{"id":313,"date":"2013-06-26T19:10:29","date_gmt":"2013-06-26T17:10:29","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=313"},"modified":"2026-05-31T05:48:30","modified_gmt":"2026-05-31T03:48:30","slug":"planina-dolny-vrch","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-do-prirody\/planina-dolny-vrch\/","title":{"rendered":"Planina Doln\u00fd vrch"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong> <\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Planiny, kotliny a horsk\u00e9 l\u00faky <\/span><\/a>\n

<\/div>\n
\"Planina<\/a>
Planina Doln\u00fd vrch<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Z\u00e1hada rozdelenej planiny<\/span><\/h2>\n

Predstavte si miesto, kde divok\u00e1 pr\u00edroda Slovensk\u00e9ho krasu<\/b> nepozn\u00e1 hranice, no \u013eudsk\u00e1 ruka ju rozdelila napoly.<\/p>\n

Planina Doln\u00fd vrch<\/b> ukr\u00fdva pod hust\u00fdmi listnat\u00fdmi lesmi tajupln\u00fd svet viac ako 250 jask\u00fd\u0148<\/b> a hlbok\u00fdch priepast\u00ed, ktor\u00e9 ber\u00fa dych.<\/p>\n

Na slovenskej strane v\u00e1s uchv\u00e1ti monument\u00e1lna Obrovsk\u00e1 priepas\u0165<\/b> \u010di v\u00fdh\u013ead zo Sokoliej skaly<\/b>, pod ktorou sp\u00ed legendami opraden\u00e1 Zbojn\u00edcka jasky\u0148a.<\/p>\n

Sta\u010d\u00ed v\u0161ak prekro\u010di\u0165 \u0161t\u00e1tnu hranicu a ocitnete sa v n\u00e1rodnom parku Aggteleki Nemzeti Park<\/b>, kde na v\u00e1s \u010dakaj\u00fa majest\u00e1tne zr\u00facaniny hradu Sz\u00e1dv\u00e1r<\/b> a zaniknut\u00e1 obec Derenk.<\/p>\n

Vydajte sa na cestu po stop\u00e1ch stredovek\u00fdch hradov a krasov\u00fdch javov, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa dva n\u00e1rody v jedno nezabudnute\u013en\u00e9 dobrodru\u017estvo<\/b>.<\/p>\n

\u010co je Planina Doln\u00fd vrch a ak\u00e1 je jej poloha?<\/span><\/h2>\n

Planina Doln\u00fd vrch je husto zalesnen\u00e1 planina Slovensk\u00e9ho krasu<\/a>, ktor\u00e1 je ploch\u00e1 a preva\u017ene mierne uklonen\u00e1 k juhu.<\/p>\n

Rozprestiera sa na ploche pribli\u017ene 21 km\u00b2. Orografick\u00fd podcelok zaber\u00e1 juhov\u00fdchodn\u00fa \u010das\u0165 Slovensk\u00e9ho krasu<\/a>.<\/p>\n

V zmysle geomorfologick\u00e9ho \u010dlenenia patr\u00ed do oblasti Slovensk\u00e9ho rudohoria<\/strong> a je s\u00fa\u010das\u0165ou Vn\u00fatorn\u00fdch Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t<\/strong>.\u00a0 Planina je husto zalesnen\u00e1 s bohat\u00fdmi povrchov\u00fdmi aj podzemn\u00fdmi krasov\u00fdmi formami, ako s\u00fa \u0161krapy, z\u00e1vrty a priepasti.\u00a0<\/span><\/span><\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa hranice tohto \u00fazemia?<\/span><\/h2>\n

Na z\u00e1pade je planina spojen\u00e1 so Silickou planinou<\/a> nad dolinou Sokolieho potoka<\/strong>.<\/p>\n

Zo severu je ohrani\u010den\u00e1 od Trunianskej kotliny<\/a> strm\u00fdmi severn\u00fdmi svahmi s prev\u00fd\u0161en\u00edm vy\u0161e 200 a\u017e 250 metrov a na v\u00fdchode hrani\u010d\u00ed s v\u00e1pencov\u00fdm lo\u017eiskom kame\u0148olomu Hos\u0165ovce patriaceho do Ko\u0161ickej kotliny<\/a> a jeho podcelku Ko\u0161ick\u00e1 rovina.<\/p>\n

Severn\u00e1 str\u00e1\u0148 je roz\u010dlenen\u00e1 svahov\u00fdmi \u017e\u013eabmi. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, \u017ee\u00a0Planina Doln\u00fd vrch<\/strong>\u00a0(ma\u010f. Als\u00f3 H\u00e9gy) je rozdelen\u00e1 \u0161t\u00e1tnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Ma\u010farskom.<\/p>\n

Patr\u00ed \u00fazemie pod nejak\u00fa ochranu?<\/span><\/h2>\n

\u00dazemie na slovenskej strane (severn\u00e1 \u010das\u0165 \u00fazemia) je s\u00fa\u010das\u0165ou Slovensk\u00e9ho krasu<\/strong><\/a>, na ma\u010farskej strane (ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 \u00fazemia) patr\u00ed pod n\u00e1rodn\u00fd park\u00a0Aggteleki N\u00e9mzeti Park<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e1 je pr\u00edroda na planine?<\/span><\/h2>\n

Na slovenskej strane je pokryt\u00e1 listnat\u00fdmi lesmi, v ktor\u00fdch sa skr\u00fdva len nieko\u013eko mal\u00fdch l\u00fak.<\/p>\n

Krasov\u00fd reli\u00e9f<\/strong>\u00a0sa na povrchu vyzna\u010duje pestrou paletou krasov\u00fdch foriem (krasov\u00e9 jamy, reliktn\u00e9 \u0161achty, \u00favaly, slep\u00e9, poloslep\u00e9 doliny, \u0161krapov\u00e9 polia at\u010f.). Podzemie m\u00e1 osobitn\u00fd v\u00fdvoj a takisto zah\u0155\u0148a pestr\u00fa paletu foriem (r\u00f4zne genetick\u00e9 typy pr\u00edrodn\u00fdch podzemn\u00fdch dut\u00edn \u2013 jask\u00fd\u0148).<\/p>\n

Planina je tvoren\u00e1 svetl\u00fdmi\u00a0triasov\u00fdmi v\u00e1pencami<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e9 krasov\u00e9 javy tu turisti n\u00e1jdu?<\/span><\/h2>\n

Nach\u00e1dza sa tu mno\u017estvo krasov\u00fdch javov<\/strong>\u00a0\u2013 \u0161krapy, \u0161krapov\u00e9 polia, krasov\u00e9 dutiny, z\u00e1vrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.<\/p>\n

Na Dolnom vrchu je evidovan\u00fdch pribli\u017ene 254 zn\u00e1mych jask\u00fd\u0148, z toho 139 vertik\u00e1lnych (81 na Slovensku, 58 v Ma\u010farsku) a 115 horizont\u00e1lnych jask\u00fd\u0148 (78 na Slovensku, 37 v Ma\u010farsku).<\/p>\n

Celkovo je na planine zdokumentovan\u00fdch vy\u0161e 100 priepast\u00ed, z toho okolo 80 sa nach\u00e1dza na slovenskej strane.<\/p>\n

Ktor\u00e9 priepasti s\u00fa najhlb\u0161ie?<\/span><\/h2>\n

Najhlb\u0161ou priepas\u0165ou na slovenskej strane s\u00fa priepas\u0165 Hlino\u0161 (105 m)<\/strong>\u00a0a\u00a0Obrovsk\u00e1 priepas\u0165<\/a> (100 m)<\/strong>.<\/p>\n

Na ma\u010farskej strane je to\u00a0priepas\u0165 Vecsem-buki zsomboly (246 m)<\/strong>. Obrovsk\u00e1 priepas\u0165 je \u010dlenen\u00e1 na viacero men\u0161\u00edch \u0161\u00e1cht a d\u00f3mov, z ktor\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161ia m\u00e1 h\u013abku a\u017e 63 m. Steny s\u00fa pokryt\u00e9 sintrovou v\u00fdzdobou hlavne v bo\u010dnom d\u00f3me \u201eGal\u00e9ria\u201c.<\/p>\n

Ak\u00fd je najvy\u0161\u0161\u00ed vrch a ak\u00e9 s\u00fa turistick\u00e9 atrakcie?<\/span><\/h2>\n

Najvy\u0161\u0161\u00edm vrchom planiny je zalesnen\u00fd Pavlovsk\u00fd vrch (611 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

Na z\u00e1padnej strane planiny a na hranici so Silickou planinou sa nach\u00e1dza\u00a0PR Sokolia skala<\/strong><\/a>\u00a0s v\u00fdh\u013eadov\u00fdm a v\u00fdrazn\u00fdm skaln\u00fdm \u00fatvarom naz\u00fdvan\u00fdm\u00a0Sokolia skala (450 m n.m.)<\/strong><\/a>.<\/p>\n

\u010co n\u00e1jdem na Sokoliej skale?<\/span><\/h2>\n

Na Sokoliej skale (450 m n.m.)<\/a> sa nach\u00e1dzaj\u00fa zvy\u0161ky stredovek\u00e9ho hr\u00e1dku Sokol\u00ed kame\u0148<\/strong><\/a>, ktor\u00fd sa prv\u00fdkr\u00e1t spom\u00edna v roku 1243. Ide o pozostatky valov stredovek\u00e9ho str\u00e1\u017eneho hr\u00e1dku, ktor\u00fd zanikol v 15. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n

Dnes s\u00fa z hradu badate\u013en\u00e9 iba nepatrn\u00e9 zvy\u0161ky mur\u00edv. Na \u00fap\u00e4t\u00ed Sokoliej skaly<\/a> na jej ju\u017enej strane sa nach\u00e1dza otvor do zn\u00e1mej Zbojn\u00edckej jaskyne<\/strong><\/a>.<\/p>\n

\u010co je zauj\u00edmav\u00e9 na Zbojn\u00edckej jaskyni?<\/span><\/h2>\n

Vstup do jaskyne je asi 7 metrov \u0161irok\u00fd a 10 metrov vysok\u00fd. Za vchodom pokra\u010duje asi 20 metrov vysok\u00fd a roz\u013eahl\u00fd priestor.<\/p>\n

Vstupn\u00e1 \u010das\u0165 kon\u010d\u00ed z\u00e1valom. D\u013a\u017eka vstupnej \u010dasti jaskyne je okolo 40 metrov.<\/p>\n

\u010co je k videniu na ma\u010farskej strane?<\/span><\/h2>\n

Na ma\u010farskej strane planiny sa nach\u00e1dza v\u00fdznamn\u00e1 stredovek\u00e1 pamiatka zr\u00facanina hradu Sz\u00e1dv\u00e1r<\/a><\/strong>.<\/p>\n

Zr\u00facanina hradu le\u017e\u00ed v bl\u00edzkosti hranice Ma\u010farska so Slovenskom ne\u010faleko obce Hru\u0161ov v katastri ma\u010farskej obce Sz\u00f6gliget na vrchu vo v\u00fd\u0161ke 460 m.<\/p>\n

Bol postaven\u00fd v 13. storo\u010d\u00ed ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd hrad. Po potla\u010den\u00ed Th\u00f6k\u00f6lyho povstania<\/a> sa cis\u00e1rsky dvor vo Viedni rozhodol v roku 1686 hrad zb\u00fara\u0165 a odvtedy hrad pustol.<\/p>\n

Turistick\u00fdm l\u00e1kadlom na ma\u010farskej strane je aj zaniknut\u00e1 obec\u00a0Derenk (Drienky)<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na planinu Doln\u00fd vrch?<\/span><\/h2>\n

Na planinu vedie \"\"<\/a> zelen\u00e1 turistick\u00e1 trasa z obce Hru\u0161ov<\/a>, ktor\u00e1 pokra\u010duje na ma\u010farskej strane a\u017e ku hradu Sz\u00e1dv\u00e1r<\/a> a n\u00e1sledne a\u017e do obce Sz\u00f6gliget<\/a>.<\/p>\n

Druhou je \"\"<\/a> \u017elt\u00e1 turistick\u00e1 trasa z obce Silick\u00e1 Jablonica<\/a>, ktor\u00e1 vedie bl\u00edzko Sokoliej skaly (450 m.n.m.)<\/a> a odtia\u013e do obce Silica<\/a>.<\/p>\n

Poves\u0165 o Ve\u010dnej str\u00e1\u017ekyni Doln\u00e9ho vrchu<\/span><\/h2>\n

D\u00e1vno predt\u00fdm, ne\u017e na planinu Doln\u00fd vrch<\/b> vkro\u010dila noha prv\u00e9ho Kelta, patril tento kraj prastarej rodovej ob\u010dine<\/b>. \u013dudia tu \u017eili v pr\u00edsnom s\u00falade s pr\u00edrodou, p\u00f4da patrila cel\u00e9mu rodu<\/b> a v\u0161etci pracovali pre spolo\u010dn\u00e9 pre\u017eitie. Vojny medzi kme\u0148mi v\u0161ak boli krut\u00e9.<\/p>\n

N\u00e1\u010deln\u00edci<\/b> vtedy dr\u017eali ne\u0161\u0165astn\u00fdch zajatcov ako otrokov<\/b>, odsudzuj\u00fac ich na \u0165a\u017ek\u00fa pr\u00e1cu v hlbok\u00fdch lesoch.<\/p>\n

Medzi t\u00fdmito \u013eu\u010fmi \u017eila hrd\u00e1 a m\u00fadra \u017eena<\/b> menom Alda. Ke\u010f jej kme\u0148 prepadli krut\u00ed n\u00e1jazdn\u00edci, Alda odmietla prezradi\u0165 skryt\u00e9 z\u00e1soby rodu a rad\u0161ej utiekla do najtemnej\u0161\u00edch hlb\u00edn krasov\u00fdch lesov.<\/p>\n

Na samotnom okraji Obrovskej priepasti<\/b> ju v\u0161ak nepriatelia obk\u013e\u00fa\u010dili. N\u00e1\u010deln\u00edk jej dal na v\u00fdber: bu\u010f zomrie<\/b>, alebo prezrad\u00ed svoj rod. Alda rad\u0161ej pozrela k nebesiam a poprosila samotn\u00fdch duchov zeme o z\u00e1chranu. V tom momente sa skaly zatriasli a prad\u00e1vna sila lesa jej pon\u00fakla mo\u017enos\u0165 ostane ve\u010dne \u017ei\u0165 ako str\u00e1\u017eky\u0148a lesa<\/b>.<\/p>\n

Alda bez v\u00e1hania s\u00fahlasila.<\/p>\n

Od t\u00fdch \u010dias bl\u00fadi pomedzi prastarej stromy tajupln\u00e1 bytos\u0165<\/b>, duch<\/b> utkan\u00fd z lesnej hmly a mesa\u010dn\u00e9ho svitu.<\/p>\n

Alda sa stala ve\u010dnou str\u00e1\u017eky\u0148ou, ktor\u00e1 v lese vid\u00ed do srdca ka\u017ed\u00e9ho p\u00fatnika. Pom\u00e1ha len dobr\u00fdm \u013eu\u010fom<\/b> a unaven\u00fdm pocestn\u00fdm \u2013 uk\u00e1\u017ee im skryt\u00e9 pramene vody, bezpe\u010dne ich vyvedie zo strm\u00fdch svahov alebo ich schov\u00e1 pred b\u00farkou v Zbojn\u00edckej jaskyni<\/b>.<\/p>\n

Beda v\u0161ak t\u00fdm, ktor\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa so zl\u00fdm \u00famyslom.<\/p>\n

\u013dud\u00ed s \u010diernym svedom\u00edm t\u00e1to \u017eena<\/b> nekompromisne trest\u00e1<\/b>. Zakryje chodn\u00edky hustou hmlou, pomot\u00e1 im zmysly a nech\u00e1 ich zabl\u00fadi\u0165<\/b> v labyrinte \u0161krapov\u00fdch pol\u00ed a z\u00e1vrtov, a\u017e k\u00fdm v strachu neo\u013eutuj\u00fa svoje \u010diny. Ak sa teda niekedy ocitnete na Dolnom vrchu a zac\u00edtite n\u00e1hly z\u00e1van chladn\u00e9ho vetra, vedzte, \u017ee v\u00e1s pr\u00e1ve sleduje zrak prastarej str\u00e1\u017ekyne.<\/p>\n

Poves\u0165 o Pr\u00edzraku zo Zbojn\u00edckej jaskyne<\/span><\/h2>\n

Ke\u010f v 17. storo\u010d\u00ed ut\u00edchlo Betlenovo povstanie<\/b>, Slovensk\u00fd kras sa stal \u00fato\u010diskom pre mu\u017eov, ktor\u00ed nepoznali ni\u010d in\u00e9 len boj. Skupina b\u00fdval\u00fdch \u017eoldnierov<\/b>, veden\u00e1 kapit\u00e1nom Gregorom, si pod rozpadaj\u00facimi sa ruinami Hradu Sokol\u00ed kame\u0148<\/b> zriadila svoje hniezdo.<\/p>\n

V hlbokej Zbojn\u00edckej jaskyni<\/b>, priamo pod rozstrie\u013ean\u00fdmi m\u00farmi niekdaj\u0161ej pevnosti, ukr\u00fdvali zlato ul\u00fapen\u00e9 na star\u00fdch kupeck\u00fdch cest\u00e1ch a neb\u00e1li sa ani stoli\u010dn\u00fdch dr\u00e1bov<\/b>, ani zbrojno\u0161ov z okolit\u00fdch panstiev.<\/p>\n

Jednej b\u00farlivej noci, ke\u010f sa zbojn\u00edci h\u00e1dali o koris\u0165 medzi zvy\u0161kami hradn\u00fdch valov<\/b>, sa z \u00fatrob skaly vyvalil chladn\u00fd modrast\u00fd dym.<\/p>\n

Zhmotnil sa v \u0148om jaskynn\u00fd duch<\/b> \u2013 priesvitn\u00fd str\u00e1\u017eca v rozpadnutej zbroji, ktor\u00e9ho o\u010di horeli ako \u017eerav\u00e9 uhl\u00edky. Bol to prastar\u00fd hradn\u00fd kapit\u00e1n<\/b>, ktor\u00fd kedysi prisahal, \u017ee Sokoliu skalu<\/b> a jej hradby neopust\u00ed ani po smrti. Gregor na pr\u00edzrak tasil svoj \u0161irok\u00fd me\u010d<\/b>, no \u010depe\u013e pre\u0165ala len pr\u00e1zdny vzduch nad kamennou priepas\u0165ou.<\/p>\n

Duch sa nedotkol ich tiel, ale ich svedomia, a nav\u017edy ich prip\u00fatal k ml\u010danliv\u00fdm ruin\u00e1m<\/b>. Hovor\u00ed sa, \u017ee pod skalou dodnes vyviera Sokolia vyviera\u010dka<\/b>, ktor\u00e1 nie je ni\u010d\u00edm in\u00fdm, ne\u017e slzami prekliatych vojakov, ktor\u00fdch duch podzemia<\/b> uv\u00e4znil v skal\u00e1ch nav\u017edy.<\/p>\n

Miestni dodnes veria, \u017ee kto vst\u00fapi medzi osamel\u00e9 kamenn\u00e9 m\u00fary<\/b> s chamtivos\u0165ou v srdci, zapo\u010duje v ozvene \u0161trkot star\u00fdch minc\u00ed a Gregorovo z\u00fafal\u00e9 vzlykanie nes\u00face sa dolinou.<\/p>\n

Objavte tajomstvo Doln\u00e9ho vrchu<\/span><\/h2>\n

Planina Doln\u00fd vrch<\/b> je fascinuj\u00facim d\u00f4kazom toho, \u017ee najkraj\u0161ie pr\u00edbehy p\u00ed\u0161e samotn\u00e1 pr\u00edroda a hist\u00f3ria<\/b>. \u010ci u\u017e sa vyd\u00e1te presk\u00fama\u0165 tajupln\u00e9 hlbiny Obrovskej priepasti<\/b>, alebo sa prejdete pomedzi m\u00fary hradu Sz\u00e1dv\u00e1r<\/b>, toto cezhrani\u010dn\u00e9 \u00fazemie si v\u00e1s podman\u00ed. Zba\u013ete si batoh, prekro\u010dte hranice v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed a objavte skryt\u00e9 klenoty Slovensk\u00e9ho krasu<\/b> na vlastn\u00e9 o\u010di. Toto jedine\u010dn\u00e9 krasov\u00e9 dobrodru\u017estvo<\/b> toti\u017e \u010dak\u00e1 pr\u00e1ve na v\u00e1s.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n