{"id":295,"date":"2013-06-26T18:55:11","date_gmt":"2013-06-26T16:55:11","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=295"},"modified":"2026-04-13T06:13:58","modified_gmt":"2026-04-13T04:13:58","slug":"plesivecka-planina","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-do-prirody\/plesivecka-planina\/","title":{"rendered":"Ple\u0161iveck\u00e1 planina"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong> <\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Planiny, kotliny a horsk\u00e9 l\u00faky <\/span><\/a>\n

<\/div>\n

\u010co je to Ple\u0161iveck\u00e1 planina?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina je\u00a0orografick\u00fd podcelok<\/strong>\u00a0a\u00a0geomorfologicky najv\u00fdznamnej\u0161ia planina <\/strong>Slovensk\u00e9ho krasu<\/a>\u00a0s rozlohou pribli\u017ene 50 km\u00b2. V zmysle geomorfologick\u00e9ho \u010dlenenia patr\u00ed do oblasti\u00a0Slovensk\u00e9ho rudohoria<\/a>\u00a0a je s\u00fa\u010das\u0165ou\u00a0Vn\u00fatorn\u00fdch Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t<\/strong>. Jej povrch tvor\u00ed\u00a0n\u00e1horn\u00e1 v\u00e1pencov\u00e1 plo\u0161ina<\/strong>\u00a0s \u010dlenit\u00fdm povrchom.<\/p>\n

\"Ple\u0161iveck\u00e1<\/a>
Ple\u0161iveck\u00e1 planina<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 krajina Ple\u0161iveckej planiny?<\/span><\/h2>\n

Plo\u0161ina je ohrani\u010den\u00e1 ve\u013emi strm\u00fdmi okrajmi. Severn\u00fa a stredn\u00fa \u010das\u0165 planiny tvoria\u00a0l\u00faky<\/strong>, ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 je preva\u017ene pokryt\u00e1\u00a0lesmi<\/strong>. Na juhu od Silickej planiny<\/a> ju odde\u013euje hlbok\u00e9 \u00fadolie\u00a0rieky Slanej<\/strong>\u00a0(ka\u0148on Slanej<\/strong><\/a>) miestami a\u017e 40m, na z\u00e1pade od Koniarskej planiny<\/a> \u00fadolie\u00a0potoka \u0160t\u00edtnik<\/strong>\u00a0(ka\u0148on \u0160t\u00edtnika<\/strong><\/a>), na severe od Rev\u00fackej vrchoviny<\/a> dolina\u00a0Hon\u010dianskeho potoka<\/strong>\u00a0a na v\u00fdchode je ohrani\u010den\u00e1\u00a0Ro\u017e\u0148avskou kotlinou<\/strong><\/a>. V\u00fd\u0161ka planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu.<\/p>\n

\"\"<\/a>
l\u00faky na juhu Ple\u0161iveckej planiny<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa najvy\u0161\u0161ie vrchy na Ple\u0161iveckej planine?<\/span><\/h2>\n

Najvy\u0161\u0161\u00edmi vrchmi na Ple\u0161iveckej planine s\u00fa\u00a0vrch \u0160t\u00edt (852 m n.m.)<\/strong>\u00a0naz\u00fdvan\u00fd aj Bu\u010dina,\u00a0Vl\u010d\u00ed \u0161t\u00edt (814 m n. m.)<\/strong>\u00a0a\u00a0Ostr\u00fd v\u0155\u0161ok (775 m n. m.)<\/a>. Na severe Ple\u0161iveckej planiny sa nach\u00e1dza v\u00fdh\u013eadov\u00fd skaln\u00fd \u00fatvar\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 skala (752 m.n.m.)<\/strong>. T\u00e1to v\u00fdh\u013eadov\u00e1 skala a nev\u00fdrazn\u00fd planinov\u00fd vrch\u00a0je s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie\u00a0Gerla\u0161sk\u00e9 skaly<\/strong><\/a>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Ostr\u00fd vr\u0161ok (775 m n.m.), foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Pre\u010do je Ple\u0161iveck\u00e1 planina rajom pre milovn\u00edkov krasu?<\/span><\/h2>\n

