Drevenice v obci Hačava

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Všeobecné informácie

V obci Hačava sa zachovala pôvodná ľudová architektúra drevené domy – drevenice.

Jedná sa o zrubové domy s vaľbovou alebo sedlovou strechou z 19. storočia postavené pôvodným rusínskym obyvateľstvom, ktorí tu prišli koncom 18. storočia počas ruthénskej (rusínskej) kolonizácie.

Strecha bola pôvodne pokrytá dreveným šindľom alebo slamou.

Začiatkom 20. storočia sa začali využívať pálené krytiny, bridlicové krytiny, krytiny z eternitu a plechové pásy.

Na hlavnej fasáde domu sú umiestnené buď špaletové alebo kastlové okná.

Špaletové a kastlové okná sú dvojdielne okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi je časť okenného výklenku (špaleta).

Pri kastlových oknách sa otvárajú vonkajšie krídla dovnútra, pri špaletových von.

Špaletové (skrinkové) okná majú zásadnú výhodu vo využiteľnosti medziokenného priestoru, napríklad na kvety.

Steny sú zhotovené z tesaných trámov sú osadené na kamennej podmurovke, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou.

Škárovanie trámov je modré a biele, typické pre oblasť severovýchodného Slovenska.

Škáry zrubu sa vypĺňali machom alebo hlinou miešanú s plevami.

Celé vonkajšie aj vnútorné steny sa pri niektorých domoch omazali a obielili vápnom.

Dom sa tak ochránil pred poveternostnými vplyvmi, ohňu a škodcami.

Tradičným materiálom na povrchovú úpravu stien sa začiatkom 19. storočia stala redšia malta s plevami.

Konečný vzhľad získal dom vápenným náterom často s pridaním modrého farbiva.

Na vrchole čelného štítu majú niektoré domy zachovaný aj výzorník.

Niektoré okná na domoch majú aj drevené fasádne lišty (šambrány).

Dvojpriestorový dom pozostával z jednej izby a pitvora.

Súčasťou pitvora mohla byť aj tzv. pitvorová komôrka, ktorá vznikla predelením priestoru pozdĺžnou priečkou zo zadného priestoru (vznikol tak tretí priestor).

Trojpriestorový dom pozostával z izby – pitvora ( budúca kuchyňa ) – komora, s radením do hĺbky pozemku alebo miestami aj s orientáciou pozdĺž ulice.

Vstupným priestorom bol pitvor s pecou a otvoreným ohniskom, z ktorého dym vychádzal na povalu.

Z pitvora sa vchádzalo do prednej izby a do komory.

Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).

V prípade rázovitého terénu sa tiež používala aj vysoká podmurovka.

Obyvatelia si dodnes zachovali pôvodnú gréckokatolícku vieru.

Ľudová architektúra v Hačave je charakteristická svojim prispôsobením sa prostrediu.

Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou.