{"id":295,"date":"2013-06-26T18:55:11","date_gmt":"2013-06-26T16:55:11","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=295"},"modified":"2026-05-30T18:45:50","modified_gmt":"2026-05-30T16:45:50","slug":"plesivecka-planina","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-do-prirody\/plesivecka-planina\/","title":{"rendered":"Ple\u0161iveck\u00e1 planina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong> <\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Planiny, kotliny a horsk\u00e9 l\u00faky <\/span><\/a>\n

<\/div>\n
\"Ple\u0161iveck\u00e1<\/a>
Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Objavte tajupln\u00fd svet Ple\u0161iveckej planiny<\/span><\/h2>\n

T\u00fa\u017eite po dobrodru\u017estve v divo\u010dine, ktor\u00e1 pripom\u00edna mesa\u010dn\u00fa krajinu<\/b>?<\/p>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/b> v Slovenskom krase<\/b> v\u00e1s o\u010dar\u00ed stovkami tajomn\u00fdch z\u00e1vrtov, dychber\u00facimi v\u00fdh\u013eadmi z Gerla\u0161skej skaly<\/b> a najhlb\u0161ou Divia\u010dou priepas\u0165ou<\/b>.<\/p>\n

Presk\u00famajte miesta d\u00fdchaj\u00face hist\u00f3riou od mlad\u0161ej doby kamennej<\/b> a\u017e po vojensk\u00e9 bunkre na Ostrom v\u0155\u0161ku<\/b>.<\/p>\n

Vydajte sa po zna\u010den\u00fdch tras\u00e1ch a pre\u017eite noc v lone pr\u00edrody v pr\u00edstre\u0161ku \u010eulov\u00e1<\/b> alebo v historickej Barkaiho chate<\/b>!<\/p>\n

\u010co je to Ple\u0161iveck\u00e1 planina?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina je\u00a0orografick\u00fd podcelok<\/strong>\u00a0a\u00a0geomorfologicky najv\u00fdznamnej\u0161ia planina <\/strong>Slovensk\u00e9ho krasu<\/a>\u00a0s rozlohou pribli\u017ene 50 km\u00b2. V zmysle geomorfologick\u00e9ho \u010dlenenia patr\u00ed do oblasti\u00a0Slovensk\u00e9ho rudohoria<\/a>\u00a0a je s\u00fa\u010das\u0165ou\u00a0Vn\u00fatorn\u00fdch Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t<\/strong>. Jej povrch tvor\u00ed\u00a0n\u00e1horn\u00e1 v\u00e1pencov\u00e1 plo\u0161ina<\/strong>\u00a0s \u010dlenit\u00fdm povrchom.<\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 krajina Ple\u0161iveckej planiny?<\/span><\/h2>\n

Plo\u0161ina je ohrani\u010den\u00e1 ve\u013emi strm\u00fdmi okrajmi. Severn\u00fa a stredn\u00fa \u010das\u0165 planiny tvoria\u00a0l\u00faky<\/strong>, ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 je preva\u017ene pokryt\u00e1\u00a0lesmi<\/strong>. Na juhu od Silickej planiny<\/a> ju odde\u013euje hlbok\u00e9 \u00fadolie\u00a0rieky Slanej<\/strong>\u00a0(ka\u0148on Slanej<\/strong><\/a>) miestami a\u017e 40m, na z\u00e1pade od Koniarskej planiny<\/a> \u00fadolie\u00a0potoka \u0160t\u00edtnik<\/strong>\u00a0(ka\u0148on \u0160t\u00edtnika<\/strong><\/a>), na severe od Rev\u00fackej vrchoviny<\/a> dolina\u00a0Hon\u010dianskeho potoka<\/strong>\u00a0a na v\u00fdchode je ohrani\u010den\u00e1\u00a0Ro\u017e\u0148avskou kotlinou<\/strong><\/a>. V\u00fd\u0161ka planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu.<\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa najvy\u0161\u0161ie vrchy na Ple\u0161iveckej planine?<\/span><\/h2>\n