Planina je bohat\u00e1 na povrchov\u00e9 i podzemn\u00e9\u00a0krasov\u00e9 javy<\/strong>. Vyzna\u010duje sa ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom\u00a0z\u00e1vrtov\u00fdch depresii<\/strong>\u00a0so \u0161krapmi,\u00a0\u0161krapov\u00fdmi po\u013eami<\/strong>\u00a0a z\u00e1vrtmi (na 1 km2 je ich 10 a\u017e 15). Najviac charakteristick\u00fdm javom na Ple\u0161iveckej planine s\u00fa\u00a0z\u00e1vrty<\/strong>, ktor\u00fdch tu napo\u010d\u00edtali cez 800. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1vrt tzv.\u00a0Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/strong>\u00a0le\u017e\u00ed pri Lastovi\u010dej diere a m\u00e1 rozmery 350 x 250 m pri h\u013abke 50 m. Mno\u017estvo z\u00e1vrtov (s priemerom a\u017e 100 m a h\u013abkou 5-30m) m\u00e1 na dne skryt\u00e9 otvory priepast\u00ed, ktor\u00fdmi pretek\u00e1 da\u017e\u010fov\u00e1 voda. Mimoriadne roz\u010dlenen\u00e9mu krasov\u00e9mu povrchu tu odd\u00e1vna prischlo prirovnanie \u2013\u00a0mesa\u010dn\u00e1 krajina<\/strong>. Je tu aj najv\u00e4\u010d\u0161ia a z\u00e1rove\u0148 najhlb\u0161ia zn\u00e1ma krasov\u00e1 jama na Slovensku \u2013\u00a0Hmlist\u00fd z\u00e1vrt<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Krasov\u00fd z\u00e1vrt<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ako je usporiadan\u00e1 Ple\u0161iveck\u00e1 planina?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina m\u00e1 dve poschodia.\u00a0Biarec<\/strong>\u00a0predstavuje vy\u0161\u0161\u00ed zarovnan\u00fd roz\u013eahl\u00fd povrch planiny (vy\u0161\u0161ie poschodie planiny<\/strong>) na severe Ple\u0161iveckej planiny. Je to\u00a0planina na planine<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Krasov\u00fd z\u00e1vrt pri Ve\u013ekom vrchu (721 m n.m.) foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ak\u00e9 lesy a l\u00faky tu n\u00e1jdem?<\/span><\/h2>\n

Krovinat\u00e9 riedke lesy sa striedaj\u00fa so stepn\u00fdmi l\u00fakami a b\u00fdval\u00fdmi pastvinami. Najviac bola v minulosti odlesnen\u00e1 severn\u00e1 \u010das\u0165 planiny a ju\u017en\u00e9 strm\u00e9 svahy. Listnat\u00e9 lesy s prevahou\u00a0duba zimn\u00e9ho<\/strong>, miestami s bukom, lipou a javorom po\u013en\u00fdm s\u00fa na v\u00fdchodn\u00fdch, z\u00e1padn\u00fdch a severn\u00fdch svahoch planiny. Na ju\u017en\u00fdch kamenit\u00fdch str\u00e1\u0148ach je\u00a0dub plsnat\u00fd<\/strong>, drie\u0148 a in\u00e9 teplomiln\u00e9 rastliny.<\/p>\n

\"\"<\/a>
l\u00faky na severe Ple\u0161iveckej planiny<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

