{"id":11369,"date":"2017-04-21T17:37:20","date_gmt":"2017-04-21T15:37:20","guid":{"rendered":"http:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/?page_id=11369"},"modified":"2026-06-24T17:39:17","modified_gmt":"2026-06-24T15:39:17","slug":"certov-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.slovensky-kras.eu\/info\/kam-za-pamiatkami\/certov-hrad\/","title":{"rendered":"Hr\u00e1dok \u010certov hrad a hradisko Drie\u0148ovec (zr\u00facanina)"},"content":{"rendered":"

Menu: <\/strong><\/i> \u00davod \/ Aktuality <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n

<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady, hradisk\u00e1 a zr\u00facaniny <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"hradisko<\/a>
hradisko Drie\u0148ovec<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Tajomstvo vrchu Drie\u0148ovec: Predchodca Kr\u00e1snej H\u00f4rky<\/b><\/span><\/h2>\n

E\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e Gemeru dominovala Kr\u00e1sna H\u00f4rka, str\u00e1\u017eil strategick\u00e9 cesty<\/b> tajomn\u00fd \u010certov hrad<\/b> postaven\u00fd na monument\u00e1lnom pravekom hradisku<\/b>.<\/p>\n

Toto nepr\u00edstupn\u00e9 \u00fato\u010disko s trojit\u00fdmi valmi poskytlo v roku 1241 z\u00e1chranu samotn\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Belovi IV.<\/b> po\u010das jeho \u00fateku pred mongolsk\u00fdmi hordami.<\/p>\n

Objavte fascinuj\u00facu hist\u00f3riu miesta, kde kyjatick\u00e1 kult\u00fara<\/b> a keltsk\u00ed majstri \u017eeleza polo\u017eili z\u00e1klady pevnosti, ktor\u00fa dnes chr\u00e1ni najvy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148 ochrany Slovensk\u00e9ho krasu<\/b>.<\/p>\n

Ponorte sa do pr\u00edbehu o zabudnutom mocenskom centre, ktor\u00e9 zaniklo, aby uvo\u013enilo cestu sl\u00e1vnej\u0161\u00edm hradom.<\/p>\n

Ak\u00fd je p\u00f4vod a v\u00fdznam hr\u00e1dku \u010certov hrad a hradiska Drie\u0148ovec<\/strong>? <\/span><\/h2>\n

Pred vznikom hradu Kr\u00e1sna H\u00f4rka<\/strong> chr\u00e1nil \u00fazemie tejto \u010dasti Gemera star\u00fd stredovek\u00fd hr\u00e1dok<\/strong> s n\u00e1zvom \u010certov hrad<\/strong>, ktor\u00fd sa nach\u00e1dzal nad obcami Drnava<\/a> a Kov\u00e1\u010dov\u00e1.<\/p>\n

Pod\u013ea archeologick\u00fdch n\u00e1lezov tu st\u00e1l stredovek\u00fd hr\u00e1dok<\/strong>, postaven\u00fd na mieste pravek\u00e9ho v\u00fd\u0161inn\u00e9ho hradiska<\/strong>.<\/p>\n

Kde presne sa hr\u00e1dok \u010certov hrad a hradisko Drie\u0148ovec<\/strong> nach\u00e1dzaj\u00fa? <\/span><\/h2>\n

Hr\u00e1dok<\/strong> a hradisko<\/strong> le\u017eali na vrcholovej plo\u0161ine vrchu Drie\u0148ovec<\/strong> (804 m n. m.).<\/p>\n

Vrch sa nach\u00e1dza na planine Horn\u00fd vrch<\/a> v N\u00e1rodnom parku Slovensk\u00fd kras<\/strong>, kde bola v roku 1984 vyhl\u00e1sen\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia Drie\u0148ovec<\/strong> s rozlohou 186,02 ha.<\/p>\n

Pre\u010do bolo hr\u00e1dko \u010certov hrad a hradisko Drie\u0148ovec<\/strong> strategicky v\u00fdnimo\u010dn\u00e9? <\/span><\/h2>\n

