017eiadnej mape. Zbojn\u00edci tam ukr\u00fdvali koris\u0165, sudy v\u00edna aj zbrane, ale najm\u00e4 tam h\u013eadali bezpe\u010die pred z\u00e1konom i pomstou.<\/p>\n

Vodcom tejto dru\u017einy bol mu\u017e, ktor\u00e9ho volali Juraj \u010cierny<\/b>. Nebol to oby\u010dajn\u00fd lotor. Hovorilo sa, \u017ee vedel \u010d\u00edta\u0165 v kameni a z ka\u017edej praskliny na skale vyc\u00edtil, \u010di sa k planine bl\u00ed\u017ei \u010dlovek alebo len zver. Raz vraj objavil \u00fazky otvor ukryt\u00fd v hust\u00fdch krovin\u00e1ch pri jednom z\u00e1vrte. Ke\u010f do\u0148 spustil fak\u013eu, nevidel dno, po\u010dul len, ako z hlbiny odpoved\u00e1 ozvena vody. Juraj tam zost\u00fapil po lane a na\u0161iel sie\u0148 tak\u00fa obrovsk\u00fa, \u017ee by sa do nej zmestil cel\u00fd voz s ko\u0148mi. V jej strede st\u00e1la stud\u0148a a okolo nej mizli v tme star\u00e9 chodby ako cesty do in\u00e9ho sveta.<\/p>\n

Zbojn\u00edci si z toho miesta spravili tajn\u00fd t\u00e1bor. Ke\u010f sa vr\u00e1tili z l\u00fape\u017ee, zavesili lup na skaln\u00e9 v\u00fd\u010dnelky a oddychovali pri ohni, ktor\u00e9ho dym st\u00fapal do pukl\u00edn a str\u00e1cal sa nevedno kam. \u013dudia z doliny v\u0161ak neraz v noci po\u010duli z planiny zvuk kovu, tlmen\u00fd smiech a ob\u010das aj hvizd, ktor\u00fd sa odr\u00e1\u017eal od sk\u00e1l ako sign\u00e1l medzi duchmi.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161iu poves\u0165 z\u00edskal skryt\u00fd vstup pod mohutn\u00fdm balvanom. Ten sa vraj otvoril iba vtedy, ke\u010f nad planinou st\u00fapala hust\u00e1 hmla a mesiac svietil ako strieborn\u00fd znak na \u010diernom pl\u00e1\u0161ti. Kto poznal spr\u00e1vne slov\u00e1, mohol kame\u0148 odsun\u00fa\u0165. No kto ich nepoznal, tomu sa skala ani nepohla, akoby bola prirasten\u00e1 k samotn\u00fdm kore\u0148om zeme. Takto si zbojn\u00edci chr\u00e1nili svoje poklady.<\/p>\n

Jednej zimnej noci sa v\u0161ak stalo nie\u010do ne\u010dakan\u00e9. Juraj \u010cierny sa dlho nevracal z v\u00fdpravy, a tak sa ho zbojn\u00edci vybrali h\u013eada\u0165 do najhlb\u0161ieho z\u00e1vrtu. Na\u0161li tam len jeho pl\u00e1\u0161\u0165 a ved\u013ea neho stopu v blate, ktor\u00e1 neviedla von, ale priamo do skalnej steny. Ke\u010f k nej prilo\u017eili fak\u013eu, skala sa zablysla a odkryla nov\u00fd otvor, ktor\u00fd tam predt\u00fdm nikdy nebol. Vych\u00e1dzal z neho tak\u00fd chlad, \u017ee zbojn\u00edkom okam\u017eite zhasli v\u0161etky svetl\u00e1.<\/p>\n

Od t\u00fdch \u010dias sa medzi \u013eu\u010fmi vrav\u00ed, \u017ee Juraj neodi\u0161iel zomrie\u0165, ale zostal str\u00e1\u017ei\u0165 chodby pod planinou. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee sa stal p\u00e1nom podzemia, in\u00ed zasa, \u017ee ho pohltila samotn\u00e1 hora za to, \u017ee si privlastnil jej tajomstv\u00e1. Preto sa vraj dodnes v niektor\u00fdch jaskyniach oz\u00fdva tlmen\u00fd krok, akoby niekto v hlbin\u00e1ch obch\u00e1dzal svoje rev\u00edry a d\u00e1val pozor, aby sa skryt\u00fd vstup neotvoril pred\u010dasne.<\/p>\n

A ke\u010f sa nad Ple\u0161iveckou planinou zve\u010der\u00ed a vietor prebehne cez z\u00e1vrt ako cez dut\u00fa kos\u0165, star\u00ed pastieri varuj\u00fa: \u201eNecho\u010fte tam, kde sa zem sama otv\u00e1ra. Pod planinou nie s\u00fa len jaskyne. S\u00fa tam cesty, ktor\u00e9 si pam\u00e4taj\u00fa zbojn\u00edkov aj miesta, z ktor\u00fdch sa \u010dlovek u\u017e nemus\u00ed vr\u00e1ti\u0165.\u201c<\/i><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n