\u010co v\u0161etko m\u00f4\u017eem objavi\u0165 v podzem\u00ed?<\/span><\/h2>\n

Typick\u00fdm fenom\u00e9nom tejto planiny je po\u010detn\u00fd v\u00fdskyt\u00a0krasov\u00fdch priepast\u00ed<\/strong>. Nach\u00e1dza sa tu cez\u00a0200 jask\u00fd\u0148 a priepast\u00ed<\/strong>. Prevl\u00e1daj\u00fa tu hlavne vertik\u00e1lne kor\u00f3zne jaskyne a priepasti. Z\u00e1padne od obce Slavec (Vidov\u00e1) sa pri v\u00fdchodnom okraji Ple\u0161iveckej planiny nach\u00e1dza\u00a0Divia\u010dia priepas\u0165<\/a>. Dosahuje h\u013abku 123 m a predstavuje\u00a0najhlb\u0161iu priepas\u0165 Ple\u0161iveckej planiny<\/strong>. Patr\u00ed medzi\u00a0najkraj\u0161ie a najpozoruhodnej\u0161ie jaskyne na Slovensku<\/strong>. \u010eal\u0161\u00edmi v\u00fdznamn\u00fdmi priepas\u0165ami s\u00fa\u00a0Zvoniv\u00e1 jama<\/a>,\u00a0Jelenia priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Vl\u010dia priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Zakliata priepas\u0165<\/strong>,\u00a0Ve\u013ek\u00e1 pe\u0148a\u017enica<\/strong>\u00a0a in\u00e9. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu aj men\u0161ie jaskyne, ktor\u00e9 nie s\u00fa verejnosti pr\u00edstupn\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Priepas\u0165 Zvoniv\u00e1 jama<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ktor\u00e9 jaskyne s\u00fa archeologicky v\u00fdznamn\u00e9?<\/span><\/h2>\n

Najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa\u00a0Brzot\u00ednska jasky\u0148a<\/strong>\u00a0a\u00a0Ma\u0161ta\u013en\u00e1 jasky\u0148a<\/strong><\/a>.\u00a0Ma\u0161ta\u013en\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>\u00a0je zatia\u013e jedin\u00fdm zn\u00e1mym\u00a0archeologick\u00fdm n\u00e1leziskom na Ple\u0161iveckej planine<\/strong>. Na\u0161li sa tu n\u00e1lezy z mlad\u0161ej doby kamennej, patriace do kyjatickej kult\u00fary pred 3000 rokmi. Bolo v nej n\u00e1jden\u00e9\u00a0jaskynn\u00e9 s\u00eddlo<\/strong>\u00a0z mlad\u0161ej doby kamennej, doby bronzovej a star\u0161ej doby \u017eeleznej. Z d\u00f4vodu nevyhnutnosti ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia nie je jasky\u0148a spr\u00edstupnen\u00e1 a nevedie tadia\u013e \u017eiadna turistick\u00e1 trasa. Druhou archeologicky v\u00fdznamnou je\u00a0jasky\u0148a Leont\u00fdna<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Ma\u0161ta\u013en\u00e1 jasky\u0148a – Autor fotografie: Andrea Mi\u0161kufov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Kde je najv\u00e4\u010d\u0161ia koncentr\u00e1cia jask\u00fd\u0148?<\/span><\/h2>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia hustota jask\u00fd\u0148 sa nach\u00e1dza pod skaln\u00fdm \u00fatvarom\u00a0Gerla\u0161sk\u00fdch sk\u00e1l<\/strong><\/a>, kde sa nach\u00e1dza 17 jask\u00fd\u0148. Najv\u00fdznamnej\u0161ia z nich je\u00a0jasky\u0148a \u0160ingliarova priepas\u0165<\/strong>, ktorej vchod le\u017e\u00ed v z\u00e1padnej \u010dasti Gerla\u0161sk\u00fdch sk\u00e1l pod vysok\u00fdm skaln\u00fdm bralom. Asi 15 m nad \u0148ou je v brale otvor do\u00a0Malej \u0160ingliarovej jaskyne<\/strong>. Z \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch jask\u00fd\u0148 s\u00fa to e\u0161te\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>,\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 pa\u0161er\u00e1cka jasky\u0148a<\/strong>\u00a0a\u00a0Gerla\u0161sk\u00e1 svahov\u00e1 jasky\u0148a<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
v\u00fdh\u013ead z Gerla\u0161skej skaly<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Je na planine dostatok vody?<\/span><\/h2>\n

Zdroje vody na planine s\u00fa ve\u013emi chudobn\u00e9<\/strong>\u00a0a nesta\u010dia \u010dasto ani pre zver. Na planine je p\u00e4\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00edch\u00a0krasov\u00fdch vyviera\u010diek<\/strong>, z ktor\u00fdch asi najv\u00fdznamnej\u0161ia je\u00a0Brzot\u00ednska vyviera\u010dka (Gyep\u0171)<\/strong>.<\/p>\n

Je \u00fazemie chr\u00e1nen\u00e9?<\/span><\/h2>\n

\u00c1no, nach\u00e1dzaj\u00fa sa tu chr\u00e1nen\u00e9 \u00fazemia\u00a0PR Gerla\u0161sk\u00e9 skaly<\/a><\/strong>\u00a0a\u00a0NPR Divia\u010dia priepas\u0165<\/strong><\/a>.<\/p>\n

