{"id":398,"date":"2013-06-29T13:14:03","date_gmt":"2013-06-29T11:14:03","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=398"},"modified":"2026-03-26T08:32:33","modified_gmt":"2026-03-26T07:32:33","slug":"cukrova-homola-105-m-n-m","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-do-prirody\/cukrova-homola-105-m-n-m\/","title":{"rendered":"Cukrov\u00e1 homo\u013ea"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong> <\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Vrchy, skaly, vyhliadky a sedl\u00e1 <\/span><\/a>\n

<\/div>\n
\"Cukrov\u00e1<\/a>
Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Rio de Janeiro priamo v srdci Slovensk\u00e9ho krasu?<\/span><\/h2>\n

Vedeli ste, \u017ee za jednou z najfotografovanej\u0161\u00edch skaln\u00fdch ve\u017e\u00ed sveta nemus\u00edte letie\u0165 a\u017e do Braz\u00edlie? Tento monument\u00e1lny k\u00fasok pr\u00edrody m\u00e1me priamo pod nosom, v dychber\u00facej Z\u00e1dielskej ties\u0148ave<\/b>. Predstavte si 105 metrov vysok\u00fd v\u00e1pencov\u00fd obelisk<\/b>, ktor\u00fd sa t\u00fd\u010di k nebu ako nem\u00fd str\u00e1\u017eca hlbok\u00e9ho ka\u0148onu.<\/p>\n

Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> v\u0161ak nie je len oby\u010dajn\u00e1 skala \u2013 je to fascinuj\u00face miesto, kde sa pr\u00edrodn\u00e9 k\u00fazla stret\u00e1vaj\u00fa s pohnutou hist\u00f3riou. V na\u0161om \u010dl\u00e1nku poodhal\u00edme tajomstvo jej unik\u00e1tnej botanickej inverzie<\/b>, v\u010faka ktorej na jej \u00fap\u00e4t\u00ed n\u00e1jdete chladnomiln\u00e9 horsk\u00e9 kvety, zatia\u013e \u010do o p\u00e1r metrov vy\u0161\u0161ie sa na slnku vyhrievaj\u00fa teplomiln\u00e9 druhy.<\/p>\n

Dozviete sa tie\u017e, z ktorej konkr\u00e9tnej vyhliadky na Krkav\u010d\u00edch skal\u00e1ch<\/b> z\u00edskate ten najlep\u0161\u00ed z\u00e1ber a pre\u010do sa na jej vrchole v minulosti striedali vlajky r\u00f4znych re\u017eimov. Ak v\u00e1s l\u00e1ka adrenal\u00edn, zist\u00edte aj to, kedy presne m\u00f4\u017eete leg\u00e1lne pokori\u0165 jej steny<\/b> a pre\u010do do horolezeck\u00fdch pl\u00e1nov niekedy hovoria vz\u00e1cne dravce<\/b>, ktor\u00e9 tu hniezdia.<\/p>\n

Zba\u013ete si ruksak a po\u010fte s nami objavi\u0165 slovensk\u00fd unik\u00e1t<\/b>, ktor\u00fd dostal meno pod\u013ea sladkej poch\u00fa\u0165ky na\u0161ich predkov a dodnes vyr\u00e1\u017ea dych ka\u017ed\u00e9mu, kto pod n\u00edm zastane.<\/p>\n

Kde presne sa nach\u00e1dza t\u00e1to sl\u00e1vna Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> a ak\u00e1 je jej poloha?<\/span><\/h2>\n

Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> je jedine\u010dn\u00fd a monument\u00e1lny skaln\u00fd \u00fatvar, ktor\u00fd patr\u00ed medzi najkraj\u0161ie svojho druhu na Slovensku a predstavuje neodolate\u013en\u00e9 l\u00e1kadlo pre turistov a cestovate\u013eov.<\/p>\n

Skaln\u00e1 ve\u017ea sa nach\u00e1dza v strede Z\u00e1dielskej ties\u0148avy<\/b>, ktor\u00fa vytvoril Chot\u00e1rny potok<\/b>. Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> je s\u00fa\u010das\u0165ou N\u00e1rodnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie Z\u00e1dielska ties\u0148ava<\/b>. Je pozostatkom v\u00fdbe\u017eku okraja Z\u00e1dielskej planiny<\/b>. Z\u00e1dielska planina<\/b> sa nach\u00e1dza na v\u00fdchodnom brehu Chot\u00e1rneho potoka<\/b>. Z\u00e1dielska dolina<\/b> odde\u013euje planinu Horn\u00fd vrch od Z\u00e1dielskej planiny<\/b>. Z geomorfologick\u00e9ho h\u013eadiska sa rad\u00ed v u\u017e\u0161om slova zmysle medzi takzvan\u00e9 skaln\u00e9 ihly.<\/p>\n

Ak\u00e9 m\u00e1 Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> rozmery a pre\u010do je tak\u00e1 v\u00fdnimo\u010dn\u00e1?<\/span><\/h2>\n

V\u00fdrazn\u00e1 ve\u017ea m\u00e1 tvar mohutn\u00e9ho ihlanovit\u00e9ho obelisku s v\u00fd\u0161kou okolo 105 metrov. Dosahuje nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku 396 m n. m. Na Cukrovej homoli<\/b> mo\u017eno pozorova\u0165 v\u00fdrazn\u00fa rastlinn\u00fa inverziu. V doln\u00fdch \u010dastiach, kde je vzduch chladnej\u0161\u00ed, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 tie\u0148om, rast\u00fa r\u00f4zne druhy horsk\u00fdch rastl\u00edn. Na jej sten\u00e1ch, kde je vzduch teplej\u0161\u00ed, rast\u00fa teplomiln\u00e9 druhy rastl\u00edn.<\/p>\n

