Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami
Podkategória: Hrady, hradiská a zrúcaninyVšeobecné informácie
Ide o pozostatky valov a múrov stredovekého obranného a hlavne strážneho hrádku.
Nachádza sa na výhľadovej a mohutnej vápencovej Sokoliej skale (450 m n.m.), ktorá je súčasťou prírodnej rezervácií Sokolia skala v NP Slovenský kras.
Vápencová Sokolia skala ponúka pekný výhľad na obec Siliská Jablonica, na dolinu Sokolieho potoka, planinu Dolný vrch a Silickú planinu.
Celá lokalita patrí medzi vzácne archeologické nálezisko.
Hrádok bol postavený na mieste výšinného hradiska a jednoduchej slovanskej pevnosti opevnenej valmi z hliny a dreva nazývaných aj ako palisády.
Prvá písomná zmienka o existencii pevnosti je z roku 1243 (spomína sa ako hrad Solymkö neskôr ako Solyomkw).
V roku 1243 dostali synovia Mateja z rodu Ákošovcov (maď. Máté gens Ákos (1186-?), Detrich Szár (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (1213 – 1275) a Filip Szár (maď. Fülöp I. Bebek de Pelsőcz) (1216 – 1244) dostali rozsiahle pozemky na Gemery na základe pomoci kráľovi Belovi IV. (*1206 _ +1270) v bitke proti Tatárom (správne Mongolom) pri rieke Slaná v roku 1241.
Po mongolskom vpáde v rokoch 1241 – 1242 začal kráľ Belo IV. podporovať v záujme posilnenia obrany krajiny stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie.
Po roku 1243 dal hrad postaviť Detrich z rodu Ákošovcov.
V polovici 15. storočia bol hrádok obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa a bratrickým vojskom pozostávajúcich z časti aj z bývalých husitskích bojovníkov.
Ako prvý sa v roku 1451 hrádku zmocnili vojská Jána Jiskru z Brandýsa (*1400 _ +1469).
Po odchode Jána Jiskru z Uhorska začiatkom roku 1453 prešla väčšia časť jeho vojsk otvorene na stranu bratríkov.
Bratríci si tu vytvorili Posádku (hrádky sa nazývajú Posádkami, pretože ich občasne využívali bratrícke vojská).
Hlavným hajtmanom bratríkov na celom území Gemera a z časti aj Abova tu bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa.
Hrádok veľmi dobré strategické postavenie s impozantným výhľadom do doliny Sokolieho potoka.
Obyvatelia hradiska a stredovekého hrádku spoľahlivo kontrolovali jednu vtedy z existujúcich ciest z východu na západ cez Slovenský kras, vedúcu cez cez Silickú planinu a dolinu Sokolieho potoka.
Druhá možná cesta prechádza dolinu Čremošná, Baksovú dolinu a Zádielsku dolinu.
Cesta cez Sorošku bola postavená projektantom a staviteľom Kristianom Raisom až v 19. storočí.
Miestnym obyvateľstvom bol v minulosti hrad nazývaný ako Zbojnícky hrad.
Hrádok nazývaný aj ako Solymkö zanikol koncom 15. storočia.
Pod mohutnou Sokoliou skalou na jeho úpätí v nadmorskej výške cca 350 m n. m. vyviera krasový prameň nazývaný Sokolia vyvieračka.
V jej blízkosti a na severnej strane mohutnej steny Sokoliej skaly sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne.
Ako vyzeral hrad kedysi a dnes
Z východnej a severnej strany bol hrádok vďaka mohutnej Sokoliej skale (450 m n.m.) absolútne neprístupný.
Pozostával z hradného paláca, obrannej veže (donjon) a hradného opevnenia.
Do hrádku sa vstupovalo cez bránu zabezpečenú padacím mostom.
Bol obohnaných priekopou a valom.
Hradná plošina mala tvar oválneho lichobežníka.
Pod hradnou plošinou sa v skalnom masíve nachádza niekoľko menších jaskynných otvorov, v ktorých sa nachádzajú hniezdiská vtáčích dravcov.
Prístupová cesta
Dobrým východiskom ku skale sú obce Siliská Jablonica a Silica.
Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!
Na vstup do prírodnej rezervácie s 5 stupňom ochrany je potrebné aby ste postupovali nasledovne.
1. Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
2. Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov sumou 10 Eur ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur ak je žiadosť podaná právnickou osobou
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Video:
Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?
Odpoveď:
V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I
Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)
Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.
V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I