Mal ve\u013emi dobr\u00e9 strategick\u00e9 postavenie s impozantn\u00fdm v\u00fdh\u013eadom do Ro\u017e\u0148avskej kotliny<\/strong>, B\u00f4r\u010dianskeho sedla<\/strong> a do doliny \u010cremo\u0161n\u00e1<\/strong>.<\/p>\n

Obyvatelia Drie\u0148oveck\u00e9ho hradiska<\/strong> a nesk\u00f4r aj hr\u00e1dku \u010certov hrad<\/strong> spo\u013eahlivo kontrolovali jednu z vtedaj\u0161\u00edch hlavn\u00fdch ciest z v\u00fdchodu na z\u00e1pad cez Slovensk\u00fd kras<\/strong>, ved\u00facu cez dolinu \u010cremo\u0161n\u00e1<\/strong>, Baksov\u00fa dolinu<\/strong> a Z\u00e1dielsku dolinu<\/strong><\/a>.<\/p>\n

Druh\u00e1 mo\u017en\u00e1 cesta prech\u00e1dzala cez Silick\u00fa planinu<\/strong> a dolinu Sokolieho potoka<\/strong>.<\/p>\n

Cesta cez Soro\u0161ku<\/strong><\/a> bola postaven\u00e1 a\u017e v 19. storo\u010d\u00ed projektantom a stavite\u013eom Kristianom Raisom.<\/p>\n

Ak\u00fa rozlohu malo Drie\u0148oveck\u00e9 hradisko<\/strong> a ako bolo chr\u00e1nen\u00e9? <\/span><\/h2>\n

Drie\u0148oveck\u00e9 v\u00fd\u0161inn\u00e9 hradisko<\/strong> malo rozlohu pribli\u017ene 30 ha a mohlo poskytn\u00fa\u0165 \u00fato\u010disko stovk\u00e1m \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Spo\u013eahlivo ho chr\u00e1nili nepr\u00edstupn\u00e9 skalnat\u00e9 zr\u00e1zy s mimoriadne strm\u00fdmi svahmi a\u017e z troch str\u00e1n.<\/p>\n

Jeho pr\u00edstupov\u00fa cestu chr\u00e1nili trojit\u00e9 kamenn\u00e9 valy s v\u00fd\u0161kou 3 a\u017e 5 m.<\/p>\n

Kedy sa hr\u00e1disko Drie\u0148ovec<\/strong> najviac vyu\u017e\u00edvalo? <\/span><\/h2>\n

Hradisko<\/strong> sa vyu\u017e\u00edvalo hlavne v dobe kyjatickej<\/strong> a v dobe lat\u00e9nskej<\/strong>.<\/p>\n

Pravdepodobne vzniklo u\u017e v <\/span>mlad\u0161ej dobe bronzovej<\/span><\/strong>\u00a0, pribli\u017ene v obdob\u00ed od\u00a0<\/span>1300 do 1000 pred nl<\/span><\/strong>\u00a0, a bolo s\u00fa\u010das\u0165ou kult\u00fary, ktor\u00e1 je dnes ozna\u010dovan\u00e1 ako\u00a0<\/span>Kyjatick\u00e1 kult\u00fara<\/span><\/strong>. <\/span><\/p>\n

T\u00e1to kult\u00fara existovala na\u00a0<\/span>juhu stredn\u00e9ho Slovenska, na Gemeri a v pri\u013eahlom Ma\u010farsku<\/span><\/strong>\u00a0v obdob\u00ed pribli\u017ene od roku\u00a0<\/span>1100 pred nl do cca 750\/700 pred nl<\/span><\/strong> , teda aj v <\/span>neskor\u0161ej bronzovej dobe<\/span><\/strong>\u00a0.<\/span><\/p>\n