Ak\u00e9 pamiatky tu m\u00f4\u017eem vidie\u0165?<\/span><\/h2>\n

Ser\u00e9nyiho cisterna<\/span><\/h3>\n

Z pamiatok sa tu nach\u00e1dza\u00a0Ser\u00e9nyiho cisterna<\/a>. T\u00e1to technick\u00e1 pamiatka bola postaven\u00e1 v roku 1913 (stavba bola skolaudovan\u00e1 10.2.1914) ako d\u00f4sledok dlhodob\u00e9ho sucha na za\u010diatku 20. storo\u010dia.\u00a0Ser\u00e9nyiho cisterna je okr\u00fahla bet\u00f3nov\u00e1 stavba s priemerom 15 metrov.\u00a0H\u013abka cisterny je okolo 3,8 metrov. Svoju funkciu prestala cisterna plni\u0165 koncom 20. storo\u010dia.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Ser\u00e9nyiho cisterna – foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

Vojensk\u00e9 pamiatky<\/span><\/h3>\n

Na vrchole a svahoch\u00a0Ostr\u00e9ho vr\u0161ku (775 m n.m.)<\/strong>\u00a0bolo koncom II. svetovej vojny opevnen\u00e9 stanovisko ma\u010farskej arm\u00e1dy s bunkrom a opevnen\u00fdmi z\u00e1kopmi. Toto obrann\u00e9 stanovisko boli s\u00fa\u010das\u0165ou obrann\u00e9ho valu, ktor\u00fd vytvorili jednotky 1. ma\u010farskej a 8. nemeckej arm\u00e1dy.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Ostr\u00fd vr\u0161ok (775 m n.m.) a zvy\u0161ky opevnenia z 2. svetovej vojny, foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Kde sa d\u00e1 prenocova\u0165 na Ple\u0161iveckej planine?<\/span><\/h2>\n

Ple\u0161iveck\u00e1 planina nepon\u00faka ve\u013ea \u00fakrytov, ktor\u00e9 by umo\u017e\u0148ovali prenocovanie pod strechou. Jednou z mo\u017enost\u00ed je\u00a0pr\u00edstre\u0161ok \u010eulov\u00e1<\/a>, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza pribli\u017ene 50 m juhov\u00fdchodn\u00fdm smerom od r\u00e1zcestn\u00edka\u00a0\u010eulov\u00e1 (505 m n.m.)<\/strong>. Druhou mo\u017enos\u0165ou je pamiatka\u00a0Barkaiho chata<\/a>. V s\u00fa\u010dasnosti sl\u00fa\u017ei cel\u00fd objekt chaty ako\u00a0ubytovacie zariadenie<\/strong>\u00a0a je vo vlastn\u00edctve obce Ple\u0161ivec.<\/p>\n

Pr\u00edstre\u0161ok \u010eulov\u00e1<\/span><\/h3>\n

Pr\u00edstre\u0161ok m\u00e1 tvar p\u00edsmena A a je situovan\u00fd na kraji l\u00faky a kapacitou na spanie pre 8 \u013eud\u00ed.<\/p>\n

V jeho bl\u00edzkosti sa nach\u00e1dza po\u013eovn\u00edcka chata \u010eulov\u00e1.<\/p>\n

Pr\u00edstre\u0161ok je pribli\u017ene 4 metre \u0161irok\u00fd, 10 m dlh\u00fd a 3 m vysok\u00fd bez mo\u017enosti uzatvorenia.<\/p>\n

Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v \u0148om lavi\u010dky a st\u00f4l a m\u00e1 hlinen\u00fa podlahu.<\/p>\n

Kame\u0148mi vylo\u017een\u00e9 ohnisko sa nach\u00e1dza pre kamenn\u00fdm vstupom (2 schod\u00edky) do pr\u00edstre\u0161ku.<\/p>\n

K pr\u00edstre\u0161ku sa dostanete po modrej turistickej trase z obce Ple\u0161ivec, ktor\u00e1 v\u00e1s zavedie a\u017e ku r\u00e1zcestn\u00edku \u010eulov\u00e1 (505 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
\u010eulov\u00e1 (505 m n.m.) aj s turistick\u00fdm pr\u00edstre\u0161kom , foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Barkaiho chata\u00a0<\/span><\/h3>\n

Barkaiho chata (ma\u010f. Barkai h\u00e1z) naz\u00fdvan\u00e1 aj ako\u00a0Barkaiho dom<\/strong>, alebo\u00a0Hor\u00e1re\u0148 Ve\u013ek\u00fd vrch<\/strong> sa nach\u00e1dza hne\u010f pri turistickom r\u00e1zcestn\u00edku\u00a0Hor\u00e1re\u0148<\/strong>\u00a0Ve\u013ek\u00fd vrch (639 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Barkaiho chata, Barkaiho dom, Barkai h\u00e1z alebo Hor\u00e1re\u0148 Ve\u013ek\u00fd vrch (639 m n.m.), foto: Viktor Bal\u00e1\u017e KST Ro\u017e\u0148ava<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na Ple\u0161iveck\u00fa planinu?<\/span><\/h2>\n

Na planinu ved\u00fa turistick\u00e9 zna\u010dkovan\u00e9 trasy z obc\u00ed Ple\u0161ivec<\/a> (modr\u00e1), Slavec<\/a>\u00a0 (\u017elt\u00e1), Kru\u017en\u00e1<\/a> (\u017elt\u00e1), Rakovnica<\/a> (zelen\u00e1) a \u0160t\u00edtnik<\/a> (modr\u00e1).<\/p>\n

Poves\u0165 o zbojn\u00edckej chodbe pod planinou<\/span><\/h2>\n

Ke\u010f bola Ple\u0161iveck\u00e1 planina e\u0161te pustej\u0161ia ne\u017e dnes a vietor sa cez v\u00e1pencov\u00e9 bral\u00e1<\/b> predieral ako cez praskliny starej hory, \u013eudia si ve\u010der rad\u0161ej zavreli dvere, ne\u017e by sa zbyto\u010dne pozerali smerom k jaskyniam. Hovorilo sa, \u017ee kto sa na planinu vybral po zotmen\u00ed, ten sa u\u017e nevr\u00e1til rovnakou cestou. Niekto sa vraj stratil v hlbokom z\u00e1vrte<\/b>, in\u00e9mu sa pred o\u010dami otvorila puklina v skale, z ktorej vych\u00e1dzal \u013eadov\u00fd dych zeme.<\/p>\n

Najstar\u0161\u00ed \u013eudia z okolit\u00fdch ded\u00edn rozpr\u00e1vali o zbojn\u00edkoch, ktor\u00ed si pod planinou vybudovali \u00fakryt, ak\u00fd nemal \u0161iroko-\u010faleko p\u00e1ru. Nebola to len oby\u010dajn\u00e1 skr\u00fd\u0161a. Podzemn\u00e1 chodba vraj viedla od nen\u00e1padn\u00e9ho jaskynn\u00e9ho otvoru a\u017e k star\u00e9mu dubu na \u00fap\u00e4t\u00ed planiny. Odtia\u013e sa tiahla e\u0161te hlb\u0161ie do miest, ktor\u00e9 neboli zazna\u010den\u00e9 na \u017eiadnej mape. Zbojn\u00edci tam ukr\u00fdvali koris\u0165, sudy v\u00edna aj zbrane, ale najm\u00e4 tam h\u013eadali bezpe\u010die pred z\u00e1konom i pomstou.<\/p>\n

Vodcom tejto dru\u017einy bol mu\u017e, ktor\u00e9ho volali Juraj \u010cierny<\/b>. Nebol to oby\u010dajn\u00fd lotor. Hovorilo sa, \u017ee vedel \u010d\u00edta\u0165 v kameni a z ka\u017edej praskliny na skale vyc\u00edtil, \u010di sa k planine bl\u00ed\u017ei \u010dlovek alebo len zver. Raz vraj objavil \u00fazky otvor ukryt\u00fd v hust\u00fdch krovin\u00e1ch pri jednom z\u00e1vrte. Ke\u010f do\u0148 spustil fak\u013eu, nevidel dno, po\u010dul len, ako z hlbiny odpoved\u00e1 ozvena vody. Juraj tam zost\u00fapil po lane a na\u0161iel sie\u0148 tak\u00fa obrovsk\u00fa, \u017ee by sa do nej zmestil cel\u00fd voz s ko\u0148mi. V jej strede st\u00e1la stud\u0148a a okolo nej mizli v tme star\u00e9 chodby ako cesty do in\u00e9ho sveta.<\/p>\n

Zbojn\u00edci si z toho miesta spravili tajn\u00fd t\u00e1bor. Ke\u010f sa vr\u00e1tili z l\u00fape\u017ee, zavesili lup na skaln\u00e9 v\u00fd\u010dnelky a oddychovali pri ohni, ktor\u00e9ho dym st\u00fapal do pukl\u00edn a str\u00e1cal sa nevedno kam. \u013dudia z doliny v\u0161ak neraz v noci po\u010duli z planiny zvuk kovu, tlmen\u00fd smiech a ob\u010das aj hvizd, ktor\u00fd sa odr\u00e1\u017eal od sk\u00e1l ako sign\u00e1l medzi duchmi.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161iu poves\u0165 z\u00edskal skryt\u00fd vstup pod mohutn\u00fdm balvanom. Ten sa vraj otvoril iba vtedy, ke\u010f nad planinou st\u00fapala hust\u00e1 hmla a mesiac svietil ako strieborn\u00fd znak na \u010diernom pl\u00e1\u0161ti. Kto poznal spr\u00e1vne slov\u00e1, mohol kame\u0148 odsun\u00fa\u0165. No kto ich nepoznal, tomu sa skala ani nepohla, akoby bola prirasten\u00e1 k samotn\u00fdm kore\u0148om zeme. Takto si zbojn\u00edci chr\u00e1nili svoje poklady.<\/p>\n

Jednej zimnej noci sa v\u0161ak stalo nie\u010do ne\u010dakan\u00e9. Juraj \u010cierny sa dlho nevracal z v\u00fdpravy, a tak sa ho zbojn\u00edci vybrali h\u013eada\u0165 do najhlb\u0161ieho z\u00e1vrtu. Na\u0161li tam len jeho pl\u00e1\u0161\u0165 a ved\u013ea neho stopu v blate, ktor\u00e1 neviedla von, ale priamo do skalnej steny. Ke\u010f k nej prilo\u017eili fak\u013eu, skala sa zablysla a odkryla nov\u00fd otvor, ktor\u00fd tam predt\u00fdm nikdy nebol. Vych\u00e1dzal z neho tak\u00fd chlad, \u017ee zbojn\u00edkom okam\u017eite zhasli v\u0161etky svetl\u00e1.<\/p>\n

Od t\u00fdch \u010dias sa medzi \u013eu\u010fmi vrav\u00ed, \u017ee Juraj neodi\u0161iel zomrie\u0165, ale zostal str\u00e1\u017ei\u0165 chodby pod planinou. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee sa stal p\u00e1nom podzemia, in\u00ed zasa, \u017ee ho pohltila samotn\u00e1 hora za to, \u017ee si privlastnil jej tajomstv\u00e1. Preto sa vraj dodnes v niektor\u00fdch jaskyniach oz\u00fdva tlmen\u00fd krok, akoby niekto v hlbin\u00e1ch obch\u00e1dzal svoje rev\u00edry a d\u00e1val pozor, aby sa skryt\u00fd vstup neotvoril pred\u010dasne.<\/p>\n

A ke\u010f sa nad Ple\u0161iveckou planinou zve\u010der\u00ed a vietor prebehne cez z\u00e1vrt ako cez dut\u00fa kos\u0165, star\u00ed pastieri varuj\u00fa: \u201eNecho\u010fte tam, kde sa zem sama otv\u00e1ra. Pod planinou nie s\u00fa len jaskyne. S\u00fa tam cesty, ktor\u00e9 si pam\u00e4taj\u00fa zbojn\u00edkov aj miesta, z ktor\u00fdch sa \u010dlovek u\u017e nemus\u00ed vr\u00e1ti\u0165.\u201c<\/i><\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 odkazy<\/span><\/h2>\n

Bl\u00edzke stredisko, turistick\u00e9 centrum, obec alebo mesto:<\/span><\/h3>\n