Najvy\u0161\u0161\u00edmi vrchmi na Ple\u0161iveckej planine s\u00fa\u00a0vrch \u0160t\u00edt (852 m n.m.)<\/strong>\u00a0naz\u00fdvan\u00fd aj Bu\u010dina,\u00a0Vl\u010d\u00ed \u0161t\u00edt (814 m n. m.)<\/strong>\u00a0a\u00a0Ostr\u00fd v\u0155\u0161ok (775 m n. m.)<\/a>. Na severe Ple\u0161iveckej planiny sa nach\u00e1dza v\u00fdh\u013eadov\u00fd skaln\u00fd \u00fatvar\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 skala (752 m.n.m.)<\/strong>. T\u00e1to v\u00fdh\u013eadov\u00e1 skala a nev\u00fdrazn\u00fd planinov\u00fd vrch\u00a0je s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie\u00a0Gerla\u0161sk\u00e9 skaly<\/strong><\/a>.<\/p>\n

Pre\u010do je Ple\u0161iveck\u00e1 planina rajom pre milovn\u00edkov krasu?<\/span><\/h2>\n

Planina je bohat\u00e1 na povrchov\u00e9 i podzemn\u00e9\u00a0krasov\u00e9 javy<\/strong>. Vyzna\u010duje sa ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom\u00a0z\u00e1vrtov\u00fdch depresii<\/strong>\u00a0so \u0161krapmi,\u00a0\u0161krapov\u00fdmi po\u013eami<\/strong>\u00a0a z\u00e1vrtmi (na 1 km2 je ich 10 a\u017e 15).<\/p>\n

Najviac charakteristick\u00fdm javom na Ple\u0161iveckej planine s\u00fa\u00a0z\u00e1vrty<\/strong>, ktor\u00fdch tu napo\u010d\u00edtali cez 800.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1vrt tzv.\u00a0Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/strong>\u00a0le\u017e\u00ed pri Lastovi\u010dej diere a m\u00e1 rozmery 350 x 250 m pri h\u013abke 50 m.<\/p>\n

Mno\u017estvo z\u00e1vrtov (s priemerom a\u017e 100 m a h\u013abkou 5-30m) m\u00e1 na dne skryt\u00e9 otvory priepast\u00ed, ktor\u00fdmi pretek\u00e1 da\u017e\u010fov\u00e1 voda.<\/p>\n

Mimoriadne roz\u010dlenen\u00e9mu krasov\u00e9mu povrchu tu odd\u00e1vna prischlo prirovnanie \u2013\u00a0mesa\u010dn\u00e1 krajina<\/strong>. Je tu aj najv\u00e4\u010d\u0161ia a z\u00e1rove\u0148 najhlb\u0161ia zn\u00e1ma krasov\u00e1 jama na Slovensku \u2013\u00a0Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/strong>.<\/p>\n

Ako je usporiadan\u00e1 Ple\u0161iveck\u00e1 planina?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina m\u00e1 dve poschodia.\u00a0Biarec<\/strong>\u00a0predstavuje vy\u0161\u0161\u00ed zarovnan\u00fd roz\u013eahl\u00fd povrch planiny (vy\u0161\u0161ie poschodie planiny<\/strong>) na severe Ple\u0161iveckej planiny. Je to\u00a0planina na planine<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e9 lesy a l\u00faky tu n\u00e1jdem?<\/span><\/h2>\n

Krovinat\u00e9 riedke lesy sa striedaj\u00fa so stepn\u00fdmi l\u00fakami a b\u00fdval\u00fdmi pastvinami.<\/p>\n

Najviac bola v minulosti odlesnen\u00e1 severn\u00e1 \u010das\u0165 planiny a ju\u017en\u00e9 strm\u00e9 svahy. Listnat\u00e9 lesy s prevahou\u00a0duba zimn\u00e9ho<\/strong>, miestami s bukom, lipou a javorom po\u013en\u00fdm s\u00fa na v\u00fdchodn\u00fdch, z\u00e1padn\u00fdch a severn\u00fdch svahoch planiny.<\/p>\n

Na ju\u017en\u00fdch kamenit\u00fdch str\u00e1\u0148ach je\u00a0dub plsnat\u00fd<\/strong>, drie\u0148 a in\u00e9 teplomiln\u00e9 rastliny.<\/p>\n

\u010co v\u0161etko m\u00f4\u017eem objavi\u0165 v podzem\u00ed?<\/span><\/h2>\n

Typick\u00fdm fenom\u00e9nom tejto planiny je po\u010detn\u00fd v\u00fdskyt\u00a0krasov\u00fdch priepast\u00ed<\/strong>. Nach\u00e1dza sa tu cez\u00a0200 jask\u00fd\u0148 a priepast\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