Kyjatick\u00e1 kult\u00fara je typick\u00e1 svojimi\u00a0<\/span>pohrebiskami na popolnicov\u00fdch poliach<\/span><\/strong>\u00a0a rozvinutou\u00a0<\/span>metalurgiou farebn\u00fdmi kovov<\/span><\/strong>\u00a0. <\/span><\/p>\n

V regi\u00f3ne\u00a0<\/span>Slovensk\u00e9ho krasu<\/span><\/strong>\u00a0kon\u010d\u00ed touto kult\u00farou dlh\u00fd\u00a0<\/span>2700-ro\u010dn\u00fd hi\u00e1t v os\u00eddlen\u00ed<\/span><\/strong> .\u00a0<\/span><\/p>\n

Niektor\u00e9 historick\u00e9 zdroje prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa, \u017ee v\u00fdznamn\u00e1 \u010das\u0165 opevnenia a hlavn\u00e9 vyu\u017eitie hradiska m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s intenz\u00edvnym os\u00eddlen\u00edm v\u00a0dobe lat\u00e9nskej<\/strong>\u00a0(posledn\u00e1 polovica 1. tis\u00edcro\u010dia pred nl), kedy tu bola rozvinut\u00e1 spom\u00ednan\u00e1\u00a0v\u00fdroba \u017eeleza<\/strong>.<\/p>\n

Na\u0161li sa tu predmety z oboch obdob\u00ed \u2013 z mlad\u0161ej doby bronzovej<\/strong>\u00a0aj z\u00a0doby lat\u00e9nskej<\/strong>.<\/p>\n

Tak\u017ee vzniku hradiska by sme mohli datova\u0165 najm\u00e4 do\u00a0mlad\u0161ej doby bronzovej (1300\u20131000 pred nl)<\/strong>\u00a0s mo\u017en\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm vyu\u017eit\u00edm a v\u00fdznamn\u00fdm opev\u0148ovan\u00edm v\u00a0dobe lat\u00e9nskej<\/strong>.<\/p>\n

Lat\u00e9nska doba<\/span><\/strong> , naz\u00fdvan\u00e1 aj mlad\u0161ia doba \u017eelezn\u00e1 (pribli\u017ene 450\/400 pred nl a\u017e prelom letopo\u010dtov alebo za\u010diatok 1. storo\u010dia nl). <\/span><\/p>\n

Doba lat\u00e9nska je teda chronologick\u00e1 a kult\u00farna mlad\u0161ia f\u00e1za \u017eeleznej doby, v strednej Eur\u00f3pe silne spojen\u00e1 s keltsk\u00fdmi kult\u00farami a kult\u00farnym prejavom, ktor\u00fd sa za\u010dal vyv\u00edja\u0165 pribli\u017ene od 5. storo\u010dia pred nl.<\/span><\/p>\n

Kedy vznikol stredovek\u00fd \u010certov hrad a ako vyzeral? <\/span><\/h2>\n

Stredovek\u00fd hr\u00e1dok<\/strong> naz\u00fdvan\u00fd \u010certov hrad<\/strong> (ma\u010f. \u00d6rd\u00f6gv\u00e1r) bol postaven\u00fd v 12. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n

Hr\u00e1dok \u010certov hrad<\/strong> mal dreven\u00fa ve\u017eovit\u00fa stavbu so \u0161tvorcov\u00fdm p\u00f4dorysom na kamenn\u00fdch murovan\u00fdch z\u00e1kladoch.<\/p>\n

Obytn\u00e1 ve\u017ea bola obohnan\u00e1 kamenn\u00fdm m\u00farom s elipsovit\u00fdm p\u00f4dorysom.<\/p>\n

Stredovek\u00e9 opevnenie sa opieralo o p\u00f4vodn\u00fd pravek\u00fd val.<\/p>\n

Ak\u00fa \u00falohu plnilo hr\u00e1disko Drie\u0148ovec<\/strong> v stredoveku? <\/span><\/h2>\n

