Obec Hačava

Menu: Úvod / Aktuality Turistické východiská

Textové menu – Turistické východiská

Súradnice GPS:
N 48°39.756′ E 020°50.793′

Všeobecné informácie

Hačava (v minulosti aj Vieska, maď. Falucska, Ájfalucska, Bodnárvágás, nem. Wagnerhau) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie (Košický samosprávny kraj).

Obec leží v Hájskej doline, vo východnej časti Slovenského krasu a pod čiastočne výhľadovým Jelením vrchom (947 m.n.m.) nazývaným aj ako Valgata.

Spomínaná dolina a tiesňava zároveň sa nachádza medzi planinami Jasovská a Zádielska.

Nadmorská výška v strede obce je 660 m, 580-1186 m v chotári.

Blízke okolie obce bolo v minulosti odlesnené, inde sa nachádzajú bukové lesy.

Pôvodní obyvatelia obce sú rusínskeho pôvodu.

Prišli tu koncom 18. storočia počas ruthénskej (rusínskej) kolonizácie.

Obyvatelia si dodnes zachovali pôvodnú gréckokatolícku vieru.

V obci sa zachovala pôvodná ľudová architektúra – drevenice a sedliacke murované domy.

Ľudová architektúra v Hačave je charakteristická svojim prispôsobením sa prostrediu.

Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou.

Obec je tvorená nepravidelnou potočnou radovou zástavbou.

Prevažná väčšina pôvodnej zástavby sú domy z 19. storočia a z prvej polovice 20 .storočia.

Murované sedliacke domy

Ľudová architektúra je v obci najviac zastúpená murovanými domami, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.

Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia.

Významným faktorom prechodu na murované stavby bol úbytok lesov, ťažšia dostupnosť stavebného dreva a protipožiarne opatrenia, ktoré boli vydané v prvej polovici 19. storočia.

Viac info o murovaných sedliackych domoch v obci sa dočítate tu:

Ľudová architektúra murované sedliacke domy (čítaj viac v novom okne… )

Drevenice

Jedná sa o zrubové domy s vaľbovou, sedlovou alebo sedlovou strechou s podlomenicou strechou z 19. storočia postavené pôvodným rusínskym obyvateľstvom, ktorí tu prišli koncom 18. storočia počas ruthénskej (rusínskej) kolonizácie.

Takéto domy dodržovali tradičnú trojpriestorovú schému: izba – pitvor ( budúca kuchyňa ) s otvoreným ohniskom – komora, s radením do hĺbky pozemku alebo miestami aj s orientáciou pozdĺž ulice.

Viac info o dreveniciach v obci sa dočítate tu:

Drevenice v obci (čítaj viac v novom okne…)

Hospodárske objekty

V obci sa zachovali stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť jej obyvateľov (stodola, senník, pivnica, maštaľ, ovčinec, chliev, kurín, včelín, kôlňa, voziareň, studňa a udiareň).

Slúžili na uskladnenie poľnohospodárskych produktov, na ustajnenie hospodárskych zvierat, na uloženie poľnohospodárskeho inventára a dopravných prostriedkov.

Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky

Ďalšou významnou pamiatkou v obci je barokovo-klasicistický kostol z 2. polovice 18. storočia s ikonostasom.

Pôvodný kostol bol drevený, ale zhorel v polovici 18. storočia.

Greckokatolický kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky je jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1760.

Viac info o kostole Narodenia Presvätej Bohorodičky sa dočítate tu:

Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky (čítaj viac v novom okne…)

Turistické možnosti a zaujímavosti

Okolie Hačavy ponúka množstvo príležitostí na turistiku a cykloturistiku.

Hačavská jaskyňa

Neďaleko obce sa nachádza nesprístupnená Hačavská jaskyňa nazývaná aj partizánska jaskyňa.

Viac info o Hačavskej jaskyni sa dočítate tu:

Hačavská jaskyňa (čítaj viac v novom okne…)

Náučné chodníky

Do pozornosti dávame Náučný chodník Horné lúky, ktorý je náročnejší na výstup z obce do sedla Krížna Poľana (869 m n.m.), ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník Zádielska tiesňava.

Náučný chodník Horné lúky – nad obcou Hačava

Turistické trasy

Obcou prechádza žltá turistická trasa, ktorá začína v sedle Hradná stráň (350 m n.m.), prechádza obcou Háj a za obcou Hačava pokračuje smerom na vrch Osadník (1146 m n.m.) vo Volovských vrchoch.

Žltá turistická trasa prechádza za obcou Háj približne 4 km dlhou Hájskou dolinou, v ktorej sa nachádzajú turistami vyhľadávané Hájske vodopády.

K vodopádom, na ktoré poukazujú tri smerovníky je to z obce Hačava približne 0:10 h v smere na obec Háj.

Táto trasa vás zavedie aj k zrúcaninám Turnianskeho hradu, ktorý sa nachádza pri razcestníku Hradná stráň (350 m n.m.).

Celkový čas k rázcestníku Hradná stráň (350 m n.m.) je z obce Hačava približne 2:00 h (naspäť 2:10 h).

Ďalej obcou Hačava prechádza zelená turistická trasa, ktorá začína v meste Moldava nad Bodvou a končí v sedle Križná poľana (869 m n.m.).

Táto trasa vedie ku kaplnke sv. Ladislava na Jasovskej planine.

Celkový čas z obce ku kaplnke trvá približne 2:20 h (naspäť 2:25 h).

Kombinované trasy

Z obce Hačava sa po žltej turistickej trase dostanete na výhľadový Jelení vrch (947 m.n.m.) a to cez Hačavské sedlo (796 m.n.m.), kde sa napojíme na modrú turistickú trasu v smere na sedlo Križná poľana (869 m n.m.).

Jelení vrch (947 m.n.m.) nazývaný aj ako Valgata

Modrá turistická trasa nás zavedie na krásnu horskú lúku a k vyhliadke na obec Hačava (nachádza sa tu turistická informačná tabuľa).

Tu opustíme modrú turistickú trasu a pokračujeme neoznačenou lesnou cestičkou smerom hore na až na samotný vrch.

Celkový čas je z obce na vrch približne 0:45 h (naspäť 0:30 h).

Ďalšími kombinovanými trasami sa môžeme z obce Hačava dostať do monumentálnej Zádielskej doliny, na výhľadovú Zádielsku vyhliadku na Krkavčích skalách, na jedno z najväčších hradísk v celej Európe Zádielske hradisko – Okrúhly laz (600 m n.m.) a do strediska v Šugov.

Cykloturistické trasy
Cykloturistom je tu k dispozícií červená cykloturistická trasa nazývaná Cyklomagistrála Slovenský kras o celkovej dĺžke približne 195 km.

Ako sa dostať do obce Hačava

Do obce Hačava sa dostanete odbočkou z obce Turňa nad Bodvou, ktorá sa nachádza na ceste I. triedy 16 (I/16) vedúca v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice.

Ďalej pokračujete priamo Hájskou dolinou až do obce Hačava.

História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1409.

Fotografia drevenice zo začiatku 20. storočia

Bola založená s nemeckými baníkmi, len neskôr sa prisťahovali rusínski pastieri.

V 15. storočí patrila obec Hačava k majetkom hradu Turňa.

V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: Hacžawa (1773), Falucska, Hačsawa, Bognerhey (1786).

Po maďarsky sa obec úradne nazývala Falucska, Ájfalucska.

V 15. a 16. storočí bola osídlená Valasmi na základe Valašského práva.

Valasi bol ľud pochádzajúci z Valašska, ktorý v 14. – 17. storočí osídľoval horské časti Slovenska.

Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska (juh dnešného Rumunska).

Na prelome 18. a 19. storočia, v dôsledku morovej epidémie, tureckej okupácie a protihabsburských povstaní, keď bol skoro celý juhovýchod dnešného Slovenska celkom vyľudnený tu prišli nový kolonisti (ruthénska kolonizácia).

Kolonistami boli hlavne Ruthéni (Rusíni), ktorí tu prišli zo severovýchodu horného Uhorska (Slovenska).

Ruthénske obyvateľstvo z tejto oblasti bolo prevažne grécko-katolíckeho vierovyznania.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali baníctvom (železná ruda), drevorubačstvom, výrobou sediel a výrobou dreveného riadu, ktorý vozili a predávali podomoví obchodníci na Dolnej zemi.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Moldava nad Bodvou, Košický kraj.

Neskôr sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Za prvej ČSR sa živili drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia.

V rokoch 1939 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

V 60. rokoch 20. storočia tu za obcou bolo vybudované aj kúpalisko, ktoré v súčasnosti chátra.