Prevl\u00e1daj\u00fa tu hlavne vertik\u00e1lne kor\u00f3zne jaskyne a priepasti. Z\u00e1padne od obce Slavec (Vidov\u00e1) sa pri v\u00fdchodnom okraji Ple\u0161iveckej planiny nach\u00e1dza\u00a0Divia\u010dia priepas\u0165<\/a>.<\/p>\n

Dosahuje h\u013abku 123 m a predstavuje\u00a0najhlb\u0161iu priepas\u0165 Ple\u0161iveckej planiny<\/strong>.<\/p>\n

Patr\u00ed medzi\u00a0najkraj\u0161ie a najpozoruhodnej\u0161ie jaskyne na Slovensku<\/strong>.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edmi v\u00fdznamn\u00fdmi priepas\u0165ami s\u00fa\u00a0Zvoniv\u00e1 jama<\/a>,\u00a0Jelenia priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Vl\u010dia priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Zakliata priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Ve\u013ek\u00e1 pe\u0148a\u017enica<\/strong>\u00a0a in\u00e9. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu aj men\u0161ie jaskyne, ktor\u00e9 nie s\u00fa verejnosti pr\u00edstupn\u00e9.<\/p>\n

Ktor\u00e9 jaskyne s\u00fa archeologicky v\u00fdznamn\u00e9?<\/span><\/h2>\n

Najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa\u00a0Brzot\u00ednska jasky\u0148a<\/strong>\u00a0a\u00a0Ma\u0161ta\u013en\u00e1 jasky\u0148a<\/strong><\/a>.\u00a0Ma\u0161ta\u013en\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>\u00a0je zatia\u013e jedin\u00fdm zn\u00e1mym\u00a0archeologick\u00fdm n\u00e1leziskom na Ple\u0161iveckej planine<\/strong>.<\/p>\n

Na\u0161li sa tu n\u00e1lezy z mlad\u0161ej doby kamennej, patriace do kyjatickej kult\u00fary pred 3000 rokmi.<\/p>\n

Bolo v nej n\u00e1jden\u00e9\u00a0jaskynn\u00e9 s\u00eddlo<\/strong>\u00a0z mlad\u0161ej doby kamennej, doby bronzovej a star\u0161ej doby \u017eeleznej.<\/p>\n

Z d\u00f4vodu nevyhnutnosti ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia nie je jasky\u0148a spr\u00edstupnen\u00e1 a nevedie tadia\u013e \u017eiadna turistick\u00e1 trasa. Druhou archeologicky v\u00fdznamnou je\u00a0jasky\u0148a Leont\u00fdna<\/strong>.<\/p>\n

Kde je najv\u00e4\u010d\u0161ia koncentr\u00e1cia jask\u00fd\u0148?<\/span><\/h2>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia hustota jask\u00fd\u0148 sa nach\u00e1dza pod skaln\u00fdm \u00fatvarom\u00a0Gerla\u0161sk\u00fdch sk\u00e1l<\/strong><\/a>, kde sa nach\u00e1dza 17 jask\u00fd\u0148. N<\/p>\n

ajv\u00fdznamnej\u0161ia z nich je\u00a0jasky\u0148a \u0160ingliarova priepas\u0165<\/strong>, ktorej vchod le\u017e\u00ed v z\u00e1padnej \u010dasti Gerla\u0161sk\u00fdch sk\u00e1l pod vysok\u00fdm skaln\u00fdm bralom.<\/p>\n

Asi 15 m nad \u0148ou je v brale otvor do\u00a0Malej \u0160ingliarovej jaskyne<\/strong>. Z \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch jask\u00fd\u0148 s\u00fa to e\u0161te\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>,\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 pa\u0161er\u00e1cka jasky\u0148a<\/strong>\u00a0a\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 svahov\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>.<\/p>\n

Je na planine dostatok vody?<\/span><\/h2>\n

Zdroje vody na planine s\u00fa ve\u013emi chudobn\u00e9<\/strong>\u00a0a nesta\u010dia \u010dasto ani pre zver. Na planine je p\u00e4\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00edch\u00a0krasov\u00fdch vyviera\u010diek<\/strong>, z ktor\u00fdch asi najv\u00fdznamnej\u0161ia je\u00a0Brzot\u00ednska vyviera\u010dka (Gyep\u0171)<\/strong>.<\/p>\n

Je \u00fazemie chr\u00e1nen\u00e9?<\/span><\/h2>\n

\u00c1no, nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu chr\u00e1nen\u00e9 \u00fazemia\u00a0PR Gerla\u0161sk\u00e9 skaly<\/a><\/strong>\u00a0a\u00a0NPR Divia\u010dia priepas\u0165<\/strong><\/a>.<\/p>\n

Ak\u00e9 pamiatky tu m\u00f4\u017eem vidie\u0165?<\/span><\/h2>\n

Ser\u00e9nyiho cisterna<\/span><\/h3>\n

Z pamiatok sa tu nach\u00e1dza\u00a0Ser\u00e9nyiho cisterna<\/a>. T\u00e1to technick\u00e1 pamiatka bola postaven\u00e1 v roku 1913 (stavba bola skolaudovan\u00e1 10.2.1914) ako d\u00f4sledok dlhodob\u00e9ho sucha na za\u010diatku 20. storo\u010dia.<\/p>\n

Ser\u00e9nyiho cisterna je okr\u00fahla bet\u00f3nov\u00e1 stavba s priemerom 15 metrov.\u00a0H\u013abka cisterny je okolo 3,8 metrov. Svoju funkciu prestala cisterna plni\u0165 koncom 20. storo\u010dia.<\/p>\n

Vojensk\u00e9 pamiatky<\/span><\/h3>\n

Na vrchole a svahoch\u00a0Ostr\u00e9ho vr\u0161ku (775 m n.m.)<\/strong>\u00a0bolo koncom II. svetovej vojny opevnen\u00e9 stanovisko ma\u010farskej arm\u00e1dy s bunkrom a opevnen\u00fdmi z\u00e1kopmi.<\/p>\n

Toto obrann\u00e9 stanovisko boli s\u00fa\u010das\u0165ou obrann\u00e9ho valu, ktor\u00fd vytvorili jednotky 1. ma\u010farskej a 8. nemeckej arm\u00e1dy.<\/p>\n

Kde sa d\u00e1 prenocova\u0165 na Ple\u0161iveckej planine?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina nepon\u00faka ve\u013ea \u00fakrytov, ktor\u00e9 by umo\u017e\u0148ovali prenocovanie pod strechou.<\/p>\n

Jednou z mo\u017enost\u00ed je\u00a0pr\u00edstre\u0161ok \u010eulov\u00e1<\/a>, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza pribli\u017ene 50 m juhov\u00fdchodn\u00fdm smerom od r\u00e1zcestn\u00edka\u00a0\u010eulov\u00e1 (505 m n.m.)<\/strong>. Druhou mo\u017enos\u0165ou je pamiatka\u00a0Barkaiho chata<\/a>. V s\u00fa\u010dasnosti sl\u00fa\u017ei cel\u00fd objekt chaty ako\u00a0ubytovacie zariadenie<\/strong>\u00a0a je vo vlastn\u00edctve obce Ple\u0161ivec.<\/p>\n

Pr\u00edstre\u0161ok \u010eulov\u00e1<\/span><\/h3>\n

Pr\u00edstre\u0161ok m\u00e1 tvar p\u00edsmena A a je situovan\u00fd na kraji l\u00faky a kapacitou na spanie pre 8 \u013eud\u00ed.<\/p>\n

V jeho bl\u00edzkosti sa nach\u00e1dza po\u013eovn\u00edcka chata \u010eulov\u00e1.<\/p>\n

Pr\u00edstre\u0161ok je pribli\u017ene 4 metre \u0161irok\u00fd, 10 m dlh\u00fd a 3 m vysok\u00fd bez mo\u017enosti uzatvorenia.<\/p>\n

Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v \u0148om lavi\u010dky a st\u00f4l a m\u00e1 hlinen\u00fa podlahu.<\/p>\n

Kame\u0148mi vylo\u017een\u00e9 ohnisko sa nach\u00e1dza pre kamenn\u00fdm vstupom (2 schod\u00edky) do pr\u00edstre\u0161ku.<\/p>\n

K pr\u00edstre\u0161ku sa dostanete po modrej turistickej trase z obce Ple\u0161ivec, ktor\u00e1 v\u00e1s zavedie a\u017e ku r\u00e1zcestn\u00edku \u010eulov\u00e1 (505 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

Barkaiho chata\u00a0<\/span><\/h3>\n

Barkaiho chata (ma\u010f. Barkai h\u00e1z) naz\u00fdvan\u00e1 aj ako\u00a0Barkaiho dom<\/strong>, alebo\u00a0Hor\u00e1re\u0148 Ve\u013ek\u00fd vrch<\/strong> sa nach\u00e1dza hne\u010f pri turistickom r\u00e1zcestn\u00edku\u00a0Hor\u00e1re\u0148<\/strong>\u00a0Ve\u013ek\u00fd vrch (639 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na Ple\u0161iveck\u00fa planinu?<\/span><\/h2>\n