Hradisko<\/strong> malo ochrann\u00fd charakter a sl\u00fa\u017eilo na ochranu stredovekej cesty, ktor\u00e1 viedla cez ban\u00edcke oblasti Slovensk\u00e9ho rudohoria<\/strong>.<\/p>\n

Poskytlo hradisko Drie\u0148ovec<\/strong> \u00fato\u010disko kr\u00e1\u013eovi B\u00e9lovi IV.? <\/span><\/h2>\n

Pr\u00e1ve toto hradisko<\/strong> poskytlo \u00fato\u010disko kr\u00e1\u013eovi Belovi IV.<\/strong>, ke\u010f utekal pred Tat\u00e1rmi (spr\u00e1vne Mongolmi) po osudnej bitke pri rieke Slanej<\/strong> v roku 1241.<\/p>\n

\u010co urobil Belo IV. ako prejav po\u010fakovania?<\/span><\/h2>\n

Kr\u00e1\u013e Belo IV.<\/strong> sa chcel zav\u010fa\u010di\u0165 svojim priate\u013eom a spolubojovn\u00edkom, preto synom Mateja z rodu \u00c1ko\u0161ovcov<\/strong> (ma\u010f. M\u00e1t\u00e9 gens \u00c1kos (*1186 \u2013 \u2020?), Detrichovi Sz\u00e1r<\/strong> (ma\u010f. Sz\u00e1r Detre I. de Bubek alebo aj M\u00e1t\u00e9 Bubek) (*1213 \u2013 \u20201275) a Filipovi Sz\u00e1r<\/strong> (ma\u010f. F\u00fcl\u00f6p I. Bebek de Pels\u0151cz) (*1216 \u2013 \u20201244) v roku 1243 daroval rozsiahle majetky na Gemeri<\/strong>.<\/p>\n

Kedy a pre\u010do \u010certov hrad<\/strong> zanikol? <\/span><\/h2>\n

\u010certov hrad<\/strong> zanikol v 14. storo\u010d\u00ed, ke\u010f funkciu str\u00e1\u017eneho hradu stredovekej cesty prevzal hrad Kr\u00e1sna H\u00f4rka<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na hr\u00e1dok \u010certov hrad a hradisko Drie\u0148ovec<\/strong>? <\/span><\/h2>\n

Vedie sem neozna\u010den\u00e1 cesta z obce Kov\u00e1\u010dov\u00e1<\/strong>.<\/p>\n

M\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 na hradisko Drie\u0148ovec<\/strong> vo\u013ene ako turista? <\/span><\/h2>\n

Nie. V celej n\u00e1rodnej pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cii Drie\u0148ovec<\/strong> plat\u00ed 5. stupe\u0148 ochrany<\/strong>.<\/p>\n

To znamen\u00e1 pr\u00edsny z\u00e1kaz pohybu mimo vyzna\u010den\u00e9ho turistick\u00e9ho alebo n\u00e1u\u010dn\u00e9ho chodn\u00edka a z\u00e1kaz vstupu s bicyklom mimo vyzna\u010den\u00fdch tr\u00e1s.<\/p>\n

Ako z\u00edskam povolenie na n\u00e1v\u0161tevu hr\u00e1dku \u010certov hrad a hradiska Drie\u0148ovec<\/strong>? <\/span><\/h2>\n

Na vstup do pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie s 5. stup\u0148om ochrany je potrebn\u00e9:<\/strong><\/p>\n

Poda\u0165 \u017eiados\u0165 na Okresn\u00fd \u00farad v s\u00eddle kraja \u2013 odbor starostlivosti o \u017eivotn\u00e9 prostredie \u2013 o udelenie v\u00fdnimky z \u00fazemnej ochrany pod\u013ea \u00a7 16 ods. 1 p\u00edsm. a) z\u00e1kona \u010d. 543\/2002 Z. z. o ochrane pr\u00edrody a krajiny v znen\u00ed neskor\u0161\u00edch predpisov.<\/p>\n

\u017diados\u0165 treba riadne od\u00f4vodni\u0165.<\/p>\n

Podanie je spoplatnen\u00e9 spr\u00e1vnym poplatkom 10 \u20ac (fyzick\u00e1 osoba) alebo 100 \u20ac (pr\u00e1vnick\u00e1 osoba) pod\u013ea polo\u017eky 160 z\u00e1kona \u010d. 145\/1995 Z. z. o spr\u00e1vnych poplatkoch.<\/p>\n

Poves\u0165 o \u010certovom hrade a tichej str\u00e1\u017ei kr\u00e1\u013ea<\/span><\/h2>\n

V \u010dasoch, ke\u010f sa po planin\u00e1ch Slovensk\u00e9ho krasu preh\u00e1\u0148ali len vetry a tiene d\u00e1vnych vekov, st\u00e1l na vrchole hory Drie\u0148ovec<\/b> mohutn\u00fd val. Miestni \u013eudia mu nepovedali inak ne\u017e \u010certov hrad<\/b>.<\/p>\n

Verili toti\u017e, \u017ee tak\u00e9 obrovsk\u00e9 kamenn\u00e9 m\u00fary, ktor\u00e9 tam zostali po „\u013eudoch z popola“ (Kyjatickej kult\u00fare), nemohol postavi\u0165 \u010dlovek, ale len samotn\u00fd rohat\u00fd vl\u00e1dca podzemia.<\/p>\n

Kr\u00e1\u013e v pasci<\/span><\/h3>\n

P\u00edsal sa rok 1241 a nad Uhorskom sa s\u0165ahovali \u010dierne mra\u010dn\u00e1.<\/p>\n

Tat\u00e1rske (mongolsk\u00e9) hordy po bitke pri rieke Slan\u00e1 nepoznali z\u013eutovanie. Kr\u00e1\u013e Belo IV.<\/b>, vysilen\u00fd a s h\u0155stkou vern\u00fdch, unikal cez hlbok\u00e9 doliny Gemera.<\/p>\n

Nepriate\u013e mu bol v p\u00e4t\u00e1ch.<\/p>\n

Ke\u010f u\u017e kr\u00e1\u013eovi kone vypovedali slu\u017ebu pod strm\u00fdmi zr\u00e1zmi Drie\u0148ovca, vyst\u00fapil k nemu star\u00fd pastier z Kov\u00e1\u010dovej. „Va\u0161a Jasnos\u0165,“<\/i> za\u0161epkal, „hore na planine str\u00e1\u017ei \u010certov hrad. <\/i><\/p>\n

T<\/i>am v\u00e1s ani tat\u00e1rsky \u0161\u00edp netraf\u00ed, lebo tie m\u00fary chr\u00e1nia duchovia kovu a bronzu.“<\/i><\/p>\n

Noc na \u010certovom hrade<\/span><\/h3>\n

Kr\u00e1\u013e sa ut\u00e1boril v drevenej ve\u017ei \u010certovho hradu.<\/p>\n

Z troch str\u00e1n ho chr\u00e1nili priepasti, do ktor\u00fdch sa b\u00e1l pozrie\u0165 aj ten najodv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed jazdec.<\/p>\n

Zo \u0161tvrtej strany r\u00e1stli trojit\u00e9 kamenn\u00e9 valy, vysok\u00e9 ako tri postavy dospel\u00e9ho mu\u017ea.<\/p>\n

Traduje sa, \u017ee po\u010das noci, ke\u010f kr\u00e1\u013e bdel a h\u013eadel do Ro\u017e\u0148avskej kotliny, zbadal v star\u00fdch valoch drobn\u00e9 iskry.<\/p>\n

Neboli to ohne nepriate\u013eov, ale pr\u00edzraky d\u00e1vnych keltsk\u00fdch kov\u00e1\u010dov, ktor\u00ed tu kedysi v dobe lat\u00e9nskej liali \u017eelezo.<\/p>\n

Tieto „tiene“ akoby kuli nevidite\u013en\u00e9 brnenie okolo cel\u00e9ho hradiska.<\/p>\n

Tat\u00e1ri, hoci boli sk\u00fasen\u00ed stop\u00e1ri, cestu na vrchol v t\u00fa noc nena\u0161li.<\/p>\n

Akoby ich o\u010di niekto zakryl \u010diernym z\u00e1vojom.<\/p>\n

Kr\u00e1\u013eovsk\u00fd s\u013eub<\/span><\/h3>\n

Ke\u010f r\u00e1no vy\u0161lo slnko nad B\u00f4r\u010dianske sedlo, Belo IV. vedel, \u017ee je zachr\u00e1nen\u00fd.<\/p>\n

Pozrel na svojich vern\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov z rodu \u00c1ko\u0161ovcov \u2013 Detricha a Filipa<\/b>. „Tieto skaly n\u00e1m darovali \u017eivot,“<\/i> vyhl\u00e1sil kr\u00e1\u013e.<\/p>\n

„A ja v\u00e1m za va\u0161u vernos\u0165 v tejto \u010dertovskej pevnosti darujem tento kraj. <\/i><\/p>\n

Nech sa z prachu star\u00fdch valov zrod\u00ed nov\u00e1 sl\u00e1va.“<\/i><\/p>\n

Prekliatie ticha<\/span><\/h3>\n

Ako kr\u00e1\u013e s\u013e\u00fabil, tak sa stalo. \u00c1ko\u0161ovci (nesk\u00f4r Bebekovci) dostali Gemer a nesk\u00f4r postavili py\u0161n\u00fa Kr\u00e1snu H\u00f4rku.<\/p>\n

\u010certov hrad v\u0161ak za\u010dal chradn\u00fa\u0165. Star\u00e1 ve\u017ea sa rozpadla a pr\u00edroda si vzala sp\u00e4\u0165, \u010do jej patrilo.<\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee duchovia star\u00e9ho hradiska si nepriali, aby ich niekto ru\u0161il.<\/p>\n

Preto je dnes Drie\u0148ovec zakliatym miestom ticha. Kto by tam chcel vst\u00fapi\u0165 bez povolenia a \u00facty, toho zved\u00fa lesn\u00e9 v\u00edly z cesty alebo ho zastav\u00ed nevidite\u013en\u00e1 stena z\u00e1kona.<\/p>\n

Hradisko sp\u00ed a \u010dak\u00e1, k\u00fdm sa op\u00e4\u0165 raz neobjav\u00ed niekto, kto bude potrebova\u0165 jeho nepreniknute\u013en\u00fa ochranu.<\/p>\n

Tajomstvo vrchu Drie\u0148ovec: Predchodca Kr\u00e1snej H\u00f4rky<\/span><\/h2>\n

E\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e Gemeru dominovala sl\u00e1vna Kr\u00e1sna H\u00f4rka, str\u00e1\u017eil strategick\u00e9 cesty tajupln\u00fd \u010certov hrad na monument\u00e1lnom pravekom hradisku. Toto nepr\u00edstupn\u00e9 \u00fato\u010disko s trojit\u00fdmi valmi dokonca v roku 1241 poskytlo z\u00e1chranu samotn\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Belovi IV. po\u010das jeho \u00fateku pred Mongolmi. Fascinuj\u00faca hist\u00f3ria miesta, kde kyjatick\u00e1 kult\u00fara a keltsk\u00ed majstri \u017eeleza polo\u017eili z\u00e1klady pevnosti, v\u0161ak v 14. storo\u010d\u00ed definit\u00edvne ust\u00fapila nov\u00e9mu mocensk\u00e9mu centru. Dnes toto zabudnut\u00e9 srdce Gemera pr\u00edsne chr\u00e1ni najvy\u0161\u0161\u00ed, 5. stupe\u0148 ochrany<\/b> Slovensk\u00e9ho krasu, no jeho pr\u00edbeh o d\u00e1vnej moci a strategickom v\u00fdzname \u017eije \u010falej.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n