Odkia\u013e je najlep\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead na Cukrov\u00fa homo\u013eu<\/b>?<\/span><\/h2>\n

Samotn\u00fd vrchol Cukrovej homole<\/b> je najlep\u0161ie vidite\u013en\u00fd zo Z\u00e1dielskej vyhliadky na Krkav\u010d\u00edch skal\u00e1ch<\/b>. Poh\u013ead na Cukrov\u00fa homo\u013eu<\/b> zo Z\u00e1dielskej vyhliadky na Krkav\u010d\u00edch skal\u00e1ch<\/b> je jedine\u010dn\u00fd.<\/p>\n

Pre\u010do sa skala vol\u00e1 pr\u00e1ve Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b>?<\/span><\/h2>\n

N\u00e1zov skaly je odvoden\u00fd od rovnomennej a svetozn\u00e1mej skaly v meste Rio de Janeiro. T\u00e1to braz\u00edlska Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> sa vyp\u00edna nad vodnou hladinou \u00fastia z\u00e1toky Guanabara do Atlantick\u00e9ho oce\u00e1nu. Spolu so sochou Krista je jedn\u00fdm zo symbolov mesta Ria de Janeiro. Svoj n\u00e1zov dostala pod\u013ea podobnosti s homo\u013eou cukru<\/b> (\u0161t\u00edhly ku\u017ee\u013eovit\u00fd \u00fatvar). Homo\u013ea cukru<\/b> bolo tradi\u010dn\u00e9 balenie cukru vyr\u00e1ban\u00e9 a pred\u00e1van\u00e9 do konca 19. storo\u010dia (miestami aj na za\u010diatku 20. storo\u010dia), kedy ju nahradil kry\u0161talick\u00fd a kockov\u00fd cukor. Mala tvar zrezan\u00e9ho rota\u010dn\u00e9ho ku\u017ee\u013ea a jej v\u00fd\u0161ka bola okolo 30 cm. Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> za\u010diatkom 20. storo\u010dia.<\/p>\n

Je Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> vhodn\u00e1 na horolezectvo a ak\u00e9 s\u00fa pravidl\u00e1 lezenia?<\/span><\/h2>\n

Cukrov\u00e1 homo\u013ea<\/b> patr\u00ed ku najlep\u0161\u00edm lezeck\u00fdm ter\u00e9nom v Z\u00e1dielskej doline<\/b>. Patr\u00ed medzi najob\u013e\u00fabenej\u0161ie skalolezeck\u00e9 miesta na Slovensku. V s\u00fa\u010dasnosti na jej vrchol vedie dvadsa\u0165 skalolezeck\u00fdch tr\u00e1s. Horolezci t\u00fato skalu vo ve\u013ekom vyu\u017e\u00edvali hlavne v 60. a 70. rokoch 20. storo\u010dia. V \u010dasoch socializmu tu na 1. m\u00e1ja na jej vrchole vzt\u00fd\u010dili \u0161t\u00e1tne vlajky \u010ceskoslovenska a Sovietskeho zv\u00e4zu. T\u00e1to trad\u00edcia vznikla za\u010diatkom 20. storo\u010dia (a\u017e do prvej svetovej vojny) a n\u00e1sledne bola obnoven\u00e1 v rokoch 1939 a\u017e 1944. Vtedy v\u017edy po\u010das m\u00e1jov\u00fdch osl\u00e1v hore liezli skalolezci ma\u010farskej n\u00e1rodnosti, ktor\u00ed tam vyvesili ma\u010farsk\u00fa vlajku. V t\u00fdch \u010dasoch Z\u00e1diel a jeho okolie boli v prvom pr\u00edpade s\u00fa\u010das\u0165ou Rak\u00fasko-uhorskej monarchie a v druhom pr\u00edpade patrili v rokoch 1938 a\u017e 1945 Ma\u010farsku (toto \u00fazemie pripadlo Ma\u010farsku po Prvej viedenskej arbitr\u00e1\u017ei).<\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa aktu\u00e1lne obmedzenia pre lezenie na Cukrovej homoli<\/b>?<\/span><\/h2>\n

V s\u00fa\u010dasnosti je lezenie obmedzen\u00e9 ochran\u00e1rmi. Je to dan\u00e9 ochranou bl\u00edzko hniezdiacich vz\u00e1cnych vt\u00e1\u010d\u00edch druhov. Liez\u0165 je tu povolen\u00e9 od 1. augusta do 31. janu\u00e1ra so s\u00fahlasom Spr\u00e1vy N\u00e1rodn\u00e9ho parku Slovensk\u00fd kras. V pr\u00edpade z\u00e1ujmu o lezenie kontak<\/span>tujte horolezeck\u00fd klub Rozlomity<\/b> (www.rozlomity.sk<\/a>). Spr\u00e1vca: HK Z\u00e1diel, Ko\u0161ice, Jaro Pukansk\u00fd, pukansky@jpsoftware.sk, 0903 230175.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 ku skalnej ve\u017ei?<\/span><\/h2>\n

Najlep\u0161\u00edm v\u00fdchodiskom ku skalnej ve\u017ei je obec Z\u00e1diel<\/a> po \"\"\u00a0\u010dervenej turistickej trase.<\/p>\n

Celkov\u00fd \u010das tejto trasy\u00a0trv\u00e1 ku skalnej ve\u017ei pribli\u017ene 0:25 h (nasp\u00e4\u0165 0:15 h).<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n