Na planinu ved\u00fa turistick\u00e9 zna\u010dkovan\u00e9 trasy z obc\u00ed Ple\u0161ivec<\/a> (modr\u00e1), Slavec<\/a>\u00a0 (\u017elt\u00e1), Kru\u017en\u00e1<\/a> (\u017elt\u00e1), Rakovnica<\/a> (zelen\u00e1) a \u0160t\u00edtnik<\/a> (modr\u00e1).<\/p>\n

Poves\u0165 o zbojn\u00edckej chodbe pod planinou<\/span><\/h2>\n

Ke\u010f bola Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/b> e\u0161te pustej\u0161ia ne\u017e dnes a vietor sa cez v\u00e1pencov\u00e9 bral\u00e1<\/b> predieral ako cez praskliny starej hory, \u013eudia si ve\u010der rad\u0161ej zavreli dvere, ne\u017e by sa zbyto\u010dne pozerali smerom k jaskyniam<\/b>. Hovorilo sa, \u017ee kto sa na planinu vybral po zotmen\u00ed, ten sa u\u017e nevr\u00e1til rovnakou cestou<\/b>. Niekto sa vraj stratil v hlbokom z\u00e1vrte<\/b>, in\u00e9mu sa pred o\u010dami otvorila puklina v skale<\/b>, z ktorej vych\u00e1dzal \u013eadov\u00fd dych zeme<\/b>.<\/p>\n

Najstar\u0161\u00ed \u013eudia z okolit\u00fdch ded\u00edn rozpr\u00e1vali o zbojn\u00edkoch<\/b>, ktor\u00ed si pod planinou vybudovali \u00fakryt, ak\u00fd nemal \u0161iroko-\u010faleko p\u00e1ru. Nebola to len oby\u010dajn\u00e1 skr\u00fd\u0161a. Podzemn\u00e1 chodba<\/b> vraj viedla od nen\u00e1padn\u00e9ho jaskynn\u00e9ho otvoru<\/b> a\u017e k star\u00e9mu dubu na \u00fap\u00e4t\u00ed planiny. Odtia\u013e sa tiahla e\u0161te hlb\u0161ie do miest, ktor\u00e9 neboli zazna\u010den\u00e9 na \u017eiadnej mape. Zbojn\u00edci tam ukr\u00fdvali koris\u0165, sudy v\u00edna aj zbrane<\/b>, ale najm\u00e4 tam h\u013eadali bezpe\u010die<\/b> pred z\u00e1konom i pomstou.<\/p>\n

Vodcom tejto dru\u017einy bol mu\u017e, ktor\u00e9ho volali Juraj \u010cierny<\/b>. Nebol to oby\u010dajn\u00fd lotor. Hovorilo sa, \u017ee vedel \u010d\u00edta\u0165 v kameni<\/b> a z ka\u017edej praskliny na skale vyc\u00edtil, \u010di sa k planine bl\u00ed\u017ei \u010dlovek alebo len zver. Raz vraj objavil \u00fazky otvor ukryt\u00fd v hust\u00fdch krovin\u00e1ch pri jednom z\u00e1vrte. Ke\u010f do\u0148 spustil fak\u013eu, nevidel dno, po\u010dul len, ako z hlbiny odpoved\u00e1 ozvena vody. Juraj tam zost\u00fapil po lane a na\u0161iel sie\u0148 tak\u00fa obrovsk\u00fa<\/b>, \u017ee by sa do nej zmestil cel\u00fd voz s ko\u0148mi. V jej strede st\u00e1la stud\u0148a<\/b> a okolo nej mizli v tme star\u00e9 chodby ako cesty do in\u00e9ho sveta.<\/p>\n

Zbojn\u00edci si z toho miesta spravili tajn\u00fd t\u00e1bor<\/b>. Ke\u010f sa vr\u00e1tili z l\u00fape\u017ee, zavesili lup na skaln\u00e9 v\u00fd\u010dnelky a oddychovali pri ohni, ktor\u00e9ho dym st\u00fapal do pukl\u00edn a str\u00e1cal sa nevedno kam. \u013dudia z doliny v\u0161ak neraz v noci po\u010duli z planiny zvuk kovu, tlmen\u00fd smiech<\/b> a ob\u010das aj hvizd<\/b>, ktor\u00fd sa odr\u00e1\u017eal od sk\u00e1l ako sign\u00e1l medzi duchmi.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161iu poves\u0165 z\u00edskal skryt\u00fd vstup pod mohutn\u00fdm balvanom<\/b>. Ten sa vraj otvoril iba vtedy, ke\u010f nad planinou st\u00fapala hust\u00e1 hmla<\/b> a mesiac svietil ako strieborn\u00fd znak na \u010diernom pl\u00e1\u0161ti. Kto poznal spr\u00e1vne slov\u00e1<\/b>, mohol kame\u0148 odsun\u00fa\u0165. No kto ich nepoznal, tomu sa skala ani nepohla, akoby bola prirasten\u00e1 k samotn\u00fdm kore\u0148om zeme. Takto si zbojn\u00edci chr\u00e1nili svoje poklady<\/b>.<\/p>\n

Jednej zimnej noci sa v\u0161ak stalo nie\u010do ne\u010dakan\u00e9. Juraj \u010cierny sa dlho nevracal<\/b> z v\u00fdpravy, a tak sa ho zbojn\u00edci vybrali h\u013eada\u0165 do najhlb\u0161ieho z\u00e1vrtu. Na\u0161li tam len jeho pl\u00e1\u0161\u0165<\/b> a ved\u013ea neho stopu v blate<\/b>, ktor\u00e1 neviedla von, ale priamo do skalnej steny<\/b>. Ke\u010f k nej prilo\u017eili fak\u013eu, skala sa zablysla a odkryla nov\u00fd otvor<\/b>, ktor\u00fd tam predt\u00fdm nikdy nebol. Vych\u00e1dzal z neho tak\u00fd chlad<\/b>, \u017ee zbojn\u00edkom okam\u017eite zhasli v\u0161etky svetl\u00e1.<\/p>\n

Od t\u00fdch \u010dias sa medzi \u013eu\u010fmi vrav\u00ed, \u017ee Juraj neodi\u0161iel zomrie\u0165, ale zostal str\u00e1\u017ei\u0165 chodby pod planinou<\/b>. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee sa stal p\u00e1nom podzemia<\/b>, in\u00ed zasa, \u017ee ho pohltila samotn\u00e1 hora<\/b> za to, \u017ee si privlastnil jej tajomstv\u00e1. Preto sa vraj dodnes v niektor\u00fdch jaskyniach oz\u00fdva tlmen\u00fd krok<\/b>, akoby niekto v hlbin\u00e1ch obch\u00e1dzal svoje rev\u00edry a d\u00e1val pozor, aby sa skryt\u00fd vstup neotvoril pred\u010dasne.<\/p>\n

A ke\u010f sa nad Ple\u0161iveckou planinou zve\u010der\u00ed a vietor prebehne cez z\u00e1vrt ako cez dut\u00fa kos\u0165, star\u00ed pastieri varuj\u00fa: \u201eNecho\u010fte tam, kde sa zem sama otv\u00e1ra<\/b>. Pod planinou nie s\u00fa len jaskyne. S\u00fa tam cesty, ktor\u00e9 si pam\u00e4taj\u00fa zbojn\u00edkov<\/b> aj miesta, z ktor\u00fdch sa \u010dlovek u\u017e nemus\u00ed vr\u00e1ti\u0165<\/b>.\u201c<\/p>\n

Zaba\u013ete batoh a vyrazte za dobrodru\u017estvom<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/b> je dokonal\u00fdm \u00fanikom z reality, kde na ka\u017edom kroku spl\u00fdva divok\u00e1 pr\u00edroda s tajuplnou hist\u00f3riou. Nechajte sa zl\u00e1ka\u0165 tichom hlbok\u00fdch lesov, objavte monument\u00e1lne krasov\u00e9 javy<\/b> a presk\u00famajte unik\u00e1tne technick\u00e9 pamiatky ako Ser\u00e9nyiho cisterna<\/b>. \u010ci u\u017e h\u013ead\u00e1te n\u00e1ro\u010dn\u00fa turistiku, alebo magick\u00e9 miesto na prenocovanie pod hviezdami, tento k\u00fat Slovensk\u00e9ho krasu<\/b> si v\u00e1s \u00faplne podman\u00ed. Napl\u00e1nujte si svoju trasu<\/b> e\u0161te dnes a odha\u013ete tajomstv\u00e1, ktor\u00e9 toto \u00fachvatn\u00e9 \u00fazemie skr\u00fdva!<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n